Na zavedenie emisných povoleniek pre domácnosti by Slovensko doplatilo dvojnásobným zdražovaním, upozorňuje ekonomický analytik Lukáš Kovanda

Kým dopad na ceny bude v celej Európskej únii (EÚ) podobný, keďže cena povolenky má byť jednotná, reakcia jednotlivých krajín sa bude líšiť. Český ekonóm a autor ekonomickej literatúry Lukáš Kovanda, ktorý pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank tvrdí, že práve tu naráža Slovensko na problém.

Zavedenie emisných povoleniek pre domácnosti, plánované na rok 2027, môže spôsobiť prudký nárast inflácie. Vo svojej analýze na to upozorňuje analytik Trinity Bank Lukáš Kovanda. Zatiaľ čo Česká republika môže na tento šok reagovať vlastnou menovou politikou, Slovensko, ktoré má euro, to bude mať zložitejšie.

Podľa prognózy Českej národnej banky (ČNB) by zavedenie povoleniek pri stanovenej stropnej cene 57 eur za kus zvýšilo infláciu o 1,2 percentuálneho bodu. Kovanda však poukazuje na to, že trh už teraz počíta s podstatne vyššími cenami.

„Termínový kontrakt na emisné povolenky pre rok 2027 sa na burze v Londýne nedávno obchodoval za rekordných 86,40 eura, čo je o viac ako polovicu nad stropom, s ktorým počíta ČNB,“ vysvetľuje odborník.

Ak by sa tieto trhové očakávania naplnili, inflačný dopad by nebol 1,2, ale skôr takmer 2 percentuálne body. Pre krajinu ako Česko by to znamenalo okamžité zdvojnásobenie inflácie.

Euro ako nevýhoda

Kým dopad na ceny bude v celej Európskej únii (EÚ) podobný, keďže cena povolenky má byť jednotná, reakcia jednotlivých krajín sa bude líšiť. A práve tu podľa Kovandu naráža Slovensko na problém.

„Slovensko je v porovnaní s Poľskom či Českom v nevýhode. Na vyššiu infláciu infláciu vyvolanú povolenkami nebude môcť reagovať vlastnou menovou politikou. Tú odovzdalo do Nemecka, keď prijalo euro,“ hovorí analytik.

ČNB už teraz signalizuje, že práve kvôli povolenkám môže na prelome rokov 2026 a 2027 zvýšiť svoju základnú úrokovú sadzbu na úroveň okolo 3,5 percenta. Naopak, v eurozóne sa v tom čase očakávajú sadzby len okolo dvoch percent. Táto neschopnosť Európskej centrálnej banky pružne reagovať na lokálne inflačné tlaky sa podľa Kovandu ukázala už v rokoch 2021 a 2022, keď napríklad v Estónsku inflácia dosiahla až 25 percent, kým v Česku neprekročila 18 percent.

Skutočná cena za Green Deal

Analytik však upozorňuje, že uvedené ceny povoleniek sú len začiatok. Ak má systém skutočne prispieť k naplneniu cieľov Európskej zelenej dohody (Green Deal) a dosiahnutiu uhlíkovej neutrality v najbližších desaťročiach, ich cena musí byť omnoho vyššia.

„Pokiaľ bude povolenka lacnejšia ako 260 eur, ľudia nebudú dostatočne odrádzaní od využívania áut so spaľovacími motormi či vykurovania uhlím alebo plynom, takže dekarbonizácia nebude prebiehať dostatočne rýchlo, aby sa uhlíková neutralita stihla do roku 2050. Cena 260 eur je priemer priemerov,“ uvádza Kovanda s odvolaním sa na priemer viacerých odborných štúdií.

Takáto cena by pre bežnú domácnosť znamenala obrovskú záťaž. Podľa prepočtov by ročné náklady priemernej českej domácnosti v rodinnom dome s jedným autom stúpli o 83-tisíc českých korún, čo je v prepočte približne 3 360 eur.

Hoci nízkopríjmové domácnosti dostanú podľa analytika časť peňazí späť cez sociálne kompenzácie, hlavné bremeno ponesie stredná trieda. Práve tá bude musieť financovať zelenú transformáciu. „Otázkou zostáva, či sú na to európske vlády a ich občania skutočne pripravení,“ pýta sa Kovanda.

Klimatické ciele Európskej únie

Systém ETS 2 je v podstate rozšírenie už existujúceho systému obchodovania s emisnými povolenkami na úplne nové oblasti.

Hlavným dôvodom zavedenia tohto nástroja je snaha Európskej únie splniť svoje klimatické ciele v rámci balíka „Fit for 55“, ktorého ambíciou je znížiť celkové emisie skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 55 percent (v porovnaní s rokom 1990).

Analýza hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu ukazuje, že ľudia by sa po zavedení systému mohli dočkať veľkého zdraženia energií a palív.

Zdroj: pravda.sk / InfoVojna