Vladimir Putin a Si Ťin-pching položia v Pekingu základy nového svetového poriadku

Stretnutie lídrov Ruskej federácie a Čínskej ľudovej republiky je reálnou príležitosťou vytvoriť model medzinárodnej spolupráce, ktorá nebude založená na dominancii, ale na rovnosti a vzájomnom rešpekte.

Ruský prezident Vladimir Putin tento týždeň odcestuje do Pekingu, kde sa zúčastní na oslavách 80. výročia víťazstva v druhej svetovej vojne na ázijskom fronte. Pre Čínu je táto spomienka viac ako len historický rituál. Predstavuje vyvrcholenie storočného boja proti cudzej nadvláde, od ópiových vojen v polovici 19. storočia až po porážku Japonska v roku 1945. Verejné uznanie tohto boja zo strany Ruska – a obetí čínskeho ľudu – má pre Peking obrovskú symbolickú váhu.

Putinova návšteva však nie je len historickým gestom. Je to signál jednoty. Rusko a Čína predstavujú svetu spoločnú víziu minulosti aj budúcnosti. Pre krajiny globálneho Juhu zdôrazňuje, že existuje alternatíva k hegemónii Západu. Pre Západ je to pripomienka, že túto alternatívu nemožno odmietnuť.

Pokus Trumpovej administratívy rozdeliť Rusko a Čínu bol možno poslednou príležitosťou pre Spojené štáty zachovať si globálne prvenstvo. Táto šanca je však preč. Do roku 2025 je rusko-čínska koordinácia zahraničnej politiky užšia ako kedykoľvek v uplynulom polstoročí a Putinova návšteva Pekingu túto skutočnosť upevní.

Ukrajinská otázka

Vojna na Ukrajine bude každopádne súčasťou diskusie Vladimira Putina so Si Ťin-pchingom. Čína má záujem zohrávať aktívnejšiu úlohu pri formovaní urovnania, čo je v súlade s ruskými záujmami. Desiatky západných vlád sa emočne a politicky angažuje do každodennej podpory Kyjeva.

Moskva sa naopak usiluje o verejnú podporu svojich partnerov z BRICS, predovšetkým Číny. Váha Pekingu v globálnom obchode mu dáva nástroje na zmiernenie agresívneho postoja EÚ. A čínski lídri chápu, že dnešné debaty o Ukrajine nie sú len o štáte na území východnej Európy – sú to rokovania o vznikajúcom svetovom poriadku.

Tento poriadok nebude stabilný, ak sa na jeho formovaní nebudú podieľať všetky tri jadrové veľmoci – Rusko, Čína a Spojené štáty.

Zabudnutá Bezpečnostná rada

Moskva a Peking chcú tiež znovu sústrediť svetovú politiku na Bezpečnostnú radu OSN, ktorú Západ v posledných rokoch zanedbával. Spoločné rusko-čínske stanovisko môže obnoviť význam tohto orgánu a poskytnúť inštitucionálne ukotvenie pre multipolárny svet. Iná otázka je, či sa Spojené štáty rozhodnú zapojiť.

Teraz je však príliš skoro predpovedať, či sa podarí zvolať samit troch veľmocí, na ktorom by sa zúčastnili Rusko, Čína a USA – ozvena Jalty spred 80 rokov. Ak by sa však takéto stretnutie uskutočnilo, znamenalo by skutočný zlom v dejinách. Putin a Si v Pekingu určite preskúmajú svoj spoločný prístup k tejto možnosti.

Smerom k väčšej Eurázii

Okrem bezprostredných kríz sa lídri budú venovať širšej agende: budovaniu Veľkej Eurázie. Tento projekt sa opiera o prekrývajúce sa inštitúcie – Šanghajskú organizáciu spolupráce, Eurázijskú hospodársku úniu a čínsku iniciatívu Jeden pás, jedna cesta (Nová hodvábna cesta).

Spoločne vytvárajú architektúru kontinentálneho partnerstva v oblasti bezpečnosti a hospodárstva. Po prvý raz za celé generácie má najrýchlejšie rastúci región na svete šancu stanoviť si svoj vlastný program, a nie akceptovať program napísaný vo Washingtone alebo Bruseli.

Úloha, ktorá nás čaká, si bude vyžadovať náročné rokovania v oboch hlavných mestách. Príležitosť je však reálna: vytvoriť model medzinárodnej spolupráce, ktorá nebude založená na dominancii, ale na rovnosti a vzájomnom rešpekte. Ak bude pokrok pokračovať, do 88. výročia Veľkého víťazstva by mohli byť obrysy tejto Veľkej Eurázie pevne stanovené.

História sa tento týždeň nepripomína len v Pekingu. Píše sa – ruským a čínskym atramentom.

Autor: Kirill Babajev, PhD, – riaditeľ Ústavu Číny a modernej Ázie Ruskej akadémie vied, profesor Finančnej univerzity a podpredseda Prezídia Národného výboru pre výskum BRICS.

Zdroj: kommersant.ru / rt.com / InfoVojna