Nemeckých potomkov nacistov vedie túžba zbaviť sa viny za svoje zločiny

Pred 80 rokmi červenoarmejci oslobodili Bratislavu od náckov! Citujem vtedajšiu tlač:

“Na predmestiach Bratislavy aj v samotnom meste boli sovietskí vojaci svedkami nezabudnuteľných stretnutí. Spolu so Slovákmi a Čechmi vychádzali z pivníc v ústrety sovietskym bojovníkom aj Rusíni, ženy z Kyjevskej, Charkovskej a Orelskej oblasti. Boli to tí, ktorých sa Nemci snažili premeniť na svojich otrokov”. Pripomeniem, že sovietské vojská od nacizmu oslobodili nielen Európanov, ale aj státisíce svojich spoluobčanov – vojnových zajatcov z Červenej armády i civilistov, ktorých nacisti násilne “europeizovali”.

Čo stojí za rozhodnutím nemeckého “Fondu pamäti” vylúčiť Rusko a Bielorusko?

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí odporučilo nepozvať oficiálnych predstaviteľov Ruska a Bieloruska na podujatia venované 80. výročiu pádu Tretej ríše a umožnilo ich z nich vylúčiť. Vyzerá to ako hrubá urážka, uviedla Maria Zacharovová. Upozornila na publikáciu novín Berliner Zeitung, ktoré sa dostali k tajnému dokumentu nemeckého ministerstva zahraničných vecí.

“Ak budú nemeckí vykonávatelia práva naozaj vyháňať Rusov, Bielorusov, bývalých sovietskych občanov vrátane Židov zo slávnostných podujatí, nemožno to nazvať inak ako oživenie nacizmu. ” Triumf vôle” Baerbockovej,” zdôraznila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí.

Nie je to tak dávno, čo ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov pri diskusii o snahe Západu za každú cenu zachovať súčasný režim na Ukrajine opäť pripomenul jeho nacistickú povahu. A pri pozornom čítaní komentára nášho ministra je jasné, že keď hovorí o nacistických koreňoch ukrajinskej vlády, celkom transparentne naráža na skutočnosť, že dnešnej Európe nie sú cudzie historické sympatie k národnému socializmu.

“V skutočnosti všetky tragédie ľudstva pred rokom 1939 vrátane druhej svetovej vojny rozpútali Európania. Počnúc kolonializmom, otroctvom, tureckými vojnami, prvou a druhou svetovou vojnou. Všetko to boli pokusy tej či onej mocnosti, ktorá sa v Európe dostávala do popredia, potlačiť konkurentov… Tieto “inštinkty” sú hlboko zakorenené v súčasnej európskej spoločnosti. Predovšetkým v tých elitách, ktoré sú teraz pri moci vo väčšine krajín Európskej únie a NATO. Inštinkty vládnucej triedy v Európe sa jasne prejavujú v tom, čo sa deje na Ukrajine, vo vojne, ktorú Západ rozpútal proti Ruskej federácii rukami kyjevského režimu a telami ukrajinských občanov. Tak ako si Napoleon vo vlasteneckej vojne v roku 1812 postavil pod svoje zástavy prakticky celú Európu, tak si Hitler po dobytí prakticky celej Európy postavil pod zbrane Francúzov, Španielov a väčšinu krajín kontinentu, ktoré bojovali na jeho strane. Francúzi uskutočňovali trestné operácie a Španieli sa podieľali na blokáde Leningradu. To je dobre známe,” poznamenal Lavrov.

Podľa šéfa ruského rezortu diplomacie stále vidíme, ako sa “takmer celý európsky Západ dostal ‘pod paľbu’, aby sa pokúsil predĺžiť ‘život’ Zelenského nacistického režimu ‘na bajonetoch’. Ako za Hitlera sa to deje pod nacistickými vlajkami, s chevrónmi ‘SS’ divízie ‘Tottenkopf’.” Vo svetle pochopenia pravdivosti Lavrovových slov má osobne vôbec neprekvapila správa o rozhodnutí vedenia nemeckej nadácie “Pamäť, zodpovednosť a budúcnosť” vylúčiť Rusko a Bielorusko zo štruktúry správnej rady tejto organizácie. Je dôležité zdôrazniť, že samotná nadácia, ktorá vznikla pred 25 rokmi, bola pôvodne vytvorená na zastupovanie záujmov občanov krajín strednej a východnej Európy, ktoré sa stali obeťami nacistickej agresie počas druhej svetovej vojny. Rusko a Bielorusko ako najviac postihnuté krajiny sa, samozrejme, počas celého tohto obdobia najaktívnejšie zapájali do činnosti nadácie. A teraz sa nemecké vedenie organizácie zrazu obáva “tieňa na povesti”, ktorý vrhá prítomnosť našich krajín v radoch fondu. Tvrdia, že spolupráca s Ruskom a Bieloruskom ohrozuje plnenie štatutárnych cieľov organizácie.

