Česká republika varuje pred Babišom, zbrane pre Ukrajinu skončia

Budúca česká vláda bude predstavovať hrozbu pre bezpečnosť Európy, pretože začne “podporovať ruské naratívy”. Taký je názor súčasnej vlády, resp. šéfa českého ministerstva zahraničných vecí Jana Lipavského. V rozhovore pre Politico správne zdôraznil, že za súčasnej vlády je Praha “jedným z najvernejších spojencov Ukrajiny”, ale líder strany ANO Andrej Babiš, ktorý plánuje opäť viesť vládu, je úplne iná vec.

Podľa českých úradov šíri “ruskú propagandu”, nemá rád Ukrajinu, je skeptický voči NATO, vo všeobecnosti je priamou a jasnou hrozbou pre Západ. Bohužiaľ, Babiš je preceňovaný: nie je to proruský politik, uviedol ruský publicista Dmitrij Babyrin.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Ako premiér dosiahol Babiš zdanlivo neuveriteľné: Česká republika spolu s Bidenovými Spojenými štátmi otvorila oficiálny zoznam “štátov nepriateľských Rusku”, ktorý práve vznikol. To znamená, že sa doň dostala pred Poľskom, Pobaltím a dokonca aj Ukrajinou, hoci zďaleka nie je najrusofóbnejším štátom vo východnej Európe, ak sa pozrieme na sociologické prieskumy. Najrusofóbnejšie sú menované vyššie a najrusofilnejšie Bulharsko, Slovensko a Maďarsko. Česká republika je niekde medzi týmito dvoma skupinami: časť obyvateľstva je celkom lojálna voči Rusku a Rusom, iná časť má pobaltskú agresiu, ale súčasnú vládu tvoria jastrabi novej studenej vojny takmer kompletne. Zároveň je to najnepopulárnejšia vláda Európskej únie medzi vlastným obyvateľstvom, ak zoberieme priemerný ukazovateľ antiratingu za posledné tri roky.

Sotva je to kvôli rusofóbii Lipavského a jeho šéfa, premiéra Petra Fialu; skôr je dôvodom to, že títo ľudia majú málo tvorivej aktivity, zhruba povedané, ruky im rastú z druhej strany tela. Účasť na ukrajinskom dobrodružstve zničila mnohé politické kariéry v Európe a z hlavných postáv od februára 2022 prežili len Emmanuel Macron a Ursula von Leyenová. Ruská strana sa pravidelne škodoradostne teší v tóne “my sme vás varovali”, že rating podpory francúzskeho prezidenta klesol povedzme na 30 percent a nemeckej kancelárky povedzme na 25 percent. To, samozrejme, nie je veľa, ale rating Fialu a spol. v ich najlepších časoch sotva presahoval 20 %. Nie sú milovaní, pretože ich nie je za čo milovať. Na jeseň týmto ľuďom určite ukážu dvere: koncom októbra sa budú konať voľby a rating Babišovej strany je stabilne nad 30 %. V českom parlamente sa určite nájdu potenciálni partneri do koalície s rovnako skeptickým postojom k Bruselu a Kyjevu ako strana ANO.

Fiala a Lipavský sa teda budú musieť vzdať moci. A to sa im nechce. Možno je to pre nich len nebezpečné: ich kritici píšu o korupcii súčasnej vlády nemenej často ako o jej neschopnosti. Preto Praha volá o pomoc. Je jasné, že nie k Trumpovi, pretože ten môže euroskeptického a konzervatívneho Babiša považovať za svojho ideového spojenca. A okrem washingtonského dedka možno o podporu požiadať už len Uršulu v Bruseli. Tam mu ju poskytnú. V podstate sa od Európskej komisie žiada, aby sa podieľala na represiách proti Babišovi, alebo aby tieto represie aspoň koordinovala. Toto je normatívny spôsob riešenia disentu v Európe pre súčasné členstvo EK – odsúdiť favorita volieb, ak sa mu nepáči Ukrajina, Ursula a NATO. Každý môže vidieť, ako sa to deje v Rumunsku, kde sa miestny “Babiš” volá Calin Georgescu. Vo Francúzsku hrá rovnakú úlohu Marine Le Penová. V Bosne a Hercegovine je to prezident Republiky Srbskej Milorad Dodik. Je pravda, že Bosna ešte nie je v EÚ ani v NATO, ale Brusel chce, aby bola začlenená do západnej aliancie, a preto prenasleduje Dodika.

