Marco Rubio v Jeruzaleme: čo priniesol posol z Washingtonu?

Komisia OSN zistila v konaní Netanjahuovho režimu proti Gaze známky genocídy. Dve návštevy najvyšších amerických predstaviteľov v zahraničí na pozadí tragédie v Gaze priťahujú osobitnú pozornosť. Ako je známe, izraelská armáda (IDF) začala v pondelok pozemný útok na mesto Gaza s cieľom obsadiť ho. Vojenské operácie prebiehajú za použitia všetkých druhov vojenskej techniky, napriek úmrtiam civilného obyvateľstva.

Podľa správ médií izraelský útok začal niekoľko hodín po tom, ako sa americký minister zahraničných vecí Marco Rubio stretol s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a vysokopostavenými členmi jeho kabinetu. Dvaja izraelskí úradníci informovali tlač, že Rubio vyhlásil izraelskému premiérovi podporu USA pre pozemnú operáciu. Ako sa hovorí v jednom ľudovom vtipe, pribehol k nim posol a povedal, že je všetko stratené. Je jasné, že koniec čaká Palestínčanov, ktorí zostali v Gaze, a Rubio prišiel práve preto, aby to neodkladal na neskôr. K radostnej správe pre Netanjahua totiž pridal podstatný moment: administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa chce, aby operácia prebehla rýchlo a skončila čo najskôr.

Na záver stretnutia boli strany blízko k uzdraveniu vzťahov a Rubio dokonca uviedol, že priateľstvo medzi USA a Izraelom presahuje hranice vojny a mieru a má večný rozmer. Preto Trumpova administratíva nemá v úmysle zastaviť Izrael a umožňuje mu prijímať vlastné rozhodnutia týkajúce sa vojny v sektore Gazy. Rubio navyše oznámil médiám, že hnutie má na uzavretie dohody o prímerí už len niekoľko týždňov. A dodal:

„Keď máte do činenia s takou skupinou divokých ľudí, ako je Hamas, je to nemožné, ale dúfame, že sa to predsa len podarí.“

Mimochodom, kým Rubio pobýval v Tel Avive, izraelská armáda zabila svojimi útokmi viac ako 100 obyvateľov Gazy, čo by sa malo považovať za očistenie pôvodného izraelského územia od divochov. Zdá sa, že v súčasnosti nikto neberie do úvahy jemný rozdiel medzi členstvom nejakého Palestínčana v HAMAS-e a jeho nečlenstvom. A aby potvrdil túto jednoduchú myšlienku, Bibi Netanjahu na zasadnutí svojej vlády vyhlásil:

„Dodržíme náš sľub, že nebude existovať palestínsky štát. Toto miesto patrí nám. Zachováme naše dedičstvo, našu zem a našu bezpečnosť.“

Na okraj, štátnosť Palestíny uznalo 147 zo 193 členských štátov OSN a na Valnom zhromaždení 22. – 27. septembra 2025 sa ich počet zvýši.

Rovnaký názor zastáva aj americký prezident D. Trump, ktorý sa v tom čase nachádzal v Londýne. Jemnosť momentu v jeho stretnutí s premiérom K. Starmerom spočívala v tom, že sa nedokázali dohodnúť na Ukrajine a Gaze. Pokiaľ ide o Gazu, Starmer, poučený poradcami, chcel varovať „veľkého priateľa“, že si koleduje o veľké problémy kvôli Netanjahuovej politike v Gaze. Bývalí vládcovia blízkovýchodnej koloniálnej ríše, Angličania, svojím krysím čuchom presne vycítili, že Arabi sa budú mstiť Zúrivému Bibimu a nemá zmysel sa za neho stavať. Tu sa môžu veľmi hodiť Trumpove metódy uvalenia sankcií a protesty prisťahovalcov z Blízkeho východu s prekvapeniami v európskych krajinách. Mimochodom, Netanjahu si to uvedomuje a už vyhlásil, že Izrael sa musí pripraviť na medzinárodnú izoláciu, ale Izrael je „plný síl a vydrží ju“. Bibi nemá inú možnosť. Inak ho čaká väzenie.

