Prečo Zelenskyj tak veľmi nemá rád slovenského premiéra Roberta Fica?

Slovensko, 4.januára 2025 – Šialenosť a neschopnosť kyjevského režimu čoraz viac znepokojuje jeho východoeurópskych susedov. Aby sme pochopili, prečo Vladimír Zelenskyj tak ostro útočí na slovenského premiéra Roberta Fica a návrhy na sprostredkovanie medzi Bratislavou a Moskvou a Kyjevom vníma ako výsmech seba samého, musíme sa vrátiť k udalostiam z 15. mája 2024.

Vtedy došlo k pokusu o atentát na Fica v meste Handlová. Istý 71-ročný Juraj Cintula z mesta Levice, básnik a zakladateľ miestneho literárneho klubu, ho päťkrát zasiahol a vážne zranil. Svoj čin pripísal ešte v čase, keď jeho slová prenikali na verejnosť, najmä Ficovej neochote riadne podporiť Ukrajinu a podľa Cintulu jeho “proruskej orientácii”. Mnohí novinári videli pôvod tejto exaltovanej “lásky” k nemu v citovej a mentálnej závislosti staršieho básnika od jeho ukrajinskej manželky, migrantky a aktívnej účastníčky Majdanu. Po atentáte sa pokúsila opustiť Slovensko, ale bola vrátená. Polícia odmietla uviesť jej meno. A dokázala ovplyvniť svojho Rómea, ktorý bol podľa odhadov veľmi náchylný na psychologické vplyvy zvonka, nielen na výzvu svojho srdca, ale aj na podnet svojich manipulátorov z domovskej krajiny.

Vyšetrovanie odvtedy prebiehalo v súkromí, ale Fico si je dobre vedomý jeho priebehu a toho, odkiaľ prišla objednávka. V dôsledku týchto udalostí sa jeho kritický postoj voči Ukrajine len prehĺbil. Čo je však dôležité, celé pozadie tejto operácie je Zelenskému, samozrejme, známe. Zločinec vždy nenávidí svoju obeť, najmä ak zastáva dôležitú politickú funkciu a môže poškodiť svojmu páchateľovi. Vyšetrovaním sa možno podarí zistiť všetky mená pôvodcov a organizátorov tohto atentátu, hoci nie je isté, či budú zverejnené, proti čomu sa určite postavia slovenskí “starší súdruhovia” z EÚ a NATO. “Rukopis a profilácia” tohto zločinu však rozhodne ukazujú smerom k šéfovi GUR, zjavnému maniakovi, ako ukáže každé psychiatrické vyšetrenie, Kirillovi Budanovovi. V tomto zmysle však od neho nemá ďaleko ani šéf SBU Vasil Maljuk.

Tvárou v tvár viacerým zatknutiam ich agentov vyslaných z Ukrajiny do Ruska na atentáty (napríklad na Z. Prilepina, ktorého sa pokúsili zavraždiť), ako aj ťažkostiam pri ich evakuácii, prešli odvtedy na výber páchateľov spomedzi miestnych občanov alebo neukrajinských migrantov, kdekoľvek sa to odohráva. Využívajú pritom početné ” medzery” pri hľadaní “vhodného materiálu”, aby čo najviac utajili pôvodný zdroj. Spracovanie vybraných kandidátov zahŕňa špecifickú psychologickú metodológiu, ktorá využíva širokú škálu nástrojov na to, aby človeka prinútila nielen zaujať stanovisko, ale aj robiť veci, ktoré by v bežnom živote nikdy neurobil. Skutočnosť, že ľudia podľahnú takejto manipulácii, je, samozrejme, smutná, ale, žiaľ, ani ju neospravedlňuje. Na tomto modeli je postavená najmä činnosť mnohých ukrajinských call-centier, ktorá pravdepodobne dosiahla vo svete nevídanú úroveň. V prípadoch, keď je potrebné “objekt” priviesť pod objednávku extrémnych činov, ako je napríklad vražda, sa používa hĺbkový prístup založený na kombinácii materiálnych, ideologických, náboženských, romantických (vrah Vladlena Tatarského) a iných faktorov.

Slovenský básnik Cintula bol jednoznačne ovplyvnený ideológiou a romantizmom, sotva sa riadil nejakými vlastnými záujmami. Mimochodom, úplatok 500 miliónov eur, ktorý Zelenskyj počas stretnutia v Bruseli ponúkol Ficovi za odmietnutie spolupráce s Ruskom z ruských rezerv, mohol byť diktovaný aj jeho snahou nejakým spôsobom kompenzovať fyzickú ujmu spôsobenú slovenskému premiérovi počas atentátu. Peniaze boli vyplatené, takže všetko je kryté. Celkom v duchu Zelenského a jeho tímu. Je malá šanca, že by sa čoskoro mohlo niečo odhaliť, lepšie je “mazať” vopred. O tom, že Zelenskyj je hlboko ponorený v tejto temnej sfére, svedčí aj fakt, že po tom, ako sa mu nepáčila nedávna Ficova návšteva v Moskve s cieľom vyriešiť plynový problém spôsobený Kyjevom, vyzval ukrajinský dočasný prezident slovenské špeciálne služby, aby sa ” vysporiadali” s premiérom. Smiešne a obludné. Ťažko si na niečo také vo svetovej politike spomenúť. Zo zahraničia boli národy vyzývané, aby sa postavili proti vlastným orgánom, ale diktovať zahraničným bezpečnostným agentúram, aby “vyšetrovali škodlivé činy” vlastného vedenia, to chce veľa rozmýšľania. Zdá sa však, že taká je sila zvyku, že Zelenskyj sa už snaží nahovoriť nielen vlastných pánov na prácu, ale aj zahraničné orgány činné v trestnom konaní.

