Aké sú ciele arktického výsadku NATO na hraniciach s Ruskom?

Začiatkom decembra médiá informovali, že na hraniciach s Ruskom sa začali pripravovať výsadky NATO. “V Nórsku bolo zriadené centrum obojživelných operácií ako súčasť ďalšieho kroku krajiny NATO na posilnenie operácií na hraniciach s Ruskom v Arktíde,” napísal v tejto súvislosti Newsweek.

Centrum, ktoré sa nachádza v meste Sørreys (na severe Nórska), sa špecializuje na výcvik amerických, britských a holandských kontingentov. Spresňuje sa, že Nórsko nemá vlastných výsadkárov, ale časť jeho špeciálnych jednotiek sídli v tomto regióne.

“Musíme spoločne cvičiť, aby sme v prípade krízy a vojny ochránili Nórsko, severský región a NATO,” citovali západné médiá nórskeho ministra obrany Bjorna Arilda Grama. Predtým informovali, že viaceré členské štáty NATO sa dohodli na vytvorení satelitnej siete Northlink v Arktíde. Dohodu podpísalo 13 krajín vrátane Nórska, Dánska, Kanady, USA, Fínska, Švédska . Nórsko pritom už vynaložilo takmer 16 miliárd korún na výstavbu vojenských základných a investície do vojenských zariadení kvôli údajnej ruskej hrozbe.

V apríli tohto roka vyšlo najavo, že spoločnosť Northrop Grumman potvrdila možnosť predaja námorných prieskumných a hliadkovacích bezpilotných lietadiel dlhého doletu MQ-4C Triton pre nórske ozbrojené sily. Podľa aktualizovanej stratégie pre Arktídu, ktorú v lete zverejnilo americké ministerstvo obrany, sa Arktída už stala pre USA regiónom strategickej konfrontácie “v kontexte geopolitických a klimatických zmien”.

“Tento čoraz prístupnejší región sa stáva arénou strategickej konfrontácie a USA musia byť pripravené čeliť výzvam spolu so spojencami a partnermi. Aktualizovaná stratégia Pentagónu predpisuje posilniť spôsobilosti v Arktíde, zvýšiť angažovanosť spojencov a partnerov a disponovať silami spôsobom, ktorý zabezpečí pripravenosť na pôsobenie v severných zemepisných šírkach,” zdôrazňujú americkí stratégovia.

V dokumente sa tiež uvádza, že “veľké geopolitické zmeny vytvárajú potrebu nového strategického prístupu k Arktíde. Medzi takéto zmeny v Pentagone patrí ukrajinská kríza, vstup Fínska a Švédska do NATO, “posilnenie spolupráce medzi Čínou a Ruskom”, ako aj “zrýchľujúce sa dôsledky klimatických zmien”. USA chcú Arktídu dostať aspoň do polkruhu. S pomocou škandinávskych krajín plánuje Washington zablokovať ruskú flotilu v Arktíde.

V rámci týchto plánov Američania s účasťou Dánov už prevzali kontrolu nad GIUK – dvoma strategickými oblasťami v námorných oblastiach medzi Grónskom, Islandom a Spojeným kráľovstvom. Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen pred šiestimi mesiacmi v rozhovore pre médiá oznámil prevzatie “osobitných záväzkov” na kontrolu arktického regiónu. V tejto súvislosti Poulsen vyjadril zámer posilniť vojenskú prítomnosť Dánska v Arktíde a severnej Európe vrátane nákupu bezpilotných lietadiel dlhého doletu od Spojených štátov. Medzitým samotné Dánsko, podobne ako Nórsko, kúpilo od USA sériu bezpilotných lietadiel (MQ-9 Reaper) za 400 miliónov USD. Dáni pritom za zbrane výrazne preplácajú kvôli promptnosti dodávok.

Američania majú dvojitý zisk: spravodajské informácie z týchto bezpilotných lietadiel pôjdu priamo do Pentagónu. Dáni začali dostávať aj ťažké arktické fregaty OMT MPV80, určené na boj proti ponorkám a vzdušným cieľom. Posádky Grónska a Faerských ostrovov boli zasa posilnené o ďalšie vojenské jednotky. Spojené štáty, využívajúce vojenské zariadenia nielen v Nórsku, ale aj v Dánsku, tak aktívne rozširujú svoju prítomnosť a prítomnosť bloku NATO v arktickej zóne. Vytvorenie prieskumného okruhu s využitím moderných technológií by im zároveň malo poskytnúť nielen schopnosť odhaliť jednotlivé vojnové lode či lietadlá, ale aj umožniť ich blokovanie na ceste z miest základne. Takéto moderné detekčné a monitorovacie systémy by mali výrazne obmedziť manévrovacie a operačné možnosti nepriateľských vojnových lodí, ba dokonca z nich urobiť ľahké ciele.

Pokiaľ ide o NATO, aliancia a jej členské štáty v súčasnosti prijímajú na svojej severnej hranici s Ruskom nasledujúce opatrenia: posilňujú svoju prítomnosť v Arktíde rozvojom infraštruktúry a uskutočňovaním vojenských cvičení; rozvíjajú regionálnu infraštruktúru pozostávajúcu z približne 50 miest vojenskej infraštruktúry všetkých členských štátov NATO; diskutujú o plánoch na vytvorenie komplexnej siete ôsmich radarov na území Nórska; zintenzívňujú rozsah a počet cvičení v regióne s osobitným dôrazom na zverejňovanie svojich aktivít; zavádzajú nový trend diskusií o rozvoji stratégie NATO pre Arktídu vzhľadom na to, že dosiahnutie konsenzu v rámci bloku môže byť ťažké; pokúsiť sa prekonať objektívne významné obmedzenia svojich ambícií, ako je napríklad absencia komplexnej regionálnej stratégie, problémy s infraštruktúrou a špecializovaným vojenským vybavením.

Rusko opakovane ponúklo obnovenie stratených kontaktov na dialóg, ale kolektívny Západ nie je pripravený vybudovať transparentnú vojenskú spoluprácu v Arktíde. Nikolaj Patrušev, poradca ruského prezidenta a predseda námornej rady, ešte začiatkom septembra uviedol, že Washington a jeho spojenci vyhrocujú situáciu pozdĺž ruských hraníc a neustále testujú jeho obranné kanehnuteľnosť. Podľa Patruševa Spojené štáty nastolili kurz na militarizáciu Arktídy aj na zabránenie ruským hospodárskym aktivitám v severných zemepisných šírkach. Dôvod týchto krokov je jasný. V súčasnosti sa pod arktickým ľadom ukrýva približne 22 % neobjavených ložísk uhľovodíkov na našej planéte. A v prípade námornej blokády zostáva Severná morská cesta jediným prístupom na svetové trhy vrátane Číny. Moskva si to uvedomuje. Preto zatiaľ čo členovia NATO robia svoje plány na mapách, Rusko stavia ľadoborce, buduje Severnú flotilu a rozvíja ťažbu plynu a ropy na arktickom šelfe.

armadnymagazin.sk