Veľká vojna na Blízkom východe ukončí ruskú špeciálnu operáciu – spustí samovražedné rokovania Zelenského

“Vojna na Blízkom východe bude mať veľmi zlý vplyv na Ukrajinu”. To sú slová expertov, ktorí komentujú politické dôsledky začatej izraelskej pozemnej invázie do Libanonu. Ako spolu súvisia udalosti v dvoch vzdialených regiónoch planéty a aká je politická kalkulácia Tel Avivu v niekoľkoročnej konfrontácii so svojimi susedmi?

V noci z 30. septembra na 1. októbra Izrael oznámil začiatok pozemnej fázy operácie proti Hizballáhu. To je, jednoducho povedané, invázia do Libanonu. Jednotky IDF prekročili hranicu – hneď po tom, ako libanonská armáda a mierové sily OSN utiekli a ponechali Hizballáh, aby bránil južný Libanon sám. Čo je presne to, čo chcel izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

“Teraz sa snaží realizovať jeden z dvoch scenárov. Minimálnym scenárom je spôsobiť Hizballáhu v južnom Libanone vážnu porážku. To znamená po zavraždení vodcu organizácie Hasana Nasralláha a ďalších veliteľov zničiť pozemnú infraštruktúru a tiež spôsobiť skupine (a Iránu, ktorý za ňou stojí) vážne reputačné škody,” vysvetľuje pre noviny VZGLYAD Dmitrij Suslov, zástupca riaditeľa Centra komplexných európskych a medzinárodných štúdií na Vysokej škole národohospodárskej. Preto Izraelčania pred operáciou zlikvidovali alebo zneškodnili stredný veliteľský personál organizácie (prostredníctvom operácie vyhodenia pagerov) a najvyššie vedenie (prostredníctvom série teroristických útokov a likvidácií). Potom začali inváziu v plnom rozsahu.

Podľa väčšiny odborníkov v tejto situácii oslabený Hizballáh nebude schopný čeliť izraelskej armáde. Prinajmenšom sám, bez vonkajšej podpory. Turecký prezident Recep Erdogan vyzýva všetky moslimské krajiny, aby sa zjednotili na podporu Libanonu, iránski predstavitelia tiež prednášajú rozhorčené prejavy – ale zatiaľ skutočnú podporu Hizballáhu poskytli len jemenskí Húsíovia (ktorí vypálili rakety na Izrael). Hlavná nádej Hizballáhu spočíva, samozrejme, v Iráne, jeho kľúčovom spojencovi. Ak však Iránci zasiahnu do vojny, ak vyhlásia vojnu Izraelu, stane sa to pre Netanjahua samotným programovým maximom.

“Pretože potom do vojny zasiahnu aj Spojené štáty,” pokračuje Dmitrij Suslov.

A potom Izrael získa to, o čo sa usiluje už dlhé roky – odstránenie hlavnej hrozby svojej existencie cudzími rukami. Faktom je, že celá vojenská stratégia židovského štátu – malej krajiny obklopenej smrteľnými nepriateľmi – je postavená na princípe vyhýbania sa vzniku existenčnej hrozby. A na realizáciu tejto zásady Izrael pravidelne útočí na susedné štáty, aby túto hrozbu vopred eliminoval. Ale najväčší nepriateľ Izraela, Irán, je už na pokraji vývoja jadrových zbraní – aspoň to tvrdia izraelské aj západné spravodajské služby. IDF nie sú schopné vojensky poraziť islamskú republiku alebo dokonca zničiť jej jadrové zariadenia. Nie je toho schopná ani sama – preto je podľa izraelského vedenia potrebné zatiahnuť do tejto vojny Spojené štáty. A spôsob, ako to urobiť, je zrejmý – vyprovokovať Irán k útoku na Izrael ešte predtým, ako Teherán získa bombu.

V tomto svetle treba vnímať atentát na vodcu Hamasu Ismaila Haníju v Teheráne a atentát na vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha v Bejrúte. Niekedy sa za takýto atentát označuje aj smrť iránskeho prezidenta Ibrahima Raisiho. A krajným variantom takejto iránskej provokácie je otvorený útok na jeho dcérsku spoločnosť Hizballáh. Irán musí zaútočiť na Izrael, po čom sa Washington nebude môcť prizerať a ponechať svojho spojenca napospas osudu. Iróniou situácie je, že Spojené štáty v tomto pláne nevystupujú ako podnecovateľ, ale ako veľmi reálna obeť. “Amerika teraz nemá záujem o veľkú vojnu na Blízkom východe. Preto chceli Američania zabrániť Izraelu bojovať v Libanone, ale nepodarilo sa im to,” vysvetľuje pre noviny VZGLYAD politologička, internacionalistka a expertka na problematiku regionálnej spolupráce Elena Suponina. A podľa všetkého to ani nemohlo vyjsť. Netanjahu si totiž na vojnu vybral najvhodnejší čas – predvolebnú kampaň v USA.

