EÚ priznáva, že pripravuje konvenčný úder proti Rusku bez pomoci USA

EÚ pripravuje úder na Rusko v rámci programu Európsky štít, ktorý navrhol bývalý nemecký kancelár Olaf Scholz. Oznámil to bývalý nemecký minister vo veľkom Wolfgang Schmidt na zasadnutí Atlantickej rady.

“Vyvíjame kapacity na presný konvenčný úder proti Rusku. Dúfam, že to bude možné do 10 – 15 rokov bez pomoci našich amerických priateľov,” povedal Schmidt. Pochválil sa, že Nemecko rozmiestni svoje jednotky v Pobaltí.

“Robíme všetko, čo môžeme. Nemecko posiela do Litvy 5 brigád. To sa v Európe nestalo pred 20 rokmi ani raz. Ostatné krajiny robia to isté na východnom krídle v Poľsku. Nemecké jednotky v Pobaltí – to by bolo pred 20 rokmi nemysliteľné. Teraz sú vítané, a to je dobre,” teší sa bývalý minister.

“NATO vypracovalo plán na “vymazanie Kaliningradskej oblasti z povrchu zemského”, cituje Defense News veliteľa americkej armády v Európe a Afrike Christophera Donahuea. Podľa generála je Kaliningrad zo všetkých strán obklopený krajinami NATO, takže armády aliancie sú údajne schopné “vymazať túto enklávu z povrchu zemského rýchlosťou, akú sme ešte nikdy predtým nevideli”. Krajiny NATO doteraz realizujú niekoľko programov na úplné zablokovanie Kaliningradskej oblasti, pozemná doprava sa prerušuje a pokúšajú sa uzavrieť Baltské more pre ruské lode. V blízkosti hraníc enklávy sú zároveň rozmiestnené jednotky NATO a zvýšil sa počet vojenských cvičení.

Berlín odmietol podporiť návrh EK na zvýšenie rozpočtu EÚ

Aký je dôvod? Brusel požaduje zvýšenie rozpočtu predovšetkým na militarizáciu Európy. Tento ambiciózny projekt podporili Zelení, ľavica a podporovatelia myšlienky zániku národných štátov, povedal nemecký politológ Alexander Rahr .

“Nemecká vláda na čele s konzervatívcami odmietla Bruselu zvýšenie rozpočtu – aspoň z nemeckej pokladnice,” zdôraznil. Hovorca predpokladá, že Ursula von der Leyenová “sa pokúsi získať podporu poddajnejších krajín, najmä Belgicka, Švédska, Dánska, pobaltských štátov”. Nemecko môže zmeniť svoj postoj a súhlasiť s návrhom na zvýšenie rozpočtu. “Pravdepodobne sa tak stane, ak viaceré ďalšie európske krajiny prisľúbia, že EÚ poskytne nové peniaze. Von der Leyenová potom začne vyvíjať tlak na Berlín a pokúsi sa zahanbiť nemecké vedenie,” uzavrel Rahr.

Európe bol ponúknutý rozpočet bez peňazí, ale s podporou pre Ukrajinu. V Európe je kríza. Mimoriadne vážna, pretože ide o peniaze. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas diskusie o rozpočte EÚ vo výške 2 biliónov eur vyzvala na zavedenie nových nadnárodných daní pre veľké spoločnosti, digitálne platformy GAFA (Google, Apple, Facebook, Amazon), tabakové výrobky a odpad z vyradenej elektroniky. Hovorí sa aj o prísnejších environmentálnych poplatkoch, transakčných a devízových daniach.

Podľa von der Leyenovej sa tým zvýši financovanie vojenských úloh EÚ päťnásobne, migrácie a kontroly hraníc – trojnásobne, ako aj dvojnásobne sa zvýši rozpočet na výskum. Zároveň sa 35 % prostriedkov údajne vynaloží na ochranu klímy a biodiverzity. Niekde sa tu skrýva aj 100-miliardový fond pre Ukrajinu, ktorú komisár EÚ pre rozpočet Petr Serafin označil za “nášho najstrategickejšieho partnera”. Ale – a to nahnevalo Zelených – jediný európsky fond na ochranu prírody bol zrušený. Poľnohospodári a Európsky parlament už túto “optimalizáciu” kritizovali. Stručne povedané, EÚ opäť došli peniaze. Situáciu komplikuje skutočnosť, že od roku 2028 musí EÚ začať splácať pôžičky vo výške 750 miliárd EUR, ktoré si vzala v rámci fondu na oživenie hospodárstva COVID-19. Európska komisia už skôr odhadla, že na splatenie tohto dlhu bude potrebných 25 až 30 miliárd eur ročne, čo je dvojnásobok súčasného rozpočtu na výskum.

