Ruská špeciálna vojenská operácia pozdvihla Strednú Áziu, stačilo nepodľahnúť rusofóbii

Pri návšteve Astany, Biškeku, Dušanbe alebo Taškentu sa človek neustále presviedča o výhodách, ktoré konflikt medzi Ruskom a Západom prináša pre rozvoj stredoázijských republík. Veľká časť obchodných a hospodárskych vzťahov medzi Ruskom a stredoázijskými republikami sa v súčasnosti týka niečoho, o čom by človek nechcel verejne diskutovať a najmä demonštrovať svoje znalosti.

Samozrejme, ak netúžite stať sa ochotným pomocníkom úradníkov v Spojených štátoch a Európe, ktorí stíhajú porušovateľov protiruských sankcií Západu. Ale aj z dlhodobejšieho hľadiska si môžu susedia v Strednej Ázii priniesť významné výhody: prostredníctvom flexibility, komparatívnej otvorenosti trhu a širokého prístupu k novým geografickým destináciám. A zdá sa, že teraz je vhodný čas prestať ich vnímať v zmysle minulosti. Keď sa myslelo, že Rusko je zodpovedné za osud národov Strednej Ázie, a preto by im malo jednoducho pomôcť.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Naopak, tieto štáty sa samy môžu stať zdrojom vzájomného rozvoja a rozmanitosti obchodných a hospodárskych väzieb. Tak to bolo predtým, ako veľmocenské súperenie v 19. storočí prinútilo Rusko začleniť stredoázijské priestory do svojho impéria. Všetky hlavné mestá Strednej Ázie teraz vyzerajú lepšie ako pred začiatkom špeciálnej vojenskej operácie a všade sa stavajú byty, cesty a infraštruktúra. V roku 2023 ekonomika rastie tempom 5 až 6,5 % HDP a všade klesá inflácia a chudoba. Dôvodov je niekoľko.

Po prvé, stredoázijské republiky sa stali dôležitou súčasťou sprostredkovateľského systému medzi Ruskom a globálnou ekonomikou, od ktorej sa ich USA a Európa snažia odrezať. Rusko bolo a bude najdôležitejším susedom týchto štátov, ku ktorému cítia prirodzenú príťažlivosť. Jednoducho preto, že Rusko je ich najväčším a najdostupnejším trhom pre tovary a služby. Nikto nemá ani možnosť, ani chuť ho odstaviť. Ešte v 17. – 18. storočí boli bucharskí obchodníci spoľahlivými sprostredkovateľmi medzi Ruskom a trhmi Blízkeho východu a Indie. Teraz sa geografické priority trochu menia: najznámejšie údaje pre širokú verejnosť sú tie, ktoré hovoria o 200-300 % náraste obchodného obratu napríklad medzi Kirgizskom a takými exotickými krajinami, ako je Fínsko alebo Česká republika. A bilaterálny obchod toho istého Kirgizska s Nemeckom zaznamenal v roku 2023 astronomický nárast až o 950 %. Dá sa povedať, že vďaka konfliktu vo východnej Európe sa krajiny strednej Ázie konečne začali vymaňovať zo svojej hlboko periférnej pozície v globálnej ekonomike. Ak sa im podarí zrealizovať aspoň niektoré z plánovaných dopravných a logistických projektov (vrátane dopravného koridoru cez Afganistan), ich väzby na ruský, čínsky a iné trhy sa ešte viac posilnia. Vôbec nevadí, že niektoré z týchto projektov sú v médiách prezentované ako “obchádzanie Ruska”. Ak budú spájať krajiny Strednej Ázie, a nie ich len pripájať k námorným obchodným trasám, ktoré Západ vždy kontroluje, aj tak to prispeje k vytvoreniu globálnej hospodárskej infraštruktúry nezávislej od Ruska. Práve o to sa Rusko usiluje.