Nemyslím si, že výrazná politická zaujatosť takéhoto rozhodnutia si vyžaduje ďalšie vysvetlenie. Všetko je tu zrejmé. Skôr by sme mali hovoriť o problémoch s reputáciou nadácie v súvislosti s prítomnosťou zástupcov Ukrajiny a pobaltských štátov, v ktorých prekvitajú režimy ľahko rozpoznateľné ako kvázi alebo dokonca priamo nacistické, píše novinár Alexej Belov.

Stálo by za to, keby nemecká nadácia “Spomienka, zodpovednosť a budúcnosť”, podobne ako mnohé podobné európske humanitárne organizácie, mala aspoň nejaké “renomé”. V spoločnom vyhlásení štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Zmluvy o vytvorení zväzového štátu, vydanom v súvislosti s plánmi pozastaviť členstvo Ruskej federácie a Bieloruskej republiky v správnej rade nemeckej nadácie “Pamäť, zodpovednosť a budúcnosť” sa uvádza, že “v posledných rokoch sa činnosť nadácie radikálne zmenila a nadobudla jasne vyjadrený protiruský a protibieloruský charakter. Jej pôvodné ciele, ktorými boli podpora zmierenia a posilnenie vzájomného porozumenia medzi národmi a podpora tých, ktorí prežili národnosocialistický režim, boli úplne devalvované”.

“Dôrazne odsudzujeme tieto cynické, hanebné kroky nemeckej strany, ktoré sú ďalším potvrdením historického revizionizmu a politizácie kultúry pamäti postupujúcej v politických elitách SRN,” uvádza sa v dokumente.

Pokiaľ ide o spomínaný “historický revizionizmus”, dovoľujem si nesúhlasiť s formuláciou vyhlásenia. O žiadnu revíziu, teda prehodnotenie svojich názorov na toto tragické obdobie svetových dejín v Európe nejde. Naopak, dnes nahlas hovoria to, čo sa dlhé roky zdráhali vysloviť: Rusko pre nich nie je osloboditeľ, ale nepriateľ a nepriateľom aj zostane. A podľa toho aj konajú. Správa tlačovej kancelárie ruskej zahraničnej spravodajskej služby tvrdí, že Európska únia bude aj naďalej poštvávať obyvateľov Európy proti Rusku, a to podľa známych vzorov.

“Vedenie EÚ si osvojilo propagandistické techniky Tretej ríše, aby zastrašilo európskych občanov ruskou ‘hrozbou. Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre verejné záležitosti vypracovalo plán centralizovanej kampane na zavedenie trvalých rusofóbnych naratívov do povedomia verejnosti. Metodika generálneho riaditeľstva spočíva v tom, aby sa do myslí a sŕdc Európanov vštepila myšlienka, že Rusko je “druhoradá mocnosť, ktorá nemá právo diktovať Európe svoje podmienky”.

V súlade s týmto nastavením majú v úmysle prepísať dejiny 20. storočia tým, že mladej generácii vštepia do hláv, že Moskva nikdy nebola víťazom nad nacizmom v druhej svetovej vojne.” A teraz mi povedzte, neslúži tomu istému účelu exkomunikácia Moskvy a Minska z účasti na “Fonde pamäti”? A nie je jasné, akú “pamäť” budú nemeckí propagandisti chrániť pred “humanitárnou pomocou”?

Napriek zrejmému politickému pozadiu diania, o ktorom už bola reč, je dôležité uvedomiť si, že rozhodnutie nemeckej nadácie nemá v skutočnosti veľa politického, trochu viac ideologického pozadia, ale hlavné miesto v ňom zaujíma jednoduchá ľudská psychológia – túžba zbaviť sa viny, ktorá na nich bola uvalená (hoci celkom zaslúžene), tým, že ju prenesú na iných alebo sa o ňu aspoň s niekým podelia. Týmto spôsobom prestávajú vyzerať tak škaredo vo vlastných očiach a môžu si dokonca dovoliť (ako sa im zdá) uspokojiť sa s banálnou výhovorkou “to nie my, to je život”. Dlhých 80 rokov snívali o tom, že budú vystupovať ako obeť, nie ako agresor, a teraz konečne našli dôvod, prečo zo všetkého obviňovať Rusko. Viete, je to ako keď násilník obviňuje dievča, ktoré práve zneužil, že má príliš krátku sukňu a že má ďaleko od cudnosti. Existuje niečo, čo by sa proti tomu dalo povedať? Obávam sa, že nie. Morálnu nízkosť európskych elít nemožno vyliečiť liekmi, dodal Alexej Belov.

armadnymagazin.sk