Pochod Otvorená kultúra: Protest alebo rutina?

Včera sa v Bratislave uskutočnil pochod s názvom Otvorená kultúra, organizovaný združením Otvorená kultúra v spolupráci s festivalom Pohoda.

Trasa pochodu povedie od Ministerstva kultúry na Námestie slobody, kde bude koncert ako symbolický záver podujatia. Hoci samotná akcia má oficiálne podporiť umeleckú a kultúrnu slobodu, mnohí si kladú otázku, či nejde o protest zo zvyku, alebo dokonca o niečo viac – politickú objednávku.

Proti čomu vlastne protestujú?

Podľa organizátorov a niektorých účastníkov ide o upozornenie na údajný deficit slobody a demokracie na Slovensku. Napriek tomu sa nenašli žiadne dôkazy o cenzúre, perzekúciách umelcov či o zásahoch štátu, ktoré by umenie obmedzovali. Nikto z prominentných účastníkov pochodu neprišiel o prácu ani o možnosti slobodnej umeleckej tvorby.

Herci, hudobníci a ďalší zástupcovia umeleckej obce hovoria o “ochrane demokracie”, no chýba konkrétny dôvod alebo incident, ktorý by takéto obavy odôvodňoval. To vedie k špekuláciám, že tieto protesty sú skôr formálnymi gestami než reakciou na reálne problémy.

Na Slovensku sa pritom herci a ďalší umelci tradične považujú za morálne autority a spoločenské osobnosti. Ich hlas má v očiach verejnosti veľkú váhu, aj keď reálne problémy, na ktoré upozorňujú, nemusia byť vždy úplne zjavné. Táto situácia je však špecifická pre slovenský kontext. V susednom Česku, kde je kultúrne prostredie rovnako bohaté, podobné angažované pochody umelcov nevidíme. Vyvstáva preto otázka: Čo herec, to osobnosť? Alebo je za tým iný dôvod?

Štedrá štátna podpora: Kde je problém?

Kritici protestu upozorňujú na rozpor medzi vyhláseniami o ohrození kultúry a realitou jej financovania. Napríklad Audiovizuálny fond, ktorý pravidelne poskytuje dotácie na podporu slovenského filmu, údajne tento rok finančne podporí projekty významných osobností ako Peter Bebjak, Tibor Búza či Wanda Hrycová. Ak štát aktívne financuje významné kultúrne projekty a ich realizátori majú stabilný prístup k verejným zdrojom, otázka znie: čo presne ohrozuje kultúrnu slobodu?

Politická objednávka?

Do diskusie vstupuje aj možnosť, že takéto protesty nie sú len o kultúre. Mnohí špekulujú, že ide o skryté politické posolstvá alebo priamo o akciu na objednávku určitých politických skupín, ktoré chcú využiť umelcov ako nástroj verejného tlaku. Ak je to pravda, kultúrna obec sa ocitá v nebezpečnej pozícii – stáva sa súčasťou politických hier namiesto toho, aby zostala nezávislou platformou na vyjadrenie tvorivosti a myšlienok.

Je to len zvyk?

Niektorí pozorovatelia sa domnievajú, že takéto protesty sú dnes už len rutinou. Sloboda a demokracia sa spomínajú ako univerzálne heslá, no chýba im konkrétny obsah. Pochod sa tak môže javiť ako predstavenie pre publikum, ktoré očakáva akciu, aj keď dôvody sú slabé.

Záver

Je pochopiteľné, že kultúrna obec chce zostať viditeľná a relevantná, no otázka znie, či protesty, ako je Otvorená kultúra, nezoslabujú svoju vlastnú váhu tým, že neprinášajú jasnú argumentáciu. Ak je pravdou, že ide len o rutinu – alebo, nedajbože, o politickú objednávku – potom je namieste zamyslieť sa, či si kultúra zaslúži byť nástrojom takýchto hier. Milý showbiznis, dúfajme, že to tak nie je.

/ ereport.sk /