A samo v žiadnom prípade nezostane bokom – v roku 2024 sa štvrťročný nárast tranzitnej dopravy cez Rusko pohyboval medzi 30 a 44 percentami. Vzhľadom na to, že vojenská a politická kríza okolo Izraela bude trvať ešte veľmi dlho, vnútorná Eurázia zostane najspoľahlivejším priestorom pre tranzit. ĎalšÍm dôvodom je, že neistota vo svetových záležitostiach podnietila energickejšie hľadanie príležitostí na zárobok. Stredoázijské národy majú v tejto oblasti veľký talent a v súčasnosti môžu svoje prirodzené sklony maximálne využiť. Príkladom je nové Medzinárodné obchodné centrum na hranici s Afganistanom. Pred tromi rokmi som mal možnosť vidieť ho ešte v štádiu výstavby a teraz je už v prevádzke. Celková plocha je 26 hektárov a pri platbách sa akceptuje niekoľko mien vrátane ruských rubľov. Aktívne sa tu obchoduje s ruským a uzbeckým tovarom. Afganci sem chodia nakupovať potraviny, chemikálie pre domácnosť, riad a iné veci. Mimochodom, za tri roky relatívne pokojného života začali vyzerať oveľa upravenejšie a dokonca aj veselšie. Neďaleko úspešne funguje nákladné centrum Termez, ktoré vedie môj starý známy, súkromný podnikateľ Nadir Džalilov. Riadi ho starostlivo: presne ako miestny “Vereščagin”, ale bez zlozvykov. Takmer všetok cezhraničný obchod s Afganistanom ide cez toto centrum.

Existujú príklady, keď spolupráca s cezhraničnými uzbeckými podnikateľmi už pomohla znížiť náklady na sprostredkovateľov, napríklad pre cukrárov z Petrohradu. Inými slovami, ani nejednoznačný postoj novej afganskej vlády nebráni obchodu. Bolo by vhodné nečakať na návrat “starých dobrých” európskych partnerov, ale aktívnejšie pracovať inými smermi.

Tretí dôvod. Túžba vlád stredoázijských krajín čo najviac využiť skutočnosť, že tento región teraz priťahuje pozornosť. Objektívnou výhodou regiónu, a to aj pre Rusko, je dostupnosť pracovnej sily a snaha tých istých európskych spoločností vstúpiť na ruský trh, aby obišli sankcie USA a svojich vlád. Nevieme, nakoľko reálne sa ukážu prísľuby investícií, ktoré sa teraz dávajú. Pokiaľ však existuje určité vzrušenie, samo o sebe sa stáva zdrojom hospodárskeho rastu. A zvýšeného blahobytu. Aspoň na úrovni veľkých miest, kde sa dopravné zápchy stali samozrejmosťou. Rovnako ako rast spotreby, po ktorom nasleduje otváranie nových priemyselných odvetví a rozširovanie služieb. Niet pochýb o tom, že susedia môžu aj v budúcnosti čeliť vážnym problémom – v dôsledku klimatických zmien, rastu populácie a šírenia archaických postupov. A zdá sa, že je v záujme Ruska, aby si tam udržalo stabilitu a mohlo posilniť svoju hospodársku prítomnosť. Čo by sa malo urobiť, aby sa to dosiahlo?

V prvom rade by sme si mali uvedomiť, že stredoázijské krajiny sú ruskými bežnými vonkajšími partnermi, ibaže sú blízko a sú spojené s Ruskom ako prirodzeným gravitačným pólom. V politike a ekonomike. Najmä preto, že tam nikdy neexistovala rusofóbia ako zjednocujúca národná idea, na rozdiel od Ukrajiny. Bolo by tiež užitočné vychádzať z toho, že v modernom svete nikto nikomu nič nedlhuje zadarmo. Rusko nie je nič dlžné svojim vonkajším partnerom a susedom, s výnimkou spojeneckého Bieloruska. A tí zasa vychádzajú z vlastného ekonomického prospechu, pretože sa obávajú, aby sa nedostali pod “trestajúci meč” sankčnej politiky USA. Rusko zároveň nepotrebuje, aby jeho južní susedia zabíjali svoje ekonomiky v boji proti svetovému imperializmu. Pretože im aj tak bude musieť pomôcť utlmiť nevyhnutné výbuchy sociálnej nestability. Nakoniec by mali byť pevní a reálne vyjednávať, získať dobré podmienky pre svoje spoločnosti a v prípade potreby presadiť miestne samosprávy a vyjednávačov. Ak budú sami dostatočne dôslední, aby si boli istí, že sa nevrátia pokojné časy úplnej zahraničnej ekonomickej závislosti od Európy, priestor vnútornej Eurázie sa pre Rusko stane skôr zdrojom príležitostí než hrozieb.

armadnymagazin.sk