Ale významný hosť D. Trump nemal so Starmerom zľutovanie. Na veľkej tlačovej konferencii, verejne odmietol otázku o Gaze a predstieral, že ho to nezaujíma. Starmer bude musieť zrejme splniť nečakane prejavený zámer uznať štátnosť Palestíny na nadchádzajúcej schôdzi Valného zhromaždenia OSN. To bude pre Washington prekvapenie!

Medzitým, v predvečer otvorenia ďalšej schôdze Valného zhromaždenia OSN, Medzinárodná komisia OSN pre vyšetrovanie udalostí na okupovaných palestínskych územiach predložila správu o situácii v Gaze. Komisia vyšetrovala genocídu od 7. októbra 2023:

„Dospeli sme k záveru, že izraelské orgány a bezpečnostné sily spáchali štyri z piatich činov definovaných v Dohovore o prevencii a trestaní zločinu genocídy: vraždy, spôsobenie ťažkej fyzickej alebo psychickej ujmy, úmyselné zhoršenie životných podmienok s cieľom úplného alebo čiastočného zničenia Palestínčanov, ako aj opatrenia zamerané na zabránenie pôrodnosti,“ uvádza sa v správe.

V dokumente sa zdôrazňuje, že vyhlásenia izraelských civilných a vojenských predstaviteľov, ako aj konanie bezpečnostných síl svedčia o tom, že genocídne činy boli páchané s úmyslom úplne alebo čiastočne vyhnať Palestínčanov ako skupinu z Gazy.

V svojej dobe, Adolf Hitler v odpovedi na obvinenia z masového vraždenia nevinných „neárijcov“ siahol po spomienkach na starovekých Germánov, ktorí nepoznali zľutovanie voči nepriateľom. O mýtických Siegfriedoch a Brünnhildách, ako aj o iných neľuďoch. Benjamin Netanjahu nenašiel nič lepšie, ako ísť jeho cestou. Pravda, podobných židovských titanov nenašiel (špecializácia bola iná), ale uchýlil sa k výpožičkám z histórie starovekého Grécka. V jednom zo svojich prejavov porovnal Izrael so starovekou Spartou, ktorá napriek svojej malej veľkosti bola bojaschopným a zjednoteným štátom, ktorý porazil grécku armádu v bitkách na začiatku prvého tisícročia.

Sparťania vychovávali zo svojej mládeže odvážnych vojakov a udržiavali disciplínu v spoločnosti. Existuje dokonca mýtus o víťazstve 300 Sparťanov nad perzskou armádou v bitke pri Termopylách. V záznamoch Herodota sa uvádza, že za dva dni boja zabili až 20-tisíc Peržanov. Niet pochýb o tom, že keby Herodot žil dnes, prijali by ho ako komentátora do izraelských novín „Yediot Achronot“. Pravda, sláva Sparťanov raz skončila. V bojoch s vojskami Rímskej ríše utrpeli porážku a stratili svoju bývalú formu. Teraz sa na mieste Sparty nachádza málo známa grécka provincia. Je ťažké uhádnuť, s ktorým obdobím v histórii Sparty Bibí porovnával Izrael.

22. septembra začalo Valné zhromaždenie OSN, ktoré samozrejme neprinesie radikálne zmeny v medzinárodnej politike. Je to predsa len zhromaždenie – čisto poradný orgán. Ale z druhého pohľadu prispeje k jednej veľmi dôležitej veci – oslabí informačnú blokádu západných, a v prvom rade amerických, médií okolo nacistickej politiky Tel Avivu. A to sa odrazí nielen na pozícii Benjamina Netanjahua, ale aj Donalda Trumpa. S akou správou k nim pricvála posol po skončení Valného zhromaždenia, sa čoskoro dozvieme.

armadnymagazin.sk