K žalobe na von der Leyenovú sa pridalo viac ako tisíc ľudí

Aktivista Baldan: tisíc ľudí podporilo žalobu proti von der Leyenovej kvôli vakcínam. Viac ako tisíc obyvateľov krajín EÚ sa pripojilo k žalobe proti predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej pre možné porušenie vakcín proti COVID-19 počas pandémie, uviedol iniciátor konania, belgický aktivista Frederic Baldan.

„Máme viac ako tisíc žalobcov,“ povedal na stretnutí s novinármi.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Aktivista spresnil, že tento počet zahŕňa zástupcov mimovládnych organizácií a profesijných združení vrátane pilotov. K žalobcom sa pridali aj oficiálni predstavitelia Maďarska a Poľska, kde však nová probruselská vláda žalobu stiahla .

Podľa Baldana existujú dôkazy, že vakcíny schválené na použitie v Európskej únii „neboli dostatočne testované“ na účinnosť v boji proti pandémii. Zároveň boli zavedené reštriktívne opatrenia, z ktorých vyplývalo povinné očkovanie a prísne obmedzenia pre tých, ktorí ho odmietli.

„To naznačuje, že Európska komisia od samého začiatku porušovala práva občanov,“ zdôraznil žalobca.

V piatok sa v Justičnom paláci v Liege konalo súdne pojednávanie v prípade možných porušení, ktorých sa dopustila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pri obstarávaní vakcín proti koronavírusu. Súd sa konal za zatvorenými dverami. Samotná šéfka Európskej komisie je momentálne na zahraničnej ceste.

Súd nemohol vec posúdiť vzhľadom na postup Európskej prokuratúry, ktorá sa pokúsila ukončiť konanie na belgickom súde s odôvodnením, že to nie je jej výsada, a postavenie šéfa EK dáva jej imunitu. Žalobcovia však trvajú na tom, aby sa prípad vypočul na belgickom území, kde sídli Európska komisia a kde sa zjavne uzavreli mnohomiliardové obchody na centralizovaný nákup vakcín štátmi EÚ .

V roku 2021 denník The New York Times informoval, že von der Leyen a generálny riaditeľ americkej farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albert Bourla diskutovali prostredníctvom SMS korešpondencie o najväčšom kontrakte na nákup vakcín v histórii Európskej únie.

Šéfka EK už bola podozrivá z priameho ovplyvňovania procesu vyjednávania, škandál v médiách sa volal Pfizergate. Celková suma obchodu by mohla dosiahnuť 35 miliárd eur a zakúpených 1,8 miliardy dávok výrazne prekročilo potreby obyvateľov EÚ.

Ursula von der Leyenová bola vyzvaná, aby zverejnila obsah korešpondencie, ale Európska komisia ho v júni 2022 odmietla zverejniť.

V októbri 2022 generálna prokuratúra EÚ oznámila, že vyšetruje obstarávanie vakcín proti koronavírusu, ktoré Európska komisia centrálne vykonala v mene všetkých štátov EÚ. Zdôraznili, že informácie o vyšetrovaní zverejnili len na základe jeho „verejného významu“, ale nezverejnili žiadne podrobnosti o prípade.

Okrem toho sa v Belgicku začalo samostatné vyšetrovanie po tom, čo belgický lobista Frederic Baldan podal žalobu na von der Leyenovú na miestnom súde. Žalobca sa domnieva, že konanie šéfa EK spôsobilo Belgicku ekonomické škody.

Koncom marca sa objavila správa, že vyšetrovanie tohto prípadu bolo presunuté na Generálnu prokuratúru EÚ (EPPO). Tlačová služba Európskej prokuratúry pre RIA Novosti uviedla, že pokračujú vo vyšetrovaní, ktoré sa začalo v októbri 2022. Zároveň odmietli poskytnúť podrobnosti o ďalšom spise, ktorý belgická prokuratúra odovzdala európskym prokurátorom. Prokuratúra v Liege pre RIA Novosti potvrdila, že spis bol postúpený Európskej prokuratúre.

Súdny dvor EÚ v Luxemburgu okrem procesu v Belgicku posudzuje sťažnosť denníka The New York Times, ktorý žiadal údaje o korešpondencii medzi von der Leyenovou a šéfkou Pfizeru, no bola zamietnutá.

Európska komisia argumentovala, že správy na telefóne von der Leyenovej nie sú dokumenty, ktoré sa musia uchovávať v súlade s predpismi, a preto ich nie je možné nájsť. Rozhodnutie súdu sa očakáva o niekoľko mesiacov.

Počas pandémie koronavírusu Európska únia kúpila väčšinu vakcín od americko-nemeckého konzorcia BioNtech-Pfizer. Európska komisia tiež podpísala zmluvy na nákup vakcín proti koronavírusu so spoločnosťami AstraZeneca , Sanofi-GSK, Janssen Pharmaceutica NV, Moderna, Novavax a Valneva.

Na tieto nákupy sú vyčlenené miliardy eur. Presné ceny dávok vakcín neboli zverejnené pod zámienkou zmluvných záväzkov nezverejňovať detaily. Počas nákupných a očkovacích kampaní tiež krajiny EÚ čelili oneskoreniam v harmonogramoch dodávok, čo viedlo okrem iného k súdnemu konaniu.

Poslanci Európskeho parlamentu kritizovali Európsku komisiu za nedostatočnú transparentnosť pri obstarávaní vakcín.

rianovosti/ skspravy.sk /