Šéf NATO Mark Rutte chce vyhrať novú vojnu medzi Severoatlantickou alianciou a Ruskom vo výrobe zbraní…

V utorok 24. júna 2025 sa v Haagu začal 34. summit hláv štátov a vlád NATO. Očakáva sa, že lídri oficiálne schvália záväzok významne zvýšiť vojenské výdavky spolu až na päť percent HDP ročne.

Rusko v utorok kritizovalo Severoatlantickú alianciu (NATO) za „bujnejúcu militarizáciu“. Vyhlásenia zazneli pred začiatkom summitu Aliancie v holandskom Haagu, kde by mali členské štáty schváliť zvýšenie ročných obranných výdavkov na päť percent HDP.

„Aliancia sa určite vydáva cestou bujnejúcej militarizácie. Európa ide cestou bujnejúcej militarizácie. Toto je realita, ktorá nás obklopuje,“ vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pred novinármi.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v samostatnom vyjadrení obvinil NATO z prekračovania tradičného pôsobiska a snahy o získanie vplyvu v oblastiach Blízkeho východu, južného Kaukazu, strednej Ázie, Arktídy a indo-pacifického regiónu.

V utorok sa v Haagu začína 34. summit hláv štátov a vlád NATO. Očakáva sa, že lídri oficiálne schvália záväzok výrazného navýšenia obranných výdavkov.

Požiadavku zvýšiť výdavky na obranu vyslovil americký prezident Donald Trump ešte pred svojím opätovným nástupom do funkcie v januári tohto roka. Mesiac predtým pohrozil spojencom vystúpením Spojených štátov z Aliancie, ak ostatní členovia nezvýšia svoje obranné príspevky. Neskôr sa k výzve na vyššie výdavky pridal aj súčasný generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Rutte: Je nemysliteľné, aby Rusko dokázalo vyrobiť viac zbraní než NATO

Je nemysliteľné, aby Rusko dokázalo vyrobiť viac zbraní než Severoatlantická aliancia, ktorá má 25-násobne silnejšiu ekonomiku, vyhlásil v utorok generálny tajomník NATO Mark Rutte na fóre zbrojárskych podnikov v holandskom Haagu.

„Musíme urobiť viac… Musíme vynakladať viac prostriedkov, aby sme zabránili vojne. Musíme vyhrať túto novú vojnu vo výrobe (zbraní),“ dodal Rutte.

Rusko, ktoré je už viac ako tri roky vo vojne s Ukrajinou, masívne zvýšilo svoju zbrojársku výrobu, čo u západných politikov vyvoláva obavy, že by mohlo byť v priebehu niekoľkých rokov pripravené zaútočiť na územie NATO, píše DPA.

V utorok sa v Haagu začal 34. summit hláv štátov a vlád NATO. Očakáva sa, že lídri oficiálne schvália záväzok významne zvýšiť vojenské výdavky spolu až na päť percent HDP ročne. Z tejto čiastky by priamo na armádu mala ísť suma rovnajúca sa 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta HDP má byť určených na ďalšie výdavky spojené s obranou, napríklad s budovaním či rekonštrukciou infraštruktúry.

Na zasadnutí by sa mali zúčastniť premiéri a prezidenti všetkých 32 členských štátov vrátane prezidenta USA Donalda Trumpa. Prítomný bude aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, premiér Nového Zélandu Christopher Luxon, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa.

Szijjártó: NATO je obranná aliancia a summit bude konečne o tom

Summit Severoatlantickej aliancie v holandskom Haagu by mohol byť prelomom, pretože členstvo Ukrajiny v NATO nefiguruje v programe schôdzky a pozornosť sa sústreďuje na posilnenie kolektívnej obrany, a nie na eskaláciu vojny. Podľa servera index.hu to pred summitom povedal maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

„NATO je obranná aliancia a teraz je summit konečne o tom,“ zdôraznil šéf maďarskej diplomacie. Agendu aliancie od roku 2022 určuje vojna na Ukrajine, avšak podľa jeho slov tentokrát sa pozornosť nevenuje ďalšej podpore Ukrajiny, ale posilneniu kolektívnej obrany. „Zvíťazila racionalita“, konštatoval Szijjártó s poznámkou, že otázka členstva Ukrajiny v NATO bola jasne odstránená z oficiálneho programu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bol tak pozvaný iba na utorkovú neformálnu večeru a na oficiálnom pracovnom zasadnutí v stredu sa už nezúčastní. Podľa maďarského ministra zahraničných vecí toto rozhodnutie zvýši svetovú bezpečnosť. „Ak by Ukrajina bola členom NATO, znamenalo by to priamu konfrontáciu s Ruskom. A to by znamenalo tretiu svetovú vojnu,“ dodal.

Ďalšou významnou témou 34. summitu hláv štátov a vlád členských krajín NATO je zvyšovanie výdavkov na obranu. Szijjártó pripomenul, že americký prezident Donald Trump sa prvýkrát zúčastnil na summite NATO pred ôsmimi rokmi, počas svojho prvého prezidentského obdobia, a už vtedy dôrazne naliehal na členské štáty, aby vynakladali viac na obranu. „V súlade s Trumpovým návrhom si spojenci môžu stanoviť cieľ vynaložiť päť percent svojho HDP na obranu do desiatich rokov,“ konštatoval minister.

Maďarsko je podľa jeho vyjadrenia v tejto oblasti už teraz vzorom, pretože dvojpercentný záväzok plní už tri roky a vlani na rozvoj armády vynaložilo 45 percent celkového vojenského rozpočtu, čo je štvrtá najlepšia hodnota v celej Aliancii. Posilnenie maďarského zbrojárskeho priemyslu znamená aj ekonomické príležitosti, pretože sa zvýši dopyt po modernej vojenskej technike, zdôraznil.

Maďarsko nekoná len v záujme svojej bezpečnosti, ale aktívne sa podieľa aj na obrane iných spojeneckých krajín. Maďarské vzdušné sily v súčasnosti chránia vzdušný priestor Slovenska, Chorvátska a Slovinska, pričom od augusta sa opäť vydajú na štvormesačnú misiu do Pobaltia. „Po štvrtýkrát poskytujeme ochranu vzdušného priestoru v Pobaltí štyrmi lietadlami a 80 príslušníkmi, ďalšie kolo bude v roku 2028,“ spresnil.

Minister zahraničných vecí tiež podotkol, že maďarská vláda stále považuje mierové úsilie amerického prezidenta Trumpa za najpravdepodobnejší spôsob ukončenia vojny na Ukrajine.

Očakáva sa, že lídri na summite NATO oficiálne schvália záväzok významne zvýšiť vojenské výdavky spolu až na päť percent HDP ročne. Z tejto čiastky by priamo na armádu mala ísť suma rovnajúca sa 3,5 percenta HDP a 1,5 percenta HDP má byť určených na ďalšie výdavky spojené s obranou, napríklad s budovaním či rekonštrukciou infraštruktúry.

Zdroj: bleskovky.sk (1), (2) / hnonline.sk / InfoVojna