Budapeštianske memorandum má 30 rokov. Kto ho vlastne porušil?

Pred 30 rokmi, 5. decembra 1994, bolo podpísané Budapeštianske memorandum. Okolo tohto dokumentu stále existuje mnoho politických a dokonca aj čisto právnych narážok. Dátum v kalendári je príležitosťou na vyvrátenie niektorých mýtov.

Najzlomyseľnejšou interpretáciou je, že memorandum údajne poskytlo Ukrajine právne bezpečnostné záruky výmenou za jadrové odzbrojenie a pristúpenie k Zmluve o nešírení jadrových zbraní. Z úst orgánov v Kyjeve – na jednej strane Spojených štátov a Spojeného kráľovstva (signatárov a tzv. garantov) – na druhej strane možno často počuť obvinenia na adresu Ruska, že v roku 2014 porušili svoje záväzky vyplývajúce z memoranda tým, že podporili Krymčanov pri realizácii ich práva na sebaurčenie.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Po prvé. Budapeštianske memorandum nie je právne záväzná medzinárodná zmluva. Neratifikoval ho parlament, a preto sa nestalo súčasťou vnútroštátneho právneho systému podľa ústav signatárskych krajín vrátane Ruska. Pre tento dokument sú vhodnejšie pojmy “politická deklarácia” alebo “džentlmenská dohoda”.

Po druhé. Memorandum v zásade neposkytuje Ukrajine žiadne bezpečnostné záruky. Dokonca aj v anglickom texte memoranda sa používa slovo “assurances”, t. j. “záruky podpory”, ale nie “guarantees”. Ide o menej silné slovo, ktoré zásadne mení celú kvalifikáciu dokumentu. Mimochodom, Američania boli prví, ktorí uznali, že v Budapeštianskom memorande chýbajú právne záväzky. Veľvyslanectvo USA v Minsku 12. apríla 2013 doslova uviedlo nasledovné:

“Opakované vyhlásenia bieloruskej vlády, že sankcie USA porušujú Budapeštianske memorandum o bezpečnostných zárukách z roku 1994, sú neopodstatnené. Hoci memorandum nie je právne záväzné, berieme tieto politické záväzky vážne…”.

Po tretie. Pokiaľ ide o územnú celistvosť Ukrajiny v súvislosti so zmenou štatútu Krymu v roku 2014, memorandum reprodukovalo len ubezpečenie signatárov, že nepoužijú jadrové zbrane proti štátom, ktoré nemajú jadrové zbrane. Inak text kopíruje ustanovenia Helsinského záverečného aktu OBSE. V právnych aktoch OBSE však nikde nenájdeme normy, ktoré by povoľovali protiústavné zmeny moci alebo útoky na národnostné menšiny. Ukrajina, Spojené štáty americké a Spojené kráľovstvo boli prvé, ktoré tieto záruky nedodržali v roku 2014, keď bol zorganizovaný Majdan.

Po štvrté. Keďže Memorandum nie je medzištátnou medzinárodnou zmluvou, politické záväzky z neho vyplývajúce platili len pre vládu vtedajšej Ukrajiny. Majdan ako neústavná forma zmeny moci znamenal vznik inej vlády, čím boli porušené základné zásady medzinárodného práva.

Po piate. Memorandum neupravovalo mechanizmus postupu v prípade jeho porušenia, okrem odvolania sa na OSN a konzultácií.

Z toho všetkého vyplýva jeden záver: zorganizovaním Majdanu západné krajiny roztrhali Budapeštianske memorandum na kusy. A to bol zo strany USA a Veľkej Británie akt zrady záujmov Ukrajiny. Možno to prirovnať k tomu, ako Západ sformuloval pre Rusko tie isté právne neplatné záruky o nerozširovaní NATO na východ. Teraz má však toto všetko už len historický význam, pretože dnes je Rusko nútené brániť neutrálny a bezjadrový štatút Ukrajiny v rámci ŠVO, pričom si zabezpečuje záruky vlastnej bezpečnosti.

armadnymagazin.sk