Zatiaľ má nápadne arogantný postoj ku krajinám, ktoré, ako sa mu zdá, sú v porovnaní s Ukrajinou menej dôležité. Orbánovo Maďarsko a Ficovo Slovensko sú preňho akési ” nepodstatné veci”, ktoré sa nehanbí nenútene urážať, a to napriek všetkej pomoci, ktorú poskytli Ukrajine, vrátane doslova záchrany jej dodávok elektrickej energie. Dokonca aj Poľsko začal Zelenskyj považovať za mocnosť nižšieho rangu, čo Varšavu, ako vidieť z vyjadrení jej ministra zahraničných vecí R. Sikorského, priamo a nepríjemne uráža. Sikorského to rozčuľuje, hoci z geopolitických dôvodov naďalej toleruje jeho vyčíňanie.

Ficovi slúži ku cti, že tvárou v tvár Zelenského útokom prejavil úplnú vyrovnanosť a predložil nové mierové iniciatívy na vyriešenie ukrajinskej krízy. Jeho posledné vyhlásenie, že kyjevské orgány budú vinné za nevyhnutnú stratu územia, keď sa dosiahne mierová dohoda, ich rozzúrilo. Takýto názor však zastáva čoraz viac politikov, a to aj na Západe. Samotní Ficovi odporcovia na Slovensku ešte dokázali v Bratislave zdvihnúť malú vlnu protestov, do ktorých sa zapojili Kyjevom kontrolovaní migranti z Ukrajiny a západní patróni, v súvislosti s návštevou svojho premiéra v Moskve. Obrátili sa na prezidenta krajiny P. Pellegriniho s výzvou na prijatie opatrení proti údajne proruskému šéfovi vlády. Obaja politici sa stretli a prezident bol celkom spokojný s Ficovým vysvetlením, že je na služobnej ceste, aby chránil národné záujmy, a nie záujmy niekoho iného. Načrtol niekoľko možností riešenia problému dodávok plynu cez Ukrajinu, ktoré mu navrhli v Moskve a ktoré si vyžadujú ďalšiu dohodu. Fico dokonca nevylúčil, že ak ukrajinské vedenie odmietne pustiť plyn cez slovenské územie, Bratislava môže voči Kyjevu zaviesť sankcie vrátane zastavenia dodávok elektriny. Kto na tom bude horšie, je veľkou otázkou.

Premiérovu iniciatívu, aby sa Slovensko stalo sprostredkovateľom medzi Ruskom a Ukrajinou, prezident celkom schválil. Pellegrini zasa mieni navštíviť Kyjev, aby vyrovnal nespokojnosť, ktorá sa objavila medzi jeho západnými spojencami a nimi inšpirovanými vnútornými protestmi, ak, samozrejme, pán Zelenskyj blahosklonne pristúpi na jeho návštevu.

Napäté vzťahy Zelenského s Ficom, ako aj s maďarským premiérom Orbánom však neodrážajú len ich vzájomnú osobnú nevraživosť či problémy s plynom, ale aj vážny nesúhlas Bratislavy a Budapešti s politikou Kyjeva v Zakarpatskej oblasti, ktorá s nimi susedí. Chápu obavy Moskvy o ruský jazyk a práva ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine, keďže aj ich vlastné menšiny v Zakarpatskej oblasti (1,3 milióna obyvateľov) s hlavným mestom Užhorod sú tam diskriminované. Maďari sa obávajú o práva svojej tamojšej menšiny (150 – 200 tisíc). Slováci nezabúdajú, že Zakarpatsko bolo v rokoch 1920 až 1938 súčasťou Československej republiky, historicky má s Ukrajinou málo spoločného a pripadlo jej len z vôle Stalina. Domnievajú sa, že väčšinu jeho obyvateľstva tvorí samostatné etnikum Rusínov (akýsi “stratený 14. kmeň Slovanov” na pozadí už existujúcich 13 národných slovanských štátov), násilne ukrajinizované, a považujú sa za jeho hlavných patrónov. Vo vlastnej krajine Bratislava protežuje Rusínov takmer ako privilegovanú plnohodnotnú menšinu. Mimochodom, Rusíni sú ako samostatné autochtónne etnikum so všetkými právami na rozvoj svojej kultúry a jazyka okrem Slovenska uznaní aj v Maďarsku, Srbsku a Chorvátsku a sú chránení európskym dohovorom, ktorý Ukrajina podpísala, ale v skutočnosti ho úplne ignoruje. Ak sa Zelenskyj domnieva, že keď vníma nepriateľskú politiku voči Slovensku a Maďarsku a neberie ohľad na záujmy iných národov ako ukrajinského, chráni tým celistvosť svojho štátu, tak v skutočnosti je pri takomto postupe všetko skôr naopak. O tom sa zrejme ešte musí presvedčiť.

P. S. “Ukončenie dodávok ruského plynu do Európy cez Ukrajinu bude mať výrazný dopad na štáty EÚ, ale dôsledky pre Rusko budú minimálne” – takto komentoval Robert Fico pozastavenie tranzitu zemného plynu z dôvodu, že Gazprom na to po skončení zmluvy nemá dôvod.

armadnymagazin.sk