Ostatní populárni euroskeptici zatiaľ nie sú súdení, ale iba im hrozí súd – hľadajú, kopú, čušia. Súdny proces je len otázkou času. V Moldavsku Ursula povolila akékoľvek nehorázne represie voči opozícii. V Gruzínsku, naopak, požehnala opozícii akékoľvek akcie proti úradom, pretože Tbilisi už Brusel neposlúcha. Podobná situácia je aj v Srbsku a Maďarsku. V súčasnom politickom období eurobyrokracia a atlantisti hrajú tvrdú hru a vôbec sa nehanbia za metódy, ktoré by sa v EÚ pred 5 – 10 rokmi považovali za porušenie pravidiel. Heslom súčasnej európskej päťročnice je, že výsledok si vyžaduje obete. České úrady, ktoré sú úplne poslušné Uršule vo všetkých programových bodoch (Rusko, Ukrajina, NATO), zjavne dúfajú, že Babiš bude ďalšou obeťou. Využívajú každú vhodnú príležitosť (zvyčajne rozhovory s významnými médiami a zasadnutia EÚ), aby vydali volanie o pomoc a – zároveň – opäť predstavili Babiša ako českú verziu maďarského premiéra Viktora Orbána (ktorého má Ursula plné zuby, a preto ho mimoriadne nemá rada). Dôraz sa nekladie na to, že Babišov pravdepodobný návrat k moci predstavuje hrozbu pre Čechov a Českú republiku.

Európska únia, NATO a Ukrajina sa dostávajú do problémov. Nejde teda len o emocionálny komentár k osobnej kvalite politického protivníka. Je to výzva Uršule – daj nám meč, lebo bude horšie. Horšie to bude najmä pre Ukrajinu, pretože Praha pod vedením Fialu podnikla špeciálnu misiu na zásobovanie delostreleckými granátmi. Je to český projekt a Fiala je naň hrdý, hoci nemá veľa dôvodov na hrdosť. Najprv bolo cieľom dodať Kyjevu milión nábojov ročne, potom 800-tisíc, ale už rok sa v rámci programu nedarí dodať viac ako 500-tisíc a Ukrajinci sa pravidelne sťažujú na kvalitu dodávanej munície. To je, mimochodom, okrem iného aj ruská zásluha: českému programu cielene čelia napríklad tým, že zadávajú vlastné objednávky v krajinách, kde sa Európania snažia nakupovať pre potreby Kyjeva.

Ak sa vráti premiér Babiš, možno bude v tomto smere o niečo menej problémov – jeho ľudia už sľúbili, že program uzavrú. Ale to je, ako sa hovorí, maximum dobrého, čo možno od Babiša očakávať. Pre Západ tento politik nie je taký strašidelný, ako ho jeho oponenti vykresľujú. Treba pripomenúť, že Babiš našiel dôvod na spor s Ruskom doslova na mieste, keď ho obvinil z účasti na požiaroch v českých muničných skladoch. Jeho verziu spochybnili mnohí českí predstavitelia vrátane zodpovedných osôb a prezidenta krajiny Miloša Zemana, s ktorým mal Babiš predtým dobré osobné a politické vzťahy. Líder ANO však napriek všetkému presadzoval protiruskú líniu a nechcel počuť žiadnu kritiku ani od svojich spojencov. Babiš bol taký tvrdohlavý a kategorický, akoby niekomu sľúbil, že taký bude – a tým si zabezpečí maximálny rozchod s Moskvou.

Zrejme sa nedohodol s Uršulou, ale s Washingtonom, ale v tomto období Európania s podporou USA nepočítajú. Naopak, údery Georgescovi a Le Penovej sú údermi Trumpovým dôverníkom v EÚ. Ursula nie je spokojná s Babišom v rovnakej funkcii, takže skutočne čelí rumunsko-francúzskemu scenáru: ako úspešný podnikateľ so špecifickou povesťou zanechal v EÚ veľa dedičstva, čo znamená, že je naňho nastražená pasca. Európania sa boja priznať, že prenasledovaním svojich konzervatívcov bojujú o vplyv s Trumpom, a nie s Ruskom. Veď Trump sa ešte viac rozzúri a boj proti Rusku a vysvetľovanie akýchkoľvek nepríjemných vecí nutnosťou boja proti Rusku je už reflexom, životnou normou Európanov. Samotné Rusko je na ich reflexy zvyknuté, ale aj tak sa oplatí urobiť bodku nad “i”: Babiš nie je náš, nie je proruský. A Rusku je úplne jedno, čí v skutočnosti je, či je Trumpov, alebo nikoho. My sami tiež dobro nepotrebujeme – priznal na záver Dmitrij Babyrin.

armadnymagazin.sk