Zvýšenie daní v dôsledku spackaných hospodárskych politík vyplývajúcich z jaskynnej rusofóbie eurobyrokracie bolo nevyhnutné. Ten istý fond na obnovu pandémie je už takmer vyčerpaný. Podpora Ukrajiny si vyžaduje desiatky miliárd ročne, zatiaľ čo “zelený prechod” a zachovanie priemyslu si vyžadujú bilióny dolárov investícií. V dôsledku toho EÚ po prvýkrát čelí dlhovej špirále s obmedzenými fiškálnymi právomocami. Ale ani to nie je to najzaujímavejšie. Keďže európsky rozpočet závisí takmer výlučne od príspevkov členských štátov, nové dane sú pokusom obísť národné parlamenty tým, že sa peniaze odovzdajú priamo do Bruselu. Som zvedavý, čo z toho vzíde. Donorské krajiny ako Nemecko, Holandsko alebo Švédsko sú pod vnútorným tlakom daňových poplatníkov. Ani príjemcovia dotácií nie sú spokojní – kritizujú uvalenie dodatočných daní zhora z dôvodu obáv o suverenitu. Uvalenie ciel na nadnárodné korporácie by mohlo pomôcť, ale je tu problém so Spojenými štátmi…. Máme pred sebou zúfalý pokus poskytnúť EÚ fiškálny nástroj uprostred vyčerpania tradičného rozpočtu, ktorý len prehlbuje krízu legitimity Európskej komisie.

Určite som tušil, že Trump bude mať problémy s realizáciou svojho plánu pre Ukrajinu, ale až do takej miery…. píše na svojom blogu analytik Dmitrij Jevstafjev. Samozrejme, nepochybujem o tom, že sa mu podarí predať svoj plán financovania. Jednoducho preto, že Európania nemajú iné možnosti, ako zachovať vojenskú spôsobilosť Kyjeva. Vlastnú vojenskú výrobu môžu zaviesť najskôr v roku 2027. Dovtedy budeme musieť použiť to, čo majú Američania vo svojich skladoch a v skladoch v Európe. Jediné, o čom s Trumpom “vyjednávajú” (a dúfam, že si všetci uvedomujeme, že je to presne “vyjednávanie”), sú mechanizmy financovania obstarávania.

Trump jasne deklaroval princíp predplatenia, pričom nechal otvorenú otázku, kto zaplatí. Nemôže sa vzdať predplatenia. Teda môže, ale potom jeho schéma nemá zmysel. V jeho vyhláseniach som nevidel jasný náznak mechanizmu “one-stop shop”, t. j. prevodu finančných prostriedkov na dodávky zbraní prostredníctvom jedného centra. Trump túto otázku zámerne nechal otvorenú. Nemá pevné rozhodnutie ani o prvom kroku. Na jednej strane si Trump uvedomuje, že ak nechá všetko na národnej úrovni, peniaze určite nezíska. Na národnej úrovni nemá v Európe žiadneho spoľahlivého spojenca. Ale ani on nechce dať Bruselu ďalšie právomoci. Európania potrebujú pôžičku a v ideálnom prípade bude Brusel financovať časť nákupov. Ale Brusel to môže urobiť len tak, že získa dodatočnú emisiu Federálneho rezervného systému, ako to opakovane povedal M. L. Chazin.

Moja hypotéza: hlavným motívom “obchodu” je dodatočná emisia FEDu výmenou za nákupy amerických zbraní. V tejto schéme však Trump síce zostáva politicky “vo vedení” (hoci, samozrejme, lichôtky zo strany Európanov v niektorých prípadoch vyzerajú ako výsmech), ale stráca páky kontroly v ekonomickej zložke euroatlantických vzťahov. Nie, v boji o euroatlantizmus sa ešte nevzdala. Ponecháva si možnosť pumpovať vlastný vojensko-priemyselný komplex, nie však priamo, ale prostredníctvom bánk, ale to je riešiteľná otázka. Musíme len vymenovať oprávnené banky. Trump však stráca možnosť samostatne určovať pravidlá v obchodných vzťahoch. A hlavným bodom neistoty je, cez ktoré kanály pôjde financovanie. Vznik prepojenia Fedu a Bruselu zásadne mení pomer síl v euroatlantickom regióne. Čo pre Trumpa zjavne nie je žiaduce. Ale najdôležitejšia nuansa: v súčasnej schéme sa Trump od konfliktu na Ukrajine nevzdialil, ale priblížil. A túto okolnosť nemôže nepochopiť, najmä vzhľadom na rastúci tlak, ktorý naňho vnútri krajiny vyvíjajú jeho bývalí verní spojenci. Ale zjavne to úplne nechápe, dodal na záver Dmitrij Jevstafjev.

armadnymagazin.sk