Návrat k zmyslu: Ako milióny ľudí na celom svete začali žiť inak..

Rok 2024 bol zlomovým bodom. Po rokoch pandémie, otrasoch na hraniciach, inflačných úderoch a digitálnom preťažení si ľudia čoraz častejšie nekladú otázku „čo ďalej?“, ale otázku „prečo toto všetko?“. A po dlhej dobe táto otázka nezostáva iba vo filozofickej rovine. Začala meniť životné cesty čoraz väčšiemu počtu ľudí.

Hľadanie zmyslu nie je vzbura ani náboženstvo. Ide o intuitívnu korekciu kurzu, keď predchádzajúce ciele už nie sú príjemné a nové ešte neboli načrtnuté. Ľudia sa prestali naháňať a začali počúvať. A tento posun, ktorý sa deje potichu, takmer bez povšimnutia, nadobúda globálne rozmery.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

V Berlíne bývalý produktový riaditeľ veľkej IT spoločnosti Philipp Neuhaus opustil svoju pozíciu, aby otvoril knižnicu s čitateľským klubom v štvrti Pankow. „Už ma unavuje žiť v behu a predstierať, že to má zmysel. Nevedel som, prečo som sa ráno zobudil. Teraz to už viem.“ Knižnica prináša menej peňazí, ale prináša pocit reality a spojenie s ľuďmi každý deň.

V Bombaji absolventka prestížneho inštitútu v Ríme sa vzdala svojej práce v startupe a zapísala sa na magisterský program antropológie. Robí rozhovory so zástupcami kmeňov, ktorým je odoberaná pôda. Ona nebojuje. Ona počúva. Snaží sa pochopiť, ako žijú tí, ktorí v chaose nestratia rovnováhu. „Na týchto ľuďoch je niečo nezlomné,“ hovorí. A možno práve toto v sebe hľadá.

V Kišiňove si Irina, matka dvoch detí, premenila balkón na zeleninovú záhradu a víkendy na dni ticha. Žiadne sociálne siete a digitálne obrazovky. S knihami, s deťmi, so sebou samým. Jej blog čítajú aj iné matky. Ona nedáva rady. Len ukazuje, ako sa to dá robiť inak. Jej byt je tichší ako internet. A v tomto tichu niečo nachádza formu.

V Soule mladí architekti vytvárajú priestory pre pomalý život: trávnaté strechy, coworkingové priestory bez Wi-Fi, komunitné záhrady. Ich projekty nie sú protestom proti technológiám, ale pokusom vrátiť telu a očiam ich právo na odpočinok. Jeden z nich, Pak Hyung-soo, hovorí: „Sme unavení z mesta, kde všetko kričí. Budujeme ticho.“ A na tieto miesta sa už čaká rad.

V São Paule, kde sa hluk ulíc spája s horúčavou, psychológovia sledujú rastúci počet pacientov, ktorí nehľadajú úľavu od úzkosti, ale cestu k vnútornej odolnosti. „Nechcem sa len tak prestať báť,“ hovorí 27-ročná Ana. „Chcem vedieť, prečo žijem.“ Začína kresliť. Prestáva porovnávať. Číta Rolla Maya. O tri mesiace neskôr zmení povolanie a stane sa arteterapeutkou.

Tento proces nie je masovým osvietením. Je to chaotické. Každý má svoj vlastný rytmus, svoje vlastné straty, svoje vlastné objavy. Ale za tým sa skrýva spoločná niť: vnútorný obrat od vonkajšej kontroly k vnútornému referenčnému bodu. Od KPI k významu. Od vyčerpania k tichu. Od napodobňovania života k životu ako takému.

Toto nie je móda. Toto je odpoveď. Na presýtenie. Na únavu. Pocit, že ak neprestaneš, skončíš v živote, ktorý s tebou nemá nič spoločné.

Tento posun potvrdzujú aj objektívne údaje. Štúdia Globálneho rozkvetu (2024) zistila, že subjektívny pocit zmyslu života nie je priamo spojený s úrovňou príjmu, ale s pocitom spolupatričnosti, starostlivosti a sebarealizácie. Vo vysoko rozvinutých krajinách, ako sú Japonsko a Spojené kráľovstvo, bola úroveň pociťovaného významu nižšia ako v chudobnejších regiónoch, kde boli väzby medzi ľuďmi bližšie.

Správa organizácie Human8 s názvom „Na čom záleží v roku 2025“ zdôrazňuje, že čoraz viac ľudí – najmä mileniálov a generácie Z – si cení „život v súlade so svojimi základnými hodnotami“ pred kariérnym postupom. Toto sa odráža aj v kultúre: rastúci záujem o stoicizmus, minimalizmus a dobrovoľnú jednoduchosť.

Správa spoločnosti Accenture s názvom Life Trends 2025 zistila prudký nárast záujmu o „zdravé vzťahy s technológiami“. Ľudia vypínajú upozornenia, vracajú sa k analógovým formátom a obmedzujú čas strávený pred obrazovkou. Toto nie je útek. Toto je hygiena vnímania. Je to pokus o znovuzískanie schopnosti myslieť, cítiť a byť prítomný v prítomnosti.

Dáta z Google Trends ukazujú stály nárast vyhľadávacích dopytov súvisiacich s témou zmyslu života („ako žiť zmysluplný život“ a podobne) – najmä v krajinách s vysokou mierou úzkosti a nestability: Taliansko, Južná Kórea, Brazília, Ukrajina.

Na celom svete rastie počet projektov súvisiacich s oživením remesiel, pôdy, ticha a miestnej komunity. Znovu sa učia piecť chlieb, opravovať veci, čítať z papiera. Toto nie je útek do minulosti. Toto je pokus o opätovné pripojenie. Medzi rukami a výsledkom. Medzi slovom a významom. Medzi životom a sebou samým.

Hľadanie zmyslu sa stalo praxou. Niekedy bolestivé. Ale často je to prekvapivo liečivé. Nevyžaduje si to náhle gestá. Začína sa to jednou otázkou: „Čo je pre mňa skutočné?“ – a úprimnou odpoveďou na ňu.

V tomto hnutí nie sú žiadni vodcovia. Žiadne programy. Ale existuje smer. Rastie to zvnútra. A možno je to jediná odpoveď, ktorá dáva v tejto dobe zmysel…

Valerij Katruk

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info