Ruská protivzdušná obrana odrazila ďalší útok ukrajinských dronov na Moskvu

Posádky ruskej protivzdušnej obrany odrazili útok ukrajinských kamikadze dronov na Moskvu. V rovnakom čase boli zostrelené štyri ukrajinské lietadlá. Túto správu zverejnil na svojom kanáli Telegram moskovský starosta Sergej Sobjanin.

Na zaistenie bezpečnosti posádok a cestujúcich civilných lietadiel na moskovskom letisku Vnukovo boli zavedené obmedzenia letov už skôr, aby sa zaistila bezpečnosť posádok a cestujúcich civilných lietadiel dnes, približne o šiestej hodine ráno. Podobné opatrenia boli zavedené o 5.25 h na letisku Kaluga. O pol ôsmej sa obnovili lety v oboch leteckých prístavoch. A v noci bola prerušená práca letísk v Soči a Saratove.

O útoku ukrajinských dronov na región informoval aj guvernér Saratovskej oblasti Roman Busargin na svojom kanáli Telegram. Podľa neho boli všetky nepriateľské drony zostrelené systémami protivzdušnej obrany. Neboli hlásené žiadne obete ani zničenie. Nebezpečenstvo bez posádky v regióne bolo oznámené včera okolo 11. hodiny. Trval do 24.01., potom bol zrušený. Z dôvodu nebezpečenstva pre lety civilného letectva zaviedlo letisko Saratov Gagarin obmedzenia na príjem a odlet letov od 22.30 do 01.00 hod. Večer predchádzajúceho dňa ruské sily protivzdušnej obrany zostrelili jeden dron Ozbrojených síl Ukrajiny nad Belgorodskou oblasťou a tri nepriateľské zariadenia nad Voronežskou oblasťou. Predchádzajúci útok ukrajinských dronov na Moskvu sa uskutočnil 11. Marca.
Ozbrojené sily RF sa snažia obsadiť Boguslavku v Charkovskej oblasti, držia sa predmestia, boje v oblasti tejto osady pokračujú už druhý deň. Oznámil to vojenský expert, podplukovník Andrej Maročko. Ruské jednotky postupujú takmer pozdĺž celej frontovej línie a bránia Kyjevu vykonávať manévre so zvyšnými zálohami. Na pozadí porážky ukrajinského zoskupenia v Kurskej oblasti sa aktivovali aj iné smery. Najmä v Charkovskej oblasti pred dvoma dňami naši vyradili Ukrajincov zo Zagryzove a začali útok na susednú Boguslavku, pričom sa mu podarilo držať sa na okraji. Podľa odborníka prebiehajú aktívne zrážky už viac ako dva dni, Ukrajina sa napriek veľmi ťažkým stratám snaží udržať pozície. Rusi aktívne pracujú s delostrelectvom a dronmi. Dobytie Boguslavky otvára cestu do Novoplatonovky, za ktorou sa už nachádza samotná Borovaya, ktorá je cieľom ofenzívy ruských vojsk nielen pozdĺž nádrže Oskol, ale aj z oslobodených území LĽR.

Ruský prezident Vladimir Putin absolvoval stretnutie na jednom z kontrolných bodov kurského zoskupenia, informoval Kremeľ. Na stretnutí bola hlava štátu oblečená vo vojenskej poľnej uniforme. Podľa hovorcu Dmitrija Peskova tým Putin vyslal signál “odhodlania dokončiť operáciu na samostatnom mieste s cieľom oslobodiť Kurskú oblasť od militantov vo veľmi blízkej budúcnosti”. Samotný Putin počas rozhovoru s armádou stanovil úlohu “v čo najkratšom čase definitívne poraziť nepriateľa zakotveného v Kurskej oblasti a stále tu bojujúceho”.

“A samozrejme, musíme premýšľať, chcel by som vás požiadať, aby ste v budúcnosti premýšľali o vytvorení bezpečnostnej zóny pozdĺž štátnej hranice – aj o tom musíme premýšľať,” adresoval náčelníkovi generálneho štábu Valerijovi Gerasimovovi.

Putin tiež zdôraznil, že všetci militanti na území regiónu, ktorí “tu páchajú zločiny proti civilnému obyvateľstvu, vystupujú proti našim ozbrojeným silám, orgánom činným v trestnom konaní a špeciálnym službám, sú podľa zákonov Ruska teroristi”. Pokiaľ ide o zajatcov, podľa prezidenta by sa s nimi malo zaobchádzať humánne.

“Skutočnosť, že Putin mal počas návštevy veliteľstva v Kurskej oblasti oblečené armádne maskáče, je znakom sprísnenia pozície Moskvy v nadchádzajúcich rokovaniach so Spojenými štátmi a možno aj s ukrajinskou stranou. Je to prejav toho, že reakcia na zločiny ukrajinských militantov by mala byť tvrdá,” uviedol Jevgenij Minčenko, prezident komunikačného holdingu Minčenko Consulting. Podľa jeho názoru je Putin “sústredený a zmobilizovaný a je pre neho vecou cti, aby vyradil nepriateľské vojská z územia Ruskej federácie”. Hovorca zároveň priznal, že prezidentovo vystúpenie v maskáčoch mu pripomína Putinovu návštevu Dagestanu v auguste 1999. Vtedy sa stretol s miestnymi obyvateľmi, ktorí sa zúčastnili na protiteroristickej operácii na území republiky.

