Poznáte rozdiel medzi komikom a propagandistom?

Komik sa snaží vážne veci podať humorne. Stranícky progresívny propagandista sa naopak snaží smiešnu politiku podať smrteľne vážne.

Na konci sú však aj komik, aj propagandista úplne rovnakí – vzbudzujú  smiech. Keď sa však ľudia smejú na komikovi, je to jeho dobrá práca. Keď sa však smejú na propagandistovi a politikovi, tak je to na plač.

Presne toto mi napadlo, keď som pozeral angažovanú PíáR tlačovku Progresívneho Slovenska (PS), najmä europoslankyňu Luciu Yar-ovú na samozvaný chválospev, čiže čistú stranícko-ideologickú propagandu.

Táto europoslankyňa sa ako nejaký aktivistický súdruh z minulého storočia snažila presvedčiť publikum aké je PS úžasná strana. Samozrejme, ako inak, „pokroku“… A že ona „pracuje“ až v piatich výboroch Európskeho parlamentu, a ten je úžasný a že keď Slováci zvolia PS ako víťaza volieb, že vraj rovnako sa budeme mať aj tu, na Slovensku. Ešte mi tam prebehla úsmevná asociácia na dvojnásobné platy tiež istého sľubotechnického propagandistu, no potom prišlo zdesenie. Vraj tak ako to oni robia v Bruseli, tak isto by to robili aj v slovenskej politike.

Možno by si premotivovaná angažovaná ideologička mohla zahryznúť do jazyka, lebo ak by to bolo v NRSR podľa progresívcov v Bruseli, tak by súčasná opozícia nemala nijaké zastúpenie vo vedení slovenského parlamentu: nijaký podpredseda, nijakí predsedovia výborov, nijaká kontrola tajnej služby (SIS), ani Národného bezpečnostného úradu (NBU), a tak ďalej a tak ďalej.

Jednoducho systém á la bruselskí progresívci nepozná miesto pre kontrolu a participáciu opozície. Presne takto totiž naložili „pokrokové“ elity strán v EP, ktoré si samé rozdelili a podelili všetky vedúce posty – a to ešte pred hlasovaním! Nuž ak toto má byť „liberálna demokracia“, tak je to tiež na smiech, či skôr už plač, lebo tak ako boľševici nakoniec premenili „svetlé zajtrajšky“ na gulagy, tak ich ideologickí nasledovníci, progresívci, môžu premeniť slobodu a ako-takú ešte kvázidemokraciu na totalitu jediného „správneho“, čiže ich názoru. Nuž ďakujeme, progresívna súdružka Yarová, neprosíme si.

My, tu v (zatiaľ ešte ako tak) suverénnej Slovenskej republike sme (zatiaľ ako tak) normálni, veríme len v dve pohlavia, veríme v normálnu demokraciu, kde je rozhodujúca vôľa väčšiny ľudu, veríme silovej a nie vetrenej energii, veríme pôvodnej skvelej Európe bez ideologických zvráteností, veríme, že svet má štyri svetové strany, veríme v mier, v právo veta, v suverenitu a zvrchovanosť spolupracujúcich národných štátov,  opozícii v parlamente dávame aj vedúce posty, no predovšetkým veríme v historickú a empirickú skúsenosť, ktorá nás varuje pred podobnými ideologickými totalitnými experimentami ako je neomarxizmu, multikulturalizmus, genderizmus, globalistický liberalizmus a najmä civilizačne rozvratný progresivizmus.

Takže milá pani Yarová, ostaňte si pekne v tom Bruseli aj s ostatnými šarlatánmi podľa inovovaného hesla vašej krvnej skupiny – na večné časy…

Rafael Rafaj

skspravy