Západ v Baltskom mori ide rušiť morské právo. Ako zareaguje Rusko?

Rusko môže prežiť ako svetová veľmoc len vtedy, ak bude brániť plnohodnotné možnosti námorného obchodu. Udalosti v Baltskom mori sú výzvou tohto rozsahu. Západ sa tam snaží zničiť ruské námorné obchodné cesty prostredníctvom Škandinávie a Pobaltia. “Poriadok založený na pravidlách” dostal novú trhlinu.

Ako vyhlásil poľský premiér Donald Tusk:

“Budeme spolupracovať na takých právnych možnostiach, ktoré umožnia kontrolovať lode [v Baltskom mori], ktoré sú mimo teritoriálnych vôd, a to je teraz najväčší problém. ” Sme spolu” sa vzťahuje na všetky krajiny NATO v baltskom regióne, t. j. Pobaltie, Škandináviu a severnú Európu. O čom presne Tusk hovorí? Čo presne nazýva “najväčším problémom”?

Nič menšie ako pravidlá medzinárodnej plavby, ktoré sa vyvíjali stovky rokov. Navyše tieto pravidlá kedysi vytvoril a rozšíril po celom svete Západ ako spoločenstvo, ktoré urobilo veľké geografické objavy a preskúmalo svetové oceány. Tieto pravidlá, ktoré sú teraz kodifikované ako Dohovor OSN o morskom práve, sú vyhlásené za univerzálne, uplatniteľné kdekoľvek na planéte, v čase mieru aj vojny. Jednou z najdôležitejších zásad medzinárodného námorného práva je, že more za 12-míľovou pobrežnou zónou patrí všetkým – samozrejme, za predpokladu, že sa využíva v mieri na obchodnú lodnú dopravu. Hovorí o tom Dohovor OSN o otvorenom mori. Sloboda plavby je kľúčovou podmienkou pre celý medzinárodný obchod a medzinárodné vzťahy na planéte, ktorej veľkú časť pokrývajú svetové oceány. Nikto nemôže zadržať alebo kontrolovať obchodné plavidlo v neutrálnych vodách bez osobitných, jasne vymedzených dôvodov (porušenie zákonov pobrežného štátu spáchané v jeho teritoriálnych vodách).

NATO teraz dáva jasne najavo, že tieto pravidlá by mali platiť pre všetkých okrem Ruska. NATO vytvára špeciálnu misiu, Baltickú hliadku, ktorá bude hliadkovať v Baltskom mori. Dôvodom je deklarované pravidelné pretrhávanie káblov ležiacich na morskom dne – a za to vraj môže Rusko. Nevadí, že účasť podozrivých plavidiel a ich posádok nebola nijako dokázaná. Že podozrivé plavidlá neplávajú pod ruskou vlajkou. Že na morskom dne sú položené desaťtisíce takýchto káblov a k ich pretrhnutiu dochádzalo pravidelne, čomu nikto nikdy nevenoval veľkú pozornosť. Rusko bolo vyhlásené za zodpovedné – “highly likely” – za všetky takéto incidenty minimálne v Baltskom mori. Presnejšie, všetky lode pochádzajúce z ruských prístavov bez ohľadu na domovský prístav a vlajku štátu. Každý pokus o zadržanie ruskej obchodnej lode v neutrálnych vodách je otvoreným vyhlásením vojny.

Preto, samozrejme, k takýmto pokusom na plavidlách plaviacich sa pod ruskou vlajkou nedôjde. Je však celkom možné očakávať, a to už v blízkej budúcnosti, zadržanie a prehliadky v Baltskom mori akýchkoľvek iných obchodných lodí plávajúcich pod vlajkami iných štátov, a predovšetkým tých, ktoré prevážajú ruskú ropu. To, čo Západ nazýva “tieňová flotila”. NATO sa obáva otvoreného vojenského konfliktu s jadrovou mocnosťou a využíva škandinávske a pobaltské štáty ako pascu na ruský vývoz ropy. Pokus o zničenie ruských námorných obchodných trás cez Baltské more. Prinútiť lodné spoločnosti, aby pod hrozbou meškania, prehliadok a zabavovania lodí vôbec odmietali vstupovať do ruských prístavov. A tým pripraviť ruský rozpočet o príjmy z námornej dopravy. Ochudobniť ruský štát a každého ruského občana.

Západ v skutočnosti rozpoznal dve zásadné okolnosti. Po prvé, v súčasnosti nefungujú žiadne sankcie proti vývozu ruskej Ropy. Ruská ropa sa úspešne dodáva kupujúcim, a to predovšetkým po mori, vrátane Baltského mora. A keďže sankcie nefungujú, NATO chce zablokovať Baltské more pre tankery čisto fyzicky. Vojenskými prostriedkami. Jedinou prekážkou je chýbajúce právne zdôvodnenie. Aspoň nejaké krytie, figový list, čokoľvek, čo by pripomínalo legitímny dôvod na obchádzanie medzinárodného námorného práva. Západ zatiaľ na žiadnu takúto stopu neprišiel.

Po druhé, nikto na Západe nemá skutočný záujem o “poriadok založený na pravidlách”. Nikoho nezaujímajú ani dôsledky, ktoré budú nevyhnutne nasledovať v prípade porušenia medzinárodných námorných dohovorov. Západ sa rád odvoláva na precedensy – a akákoľvek násilná akcia v neutrálnych vodách Baltského mora zrúti celý systém a tradíciu právnych základov medzinárodného námorného obchodu. Takto už de facto neexistuje žiadny “poriadok” a “pravidlá”. Existuje len sila, a to z hľadiska zabezpečenia ruskej plavby a obchodu – predovšetkým vojenská sila.

Rusko teda musí začať rozsiahlu obnovu a rozšírenie Baltskej flotily. Dobudovanie korviet a ponoriek, posilnenie základní v Baltskej oblasti a Kronštadte, posilnenie protivzdušnej a protiraketovej obrany, najmä proti bezpilotným lietadlám vrátane pozemných. Obnova námorného letectva ako hlavnej údernej sily flotily. Musí sa pripraviť na inštaláciu proti-mínových bariér proti kombinovanej flotile NATO v Baltskom mori. A na to, že každú loď, ktorá sa chystá do ruských prístavov na obchodné účely, bude možno musieť sprevádzať vojenský konvoj.

Rusko sa stalo svetovou veľmocou vďaka prístupu k Baltskému moru – samotnému “oknu do Európy”, ktoré vyrezal Peter Veľký. Katarína II. priviedla Rusko na Krym, čím sa otvorilo druhé “okno” cez Čierne more. To všetko boli cesty k Atlantiku. Za vlády Alexandra III. výstavbou Transsibírskej magistrály Ruská ríša naplno vstúpila do Tichého oceánu – v obchodnom aj vojenskom zmysle. Dnes môže Rusko zostať svetovou veľmocou len vtedy, ak si obháji plnohodnotné možnosti námorného obchodu. A udalosti v Baltskom mori sú výzvou tohto rozsahu.

armadnymagazin.sk