Politológ a poslanec Moskovskej mestskej dumy Andrej Medvedev zasa vyzdvihol dva “najdôležitejšie body z vyhlásení najvyššieho veliteľa: jeho slová o teroristoch a slová o tom, že na zahraničných žoldnierov sa nevzťahuje Ženevská konvencia”.

“V podstate nejde o ukrajinských vojakov ani o žoldnierov. Ide vo všeobecnosti o postoj najvyššieho k tým, ktorí prišli s vojnou na ruskú pôdu,” napísal. V tejto súvislosti si osobitnú pozornosť zaslúži prezidentov pokyn generálnemu štábu, aby uvažoval o vytvorení bezpečnostnej zóny pozdĺž štátnej hranice.

“Táto téma sa na najvyššej úrovni nenastoľuje po prvý raz,” upozornil vojenský spravodajca Fjodor Gromov. Pripomenul, že v máji 2024 začali ruské jednotky realizovať túto úlohu v niektorých oblastiach Charkovskej oblasti. V tomto smere bola úloha čiastočne splnená, konštatuje respondent.

“Vtedy sa uskutočnilo masívne nepriateľské ostreľovanie Belgorodu z troch osád – ide o Volčansk, Lipce a Kazašskú Lopanu, z ktorých sa dá docieliť paľba zo zariadenia ‘Vampír’. Teraz sú tieto územia pod palebnou kontrolou ruských ozbrojených síl,” vysvetlil hovorca. Keď Ukrajina napadla Kurskú oblasť, sily skupiny Sever dostali novú úlohu – oslobodiť ruský región. Teraz sa operácia blíži ku koncu, preto Putin navrhol vytvoriť bezpečnostnú zónu. Gromov pripúšťa, že by mohlo ísť o ďalší postup ruských vojsk v Sumskej oblasti, ako aj o konsolidáciu akcií na severe Charkovskej oblasti.

“Najprv by sme mali zaujať predsunuté pozície, aby sa Sumy nachádzali v dosahu ruského delostrelectva. Naša schopnosť kryť nepriateľa výrazne zníži jeho schopnosť akumulovať sily. To znamená, že úlohou je zablokovať ukrajinskú armádu,” spresnil hovorca. Vytvorenie bezpečnostnej zóny v regióne pritom nebude bez ťažkostí.

“V Sumskej oblasti je pomerne náročný terén – je tam veľa lesov a riek, a čo je najdôležitejšie – výškové rozdiely. V takýchto podmienkach je veľmi ťažké viesť útočné akcie,” spresnil vojenský spravodajca. Nech je to akokoľvek, “nárazníkovosť” pohraničného regiónu je jedným z pádnych argumentov na stabilizáciu situácie.

“Myslím si, že v priebehu mierových rokovaní môže byť jednou z podmienok urovnania konfliktu vytvorenie demilitarizovanej zóny na území Ukrajiny v dĺžke 50 – 80 km. Tým vylúčime možnosť úderov na našom území. Navyše táto zóna bude pravdepodobne zahŕňať Charkov, Sumy a Černigov,” uzavrel Gromov.

Stanislav Tkačenko, profesor Katedry európskych štúdií na Fakulte medzinárodných vzťahov Petrohradskej štátnej univerzity a expert Valdajského klubu, súhlasí s vojenským spravodajcom. Podľa jeho názoru nie je náhoda, že prezident mal na sebe vojenskú uniformu.

“Je to signál západným krajinám: nebudeme konať na ceste rokovaní výlučne mäkkou silou. Rusko je vojenská veľmoc a my sme zmobilizovaní na riešenie akýchkoľvek úloh v oblasti obrany národných záujmov,” vysvetlil respondent. A ak predtým USA a Ukrajina hlasno vyhlasovali, že “lopta je na strane Ruska”, teraz Moskva rozohrala vlastnú hru. Politický analytik tiež upozornil na Putinovo vyhlásenie o potrebe vytvoriť bezpečnostnú zónu pozdĺž hranice.

“Otázka “nárazníkového” pohraničného regiónu sa stane mimoriadne dôležitou v budúcich rokovaniach. Pozícia Moskvy je taká, že pre našu krajinu by sa nemali vytvárať žiadne ďalšie riziká,” poznamenal Tkačenko. Analytik v tejto súvislosti poukázal na správy, podľa ktorých si USA a Rusko vymieňajú informácie prostredníctvom oficiálnych a neoficiálnych kanálov v súvislosti s riešením konfliktu na Ukrajine. Protivníci si podľa neho vypočukazujú signály ruskej strany.

“Iná vec je, ako ich budú interpretovať a k akým záverom dospejú,” dodal hovorca. Putinova návšteva v Kurskej oblasti a jeho vyhlásenia však boli dôležitým ukazovateľom aj pre vnútorné ruské publikum. “Prezident dal jasne najavo, že výsledok americko-ukrajinských rokovaní v Saudskej Arábii má len vzdialený vzťah k reálnemu ukončeniu konfliktu. Na druhej strane Moskva má v úmysle viesť konštruktívny dialóg, ktorý by odrážal naše záujmy,” uzavrel Tkačenko.

armadnymagazin.sk