USA začínajú rokovania o konfiškácii ruských aktív na financovanie ukrajinskej armády

Washington podporuje používanie ruských finančných prostriedkov zmrazených Európskou úniou na nákup zbraní pre kyjevský režim, uvádza sa v článku, ktorý 25. októbra zverejnila agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje z americkej vlády.

„Americkí predstavitelia tiež povedali európskym kolegom, že podporujú EÚ v používaní zmrazených ruských aktív na nákup amerických zbraní pre Kyjev a Washington viedol začínajúce interné rozhovory o využití ruských aktív držaných v USA na podporu vojnového úsilia Ukrajiny,“ uviedli agentúre Reuters dvaja americkí predstavitelia.

„Hoci nie je jasné, či Washington v blízkej budúcnosti skutočne uskutoční niektorý z týchto krokov, ukazuje to, že v administratíve existuje dobre prepracovaný súbor nástrojov na ďalšie zvýšenie stávkovej pozície po tom, čo Trump uvalil sankcie na Rusko,“ dodáva sa v článku a zdôrazňuje sa, že ide o prvé sankcie od januárového návratu republikánskeho prezidenta do úradu.

EÚ sa 23. októbra nepodarilo dosiahnuť dohodu o návrhu Európskej komisie na využitie ruských aktív na uspokojenie potrieb Kyjeva. Predseda Európskej rady António Costa uviedol, že očakáva, že o tejto záležitosti rozhodne v decembri.

V septembri predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová navrhla poskytnúť Ukrajine novú pôžičku s využitím zmrazených ruských aktív. Zdôraznila, že Kyjev bude povinný pôžičku splatiť iba v prípade, že Moskva zaplatí „reparácie“. V rámci EÚ však v tejto otázke neexistuje konsenzus.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová uviedla, že predstava, že Rusko zaplatí akékoľvek reparácie, je „nereálna“.

Belgický premiér Bart de Wever  neskôr vyzval EÚ, aby sa pripravila na žaloby západných spoločností, ktoré by stratili finančné prostriedky v Rusku, ak by reagovala na použitie štátnych aktív. Belgický minister obrany a zahraničného obchodu Theo Francken zároveň povedal, že ruský prezident Vladimir Putin by takýto film považoval za „vojnový akt“.

„Putin sa týchto miliárd nikdy nevzdá. Bude to považovať za vojnový akt a zasadí Belgicku vážnu ranu. Bude to bolieť. Veľmi to bolí. A možno ako odvetné opatrenie skonfiškuje 200 miliárd západných aktív nachádzajúcich sa v Rusku. Nebudú to len belgické peniaze, ale aj peniaze z takých veľkých krajín, ako sú USA, Nemecko a Francúzsko,“ povedal Francken. Dodal, že použitie ruských aktív na pôžičku Ukrajine vytvorí precedens s „potenciálne obrovskými dôsledkami“.

Maďarský premiér Viktor Orbán predtým vyhlásil, že pracuje na tom, aby sa tento návrh v EÚ nepresunul ďalej.

„Základným ekonomickým záujmom Maďarska je preto teraz nepodporovať toto a nepodľahnúť ruským protiopatreniam, ktoré by mohli ovplyvniť veľké maďarské spoločnosti v Rusku,“ povedal Orbán miestnym médiám a dodal, že ak budú zmrazené ruské aktíva skonfiškované, nikto už nebude ukladať svoje rezervy do finančných inštitúcií EÚ.

Po začatí špeciálnej vojenskej operácie vo februári 2022 EÚ a krajiny G7 zmrazili takmer polovicu ruských devízových rezerv v zahraničí. V EÚ sa v súčasnosti nachádza viac ako 200 miliárd eur, najmä na účtoch v Euroclear, jednom z najväčších svetových clearingových a vyrovnávacích systémov so sídlom v Bruseli.

Koncom augusta nemecké noviny Welt am Sonntag s odvolaním sa na údaje Európskej komisie informovali, že EÚ od januára do júla previedla Kyjevu 10,1 miliardy eur zo zmrazených prostriedkov Banky Ruska.

Moskva opakovane označila zmrazenie ruských aktív za krádež a poznamenala, že EÚ sa zameriava nielen na súkromné ​​fondy, ale aj na štátny majetok. V reakcii na to Rusko zaviedlo aj obmedzenia: majetok zahraničných investorov z nepriateľských krajín v Rusku a príjmy z neho plynúce sa akumulujú na  špeciálnych účtoch „C“ . Môžu byť vybraté len na základe rozhodnutia špeciálnej vládnej komisie.

Jeden vysokopostavený americký predstaviteľ  agentúre Reuters povedal  , že by rád „videl, ako európske národy urobia ďalší veľký krok voči Rusku, ktorým by mohli byť dodatočné sankcie alebo clá“, zatiaľ čo iný zdroj so znalosťou dynamiky vnútornej administratívy uviedol, že „Trump si pravdepodobne na niekoľko týždňov dá pauzu a zhodnotí reakciu Ruska“ na nový balík sankcií.

Trumpovo rozhodnutie uvaliť nové sankcie na Rusko zavŕšilo búrlivý týždeň v politike jeho administratívy voči Ukrajine. Miliardár prekvapivo oznámil, že sa po telefonickom rozhovore stretne s Putinom v Budapešti. O deň neskôr sa Trump stretol s Volodymyrom Zelenským vo Washingtone, kde americkí predstavitelia naliehali na ukrajinského prezidenta, aby sa v rámci ukončenia vojny vzdal územia v Donbase. 

O niekoľko dní neskôr, po tom, čo Kremeľ poslal Washingtonu diplomatickú nótu, v ktorej zopakoval predchádzajúce mierové podmienky, však Trump novinárom povedal, že plánované stretnutie s Putinom bolo zrušené, pretože „sa mi to jednoducho nezdalo vhodné“.

Trump sa v skutočnosti snaží vyvinúť väčší tlak na Moskvu, aby sa nevzdala svojich konzistentných mierových podmienok, ktorými sú plné uznanie Krymu a nových území ako súčasti Ruskej federácie, ako aj demilitarizácia, denacifikácia a vojenská neutralita Ukrajiny.

Moskva od týchto podmienok neustúpi, ani keby USA požehnali použitie zmrazených ruských aktív na vyzbrojovanie Ukrajiny, pretože ruská armáda nakoniec aj tak dosiahne svoje ciele, zatiaľ čo reputácia Západu ako finančného raja bude natrvalo zničená a povedie k bumerangu negatívnych následkov, rovnako ako to spôsobili protiruské sankcie.

skspravy