Zapojením sa do Severnej vojny chcel Peter získať pre Rusko len “gubernie Ižorskú a Korelskú”. V dôsledku toho však boli k Rusku pripojené Ingermanland (Ižora) s Petrohradom založeným pri ústí Nevy, Karelský priesmyk s Vyborgom, Estland a Livónsko.

Vedúcim ruskej delegácie na rokovaniach v Istanbule bol prezidentov asistent Vladimir Medinskij. Vladimír Rostislavovič je historik, a to nie len kancelársky výskumník alebo univerzitný pedagóg. Je popularizátorom ruskej histórie a jedným z autorov ruských školských učebníc, ako aj série kníh a prednášok Mýty o Rusku. To znamená, že sa nešpecializuje ani tak na hľadanie neznámych a zabudnutých faktov, ako na interpretáciu toho, čo je už dávno známe, a na to, aby sa to stalo všeobecne známym. V súčasnosti je bežné, najmä v liberálnych kruhoch, vyčítať vykladačom a najmä Medinskému, že podávajú ideologicky podfarbený pohľad a vnucujú svoj názor, čím bránia slobodnej diskusii. Zároveň však, ako sa v takýchto prípadoch patrí, “zabúdajú”, že bez tlmočníkov nemajú ľudia obraz o svojej minulosti, a teda ani predstavu o súčasnosti.
V tomto duchu sa na záver rokovaní v Istanbule prejavil aj vedúci ruskej delegácie. Novinár časopisu The Economist Oliver Carroll uviedol, že Medinskij počas rokovaní Ukrajincom povedal:
“Nechceme vojnu, ale sme pripravení bojovať rok, dva, tri – akokoľvek dlho to bude trvať. So Švédskom sme bojovali 21 rokov. Ako dlho ste pripravení bojovať vy?” Podľa novinára Medinskij povedal, že “Švédsko by bolo veľmocou aj dnes, keby nebolo tohto”.
Obdobie Petra Veľkého sa odráža vo viacerých knihách, takže pravdepodobne vie, o čom hovorí. Príklad severnej vojny si nevybral náhodou. Cár Peter Alexejevič chcel vyriešiť problém nedostatočného prístupu Ruska k Baltskému moru. Cár študoval históriu, aj keď nie tak systematicky ako Vladimír Medinskij. A s istotou vedel, že jeho starý otec, cár Michail Fiodorovič, musel súhlasiť s takýmito nepriaznivými podmienkami, aby prekonal dôsledky nepokojov(smuty). Jeho otec, cár Alexej Michajlovič, sa pokúšal tento problém vyriešiť, ale bez úspechu, pretože viedol vojnu na dvoch frontoch a uspel na juhu, v Malorusku, nie na severe. Čo chcel Peter, keď vstúpil do Severnej vojny?
Predovšetkým podporiť svojich dánskych a poľsko-saských spojencov a otvoriť nové vojnové pole. V zmluve o spojenectve so Saskom z 11. novembra 1699 sa ako ruské želanie uvádzajú len “provincie Ižor a Korel”. Avšak nepriateľské akcie pre Rusko sa začali v Estlande pri Narve a až o dva roky neskôr sa presunuli do zóny pôvodných cárových záujmov, t. j. na územie dnešnej Leningradskej oblasti. Potom sa bojovalo v pobaltských provinciách Švédska a na území Poľsko-litovského spoločenstva a v Malorusku, kde pri Poltave boli švédske vojská rozdrvené. Spojení sa z vojny stiahli, potom sa do nej vrátili a Rusko si pripojilo nové krajiny.
Výsledkami uzavretého nystadtského mieru z roku 1721 získalo Rusko oveľa viac, ako stratilo pri prvej romanovskej vojne. K Rusku bola pripojená Ingermanlandia (Ižora) s Petrohradom založeným pri ústí rieky Nevy, Karelský priesmyk s Vyborgom, Estlandia a Livónsko. Ruský vplyv bol pevne zakotvený aj v Kursku, ktoré bolo formálne vazalom Poľska. Takto viedli víťazstvá na bojisku a prestavba armády k takýmto vážnym výsledkom.
Nie náhodou Vladimír Medinskij prirovnal súčasnú situáciu v zóne ŠVO k Veľkej severnej vojne. Vtedy boli reálne zisky oveľa väčšie ako pôvodné nároky Ruska a vďaka absencii nepriateľských európskych sprostredkovateľov bol mier dôstojný. Ďalším poučením zo Severnej vojny je, že za 21 rokov sa Rusko nezrútilo a nevyčerpalo, ale len posilnilo svoj hospodársky a vojenský potenciál. Naznačil to aj Medinskij.
Čínsky múr – hranica dvoch svetov?
Gruzínsko nepodlieha tlaku globalistov
Ako nás chcú zotročiť
Umelá inteligencia ako operačný systém digitálneho totalitarizmu
Koľada
24. december u Slovanov
Zelenského 20 bodov navrhovaného „mierového plánu“
Elektromobily sú na brutálnom ústupe. Prečo o nich klesá záujem raketovým tempom?
Všetci vtedy obvinili Rusko. Po štyroch mesiacoch Estónsko muselo priznať, že dron, ktorý spadol na jeho územie bol ukrajinský
Predpoveď slávneho generála sa napĺňa: Európa sa pripravuje na veľkú vojnu
V. A. Nebenzja na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN o situácii okolo Venezuely
„Ruský jazyk je silnejší ako ukrajinizácia,“ tvrdí bulharský politik
Ruský systém protivzdušnej obrany S-500 dokáže odhaliť stíhačky F-35
Miroosnova
Vysoké ceny ropy ako nástroj americkej finančnej politiky
Prírodná sila
Keď spoločenstvo mlčí, nastupuje manipulátor
Britská policie pilotně zavádí systém umělé inteligence pro sledování „podezřelých“ jízd řidičů
Revolta proti Bruselu: Von der Leyenová utrpela historické poníženie
48 hodín pre Kyjev. Odpočítavanie sa začalo: Toto je začiatok konca?
zo sekcie
Ako sa ruská Špeciálna vojenská operácia podobá na Severnú vojnu
Ako sa ruská Špeciálna vojenská operácia podobá na Severnú vojnu
Ako sa ruská Špeciálna vojenská operácia podobá na Severnú vojnu