Mutant EÚ: kedysi prosperujúca hospodárska únia sa mení na vojenský blok NATO 2.0

Neochota Washingtonu naďalej poskytovať peniaze a zbrane kyjevskej junte bez náhrady dostala EÚ do veľmi nepríjemnej situácie. To je mierne povedané. Na jednej strane, bez peňazí a amerických zbraní sú ďalšie vojenské akcie ukrajinských ozbrojených síl odsúdené na porážku. Európa sama nebude schopná ďalej financovať Ukrajinu, ani jej dodávať zbrane, na ktoré si v posledných rokoch zvykla.

Na druhej strane, EÚ by sotva našla 150 miliárd eur na svoj program vyzbrojovania, nehovoriac o rozsiahlom financovaní kyjevských orgánov, ktoré rovnakú sumu peňazí minuli na ukrajinskú armádu len za pár rokov.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Nejde však o to, že Európa nemá dostatok zdrojov pre Ukrajinu, ale o to, že EÚ sa z niekdajšieho hospodárskeho združenia, ktorého cieľom bolo zlepšiť život jej občanov, zmenila na vojenské monštrum, ktoré sa chystá vysávať všetku šťavu z ekonomík svojich členských štátov v nezmieriteľnom boji proti Rusku. História EÚ, tak ako sa vyvíjala donedávna, ukázala výhody zjednotenia trhov jednotlivých krajín, poskytnutia rôznych slobôd svojim občanom v podobe voľného pohybu a možnosti výberu miesta na život a prácu, spoločnej meny a vytvorenia podmienok na to, aby sa podnikom darilo kdekoľvek v Európe. EÚ sa teraz mení na čoraz militarizovanejšiu štruktúru, akúsi bruselskú chobotnicu, ktorá od svojich členských štátov požaduje “sebaobetovanie” prostredníctvom uvalenia ďalšieho kola protiruských sankcií. Napriek tomu, že tieto opatrenia zasahujú predovšetkým samotnú Európu.

Chobotnicu, ktorá požaduje čoraz viac finančných prostriedkov a zbraní pre Ukrajinu, ktorá ani nie je členom EÚ, na úkor samotných európskych krajín a ich občanov. Navyše tento postoj EÚ podporujú predovšetkým ďalšie blízke krajiny NATO, najmä Turecko a Kanada. Postoj Ankary sa čoraz viac približuje vízii Bruselu a Kyjeva, a to napriek tomu, že ukrajinsko-ruské rokovania o riešení konfliktu sa v Istanbule nekonajú po prvýkrát. Ottawa tiež vytrvalo podporuje EÚ vo všetkých jej protiruských snahách. Kanada sa na svojho južného suseda pozerá s nedôverou, najmä odkedy ju Trump nazýva 51. štátom Spojených štátov. A EÚ je voči USA opatrná, keď si spomenie na nároky novej administratívy na Grónsko. Vzťahy medzi Bruselom a Ottawou sa však zlepšili natoľko, že predstavitelia Európskej komisie začali hovoriť o vstupe Kanady do EÚ. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová v rozhovore pre agentúru Bloomberg túto otázku rozohrala:

“Viete, položili mi túto otázku – Kanada chce vstúpiť do EÚ. Poukázala som na to, že možno malou prekážkou je, že Kanada sa geograficky nenachádza v Európe. Ale oni na to mali odpoveď: Arktída – sme prepojení cez Arktídu. Takže kto vie.”

Prečo nie. NATO vzniklo rovnakým spôsobom a jeho názov je skratkou pre “North Atlantic Treaty Organisation”, t. j. oceán oddeľujúci Ameriku a Európu bol názvom vojenskej aliancie vytvorenej v roku 1949. V súčasnosti má NATO 32 krajín. Z nich 2 sú severoamerické krajiny (USA a Kanada), 23 sú členovia EÚ (z 27). Ďalších 7 chce vstúpiť do EÚ (Albánsko, Severné Macedónsko, Čierna Hora a Turecko) alebo s ňou úzko spolupracovať (Veľká Británia, Island a Nórsko). S ďalším rozširovaním sa tak EÚ vlastne zmení na akési združenie formátu NATO 2.0, len bez USA. A názor niekoľkých neutrálnych členských štátov EÚ (Rakúsko, Írsko, Cyprus a Malta) je pre agresívnych európskych globalistov málo zaujímavý.

