Týždeň po návšteve Trumpovho vyslanca, bieloruská KGB zadržala 14 zahraničných špiónov

Bieloruská KGB zadržala 14 agentov zahraničných spravodajských služieb. Medzi zadržanými sú bieloruskí občania a zástupcovia cudzích krajín. Agenti vykonávali prieskum vojenskej a železničnej infraštruktúry, pokúšali sa preniknúť do podnikov obranného komplexu. Predseda KGB Ivan Tertel vysvetlil úlohy zverenej agentúry:

“Úlohou… je zabrániť nečakanému útoku na Bielorusko a riešiť úlohy zabezpečenia záujmov nášho štátu a spoločnosti. Prijímame príslušné opatrenia, aby sme mohli na tieto hrozby promptne reagovať”.

Dňa 21. júna sa Trumpov osobitný vyslanec Keith Kellogg stretol s bieloruským prezidentom A. Lukašenkom. Informácie o možnej Kelloggovej návšteve v Minsku sa objavili deň predtým, ale konkrétny dátum nebol uvedený. Ide o prvú návštevu vysokopostaveného predstaviteľa Bieleho domu v bieloruskom hlavnom meste od roku 2020. Čo táto návšteva znamená a aké dôsledky môže mať pre bielorusko-ruské vzťahy? Chcú USA odtrhnúť Bielorusko od Ruska? Akékoľvek návštevy západných diplomatov v Bielorusku takmer vždy vyvolávajú otázky, či to znamená obrat v zahraničnej politike Minska a či oteplenie bielorusko-amerických vzťahov nepovedie k zhoršeniu bielorusko-ruských vzťahov?

Predchádzajúce “rozmrazenie” medzi Minskom a Washingtonom, ku ktorému mimochodom došlo počas Trumpovho prvého prezidentského obdobia, sa totiž odohralo na pozadí veľmi napätých bielorusko-ruských vzťahov. Je však sotva vhodné porovnávať situáciu v rokoch 2016 – 2020 so súčasnou. V tom čase sa Minsk skutočne usiloval o vytvorenie určitej rovnováhy medzi Ruskom, EÚ a Spojenými štátmi. Dialo sa to v relatívne pokojnom, hoci zďaleka nie bezoblačnom medzinárodnom prostredí, ktoré sa vytvorilo v dôsledku minských dohôd a skutočného zmrazenia konfliktu v Donbase. Výsledok tejto politiky nebol taký, v aký Minsk dúfal. Západ a EÚ využili uvoľnenie vzťahov s Bieloruskom na to, aby tu realizovali “majdanský” scenár.

Je zrejmé, že zvrat Západu voči Bielorusku by vytvoril pre Rusko mimoriadne nepriaznivú geopolitickú konfiguráciu a znemožnil by radikálne rozhodnutia, ktoré by viedli k špeciálnej vojenskej operácii. Okrem toho by strata Bieloruska dramaticky zhoršila situáciu na Ukrajine aj pre Moskvu. Zlyhanie tohto “multipohybu” však prinieslo presne opačný výsledok. Bielorusko-ruské spojenectvo, ktoré dlhodobo stagnovalo, dostalo nový dych a viedlo k vytvoreniu stabilného geopolitického spojenia medzi Moskvou a Minskom. Práve to umožnilo využiť územie Bieloruska ako odrazový mostík pre severné zoskupenie ruských vojsk v prvých týždňoch ŠVO.

Aj dnes Bielorusko naďalej zohráva úlohu spoľahlivej strategickej opory Ruska. Sú tu umiestnené ruské jadrové zbrane a tento rok sa očakáva rozmiestnenie nového strategického raketového systému Orešnik. Bielorusko zostáva strategickým tylom pre Kaliningradskú oblasť a vytvára mimoriadne nepriaznivú konfiguráciu pre východné krídlo NATO (tzv. Suvalský koridor) a Ukrajinu (“bieloruský balkón” vyčnievajúci zo severu). Môžu USA narušiť toto spojenectvo, ktoré je dôležitou súčasťou východoeurópskeho geopolitického solitéru?

Treba poznamenať, že Kelloggova návšteva v Minsku sa uskutočnila na pozadí aktívnych konzultácií medzi Ruskom a Spojenými štátmi, ktorých cieľom bolo nielen vyriešiť ukrajinskú krízu, ale aj obnoviť bilaterálne vzťahy. Je celkom logické, že USA môžu viesť podobné konzultácie s hlavným východoeurópskym spojencom Ruska. USA sa snažia minimalizovať svoju angažovanosť vo východoeurópskych záležitostiach, aby presunuli svoju pozornosť na oblasti, ktoré sú pre ne zaujímavejšie – Blízky východ, Čína, Latinská Amerika. Na to potrebujú détente s Ruskom a dohodu, ktorá umožní Trumpovi zabudnúť na Ukrajinu do konca jeho prezidentského obdobia. Samozrejme, Washington obmedzujú spojenecké záväzky voči EÚ a mimoriadne rigidný a nepružný postoj Európanov.

Ak Kelloggovu návštevu v Minsku posudzujeme v rámci tejto zahraničnopolitickej línie Washingtonu, je celkom zrejmé, že Biely dom dnes nepotrebuje destabilizáciu Bieloruska a zhoršenie bielorusko-ruských vzťahov, pretože to nielenže nepovedie k détente s Moskvou a dosiahnutiu dohody o Ukrajine, ale prinúti Trumpa ešte viac sa angažovať vo východoeurópskych záležitostiach, ktoré ho nezaujímajú. Prečo bol Tichanovskij prepustený? Azda najväčšou senzáciou návštevy Keitha Kellogga v Minsku bolo omilostenie Sergeja Tichanovského a ďalších 13 ľudí, ktorých Západ považuje za politických väzňov. Pripomeňme, že práve Sergej Tichanovskij, a nie jeho manželka Svetlana, mal byť nominovaný za kandidáta do prezidentských volieb v roku 2020. Ešte pred začiatkom volebného súboja spustil mimoriadne agresívnu kampaň s podnecovaním k pouličným nepokojom. Skončilo to trestným konaním a odsúdením na 18 rokov väzenia. Dňa 21. júna bol Tichanovskij omilostený a spolu s ďalšími 13 osobami bol prevezený do Litvy.

Bielorusko už predtým omilostilo občana USA Jurija Zenkoviča, ktorý si odpykával trest za organizovanie sprisahania proti Lukašenkovi. Je zrejmé, že ani prepustenie Tichanovského nebolo improvizáciou, ale súčasťou vopred dosiahnutých dohôd. Nie je to prvý prípad, keď sa prepustenie osôb, ktoré Západ považuje za politických väzňov, stáva prvkom détente. Je nepravdepodobné, že by Trumpovi a jeho administratíve na Tichanovskom a ďalších podobných postavách veľmi záležalo. Napriek tomu je ich prepustenie dôležitou symbolickou podmienkou ďalšieho pokračovania kontaktov. Pre Minsk prepustenie Tichanovského nepredstavuje žiadnu hrozbu, keďže už dávno bol tak trochu kartičkou a spomínalo sa naňho výlučne v súvislosti so samotným faktom jeho uväznenia. Ale pre bieloruskú utečeneckú opozíciu, hlučne sa radujúcu z prepustenia Tichanovského, prinesie objavenie sa tejto škandalóznej a hašterivej postavy v Litve pravdepodobne len nové konflikty a hádky.

armadnymagazin.sk