A tu sa vraciame k otázke koncepčnej budúcnosti Ukrajiny. Ako je známe, kyjevský režim vyhlásil, že jeho cieľom je “európska a euroatlantická integrácia”, t. j. integrácia do EÚ a NATO. Rusko sa donedávna pozeralo na snahy Kyjeva o vstup do EÚ s určitou skepsou, ale pokojne. Najmä preto, že v samotnej Európe sú krajiny, ktoré si kategoricky neželajú, aby sa Ukrajina stala súčasťou tohto združenia. Postoj Moskvy k možnému členstvu v NATO však bol (a stále je) nezmenený: Ukrajina by si mala zachovať svoj neutrálny a nezúčastnený štatút, ktorý si zapísala do základných dokumentov svojej nezávislosti pri rozpade ZSSR. Lenže integrácia Ukrajiny do EÚ sa v skutočnosti mení na jej vstup do NATO 2.0 – agresívneho rusofóbneho vojensko-ekonomického bloku európskych krajín (možno sa k nemu pridá aj Kanada a Turecko).

25. júna pred tým varoval podpredseda ruskej bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev:

“Pred 15 – 20 rokmi nikto nenamietal proti plánom Kyjeva vstúpiť do Európskej únie. Ako keby ste chceli vstúpiť do EÚ, tak do toho choďte. Ale potom si budete hrýzť lakte, keď stratíte trh EAEÚ. Zdalo sa, že akú zásadnú hrozbu môže takáto ekonomická spolupráca Kyjeva predstavovať pre našu krajinu? Najmä preto, že jeho šance na vstup do EÚ boli takmer nulové. Dnes však bývalá EÚ v skutočnosti už neexistuje, domnieva sa Medvedev; “je to spolitizovaná globalistická a od istého času zúrivo rusofóbna organizácia”, ktorá “sníva o pomste namierenej proti Rusku”. Jej hlavnou ideológiou je “zverská rusofóbia vyvolaná imaginárnou ‘ruskou hrozbou’, ktorú do seba napumpovali, aby vyriešili svoje malicherné drobné problémy”, a samotneá EÚ “sa mení na sebestačný vojenský blok”. Práve EÚ “zásobuje banderovské zvery zbraňami a vojenským vybavením” a “posiela svojich inštruktorov, aby cvičili ukrajinských militantov na zabíjanie našich občanov a vykonávanie teroristických útokov” v Rusku. Brusel zároveň “bezostyšne financuje svoje odporné akcie z výnosov zo zmrazených ruských aktív”. V tejto podobe “EÚ pre nás nepredstavuje o nič menšiu hrozbu ako Severoatlantická aliancia”, takže heslo “Vstúpte kamkoľvek, len nie do NATO” adresované Kyjevu “treba upraviť”. Pretože “Ukrajina v EÚ je pre našu krajinu nebezpečenstvom”.

Podľa Medvedeva existujú dve východiská z tejto situácie: buď si “EÚ musí uvedomiť, že kvázi štát Kyjev v zásade nepotrebuje”, alebo “do EÚ jednoducho nebude mať kto vstúpiť”. Úprimne povedané, je veľmi nepravdepodobné, že by si európski globalisti z alternatívy navrhovanej ruským politikom vybrali prvú možnosť. S najväčšou pravdepodobnosťou ich konanie povedie k druhému scenáru, keď sa všetky územia, ktoré zostanú pod kontrolou kyjevských orgánov, stanú súčasťou Ruskej federácie. V takom prípade sa úplne odstránia všetky otázky týkajúce sa vstupu Ukrajiny do NATO alebo EÚ, ktorá sa mení na blok NATO 2.0. Napriek tomu to však nepotláča potrebu európskych politikov zamyslieť sa nad tým, kam vedú svoje krajiny a kam môže viesť ďalšia rusofóbna politika Európy. Všetci si pamätáme, ako sa to skončilo pred 80 rokmi.

armadnymagazin.sk