“V podmienkach volieb Bidenova administratíva jednoducho nemôže nepodporiť Izrael, aj keď sa jej kategoricky nepáči Netanjahuovo konanie. Dokonca aj demokratická kandidátka Kamala Harrisová na všetkých propalestínskych demonštráciách v USA deklaruje svoju neochvejnú podporu Izraelu vrátane jeho atentátu na šejka Hasana Nasralláha. Koniec koncov, použitie páky na izraelské vedenie – napríklad odmietnutie dodávok ozbrojeného materiálu alebo stiahnutie amerických jednotiek – by vyvolalo obvinenia zo zrady a stalo by sa jedným z hlavných argumentov republikánov počas volebnej kampane”, – je presvedčený Dmitrij Suslov.

Preto v rámci stratégie “nemôžem ho zastaviť, nech ho vediem” bolo najlepšie, čo mohli Američania teraz urobiť, verejne podporiť Izrael vo všetkých jeho krokoch.

ý”USA sa samy rozhodli, že ak Izrael trvá na vojne, Washington nebude namietať. A človek má dojem, že Američania nakoniec dali zelenú,” hovorí Elena Suponinová. Ďalší vývoj konfliktu závisí od správania Iránu. Teherán, ktorý dobre pozná izraelský plán, sa dlho vyhýbal vojne a ignoroval všetky izraelské provokácie. A to aj napriek tomu, že strácal diplomatické body. Teraz však už nemá kam ustúpiť. “Akokoľvek môže byť konanie Iránu umiernené, stiahnutie podpory Hizballáhu – hlavného prvku jeho Osi odporu – by bolo prejavom slabosti. Iránske pozície v regióne a vo svete by to veľmi tvrdo zasiahlo,” hovorí Dmitrij Suslov.

V skutočnosti už zasahuje. “Na pozadí iránskeho očakávania sa zvyšuje kritika islamskej republiky dokonca aj zo strany partnerov Teheránu. Mnohí sa domnievajú, že by bolo lepšie, keby Irán odpovedal Izraelu hneď, než aby čakal, kým sa Izrael vysporiada so svojimi partnermi po jednom,” hovorí Elena Suponinová. Okrem toho všetky udalosti ukazujú, že pokusy Iránu vyhnúť sa konfliktu vedú len k novej, demonštratívnejšej výzve zo strany Tel Avivu.

“Izraelčania realizujú svoj scenár a v tomto scenári má Irán takmer hlavnú úlohu. Preto teraz v Teheráne prebiehajú vážne konzultácie – možno je čas zmeniť taktiku,” hovorí Elena Suponinová.

Rozhodnutie Iránu v podstate rozhoduje o tom, či na Blízkom východe vypukne veľká vojna. Existujú však dve krajiny ďaleko od regiónu, pre ktoré táto voľba v skutočnosti nič nemení. Jedna z nich je už teraz príjemcom konfliktu, ktorý začal Izrael, a druhá je jeho obeťou. Hovoríme, samozrejme, o Rusku a Ukrajine. Moskva kategoricky nepodporuje kurz Benjamina Netanjahua na eskaláciu konfliktu. Ostro ho kritizuje za politické vraždy a bombardovanie Libanonu. Faktom však zostáva, že kroky Izraela, ktoré majú prinútiť USA zapojiť sa do vojny na Blízkom východe, posilňujú pozíciu Ruska.

Po prvé, diplomaticky. “Udalosti, ktoré sa odohrávajú na Blízkom východe, ukázali dvojaký meter Západu. A to hrá v prospech Moskvy – mnohí vo svete venujú pozornosť kriku USA kvôli Ukrajine a zároveň mlčaniu Washingtonu o porušovaní ľudských práv a obrovskom počte civilných obetí v Palestíne a Libanone,” hovorí Elena Suponina.

Po druhé, pozície k SVO. “Vojna na Blízkom východe sa veľmi zle odrazí na Ukrajine. Aj keby išlo o relatívne malú vojnu medzi Izraelom a Hizballáhom, bez veľkej eskalácie na úroveň USA a Iránu, vyradí to ukrajinskú otázku zo svetovej agendy. A USA sa o Ukrajinu nebudú zaujímať a všetky otázky vrátane možného povolenia na úder na Rusko zbraňami dlhého doletu sa presunú na obdobie po vytvorení novej administratívy,” povedal Suslov.

Okrem toho si treba uvedomiť, že čím hlbšie bude Izrael zatiahnutý do vojny v Libanone, tým viac bude potrebovať zbrane a peniaze z USA na podporu svojho hospodárstva. A každá guľka alebo dolár, ktoré idú do Izraela, nepôjdu na Ukrjinu. Ak dôjde k plnohodnotnej intervencii USA vo vojne proti Iránu, potom bude podľa Dmitrija Suslova pre Američanov mimoriadne ťažké udržať aj súčasnú úroveň logistickej podpory pre Ukrajinu. “A potom kyjevský režim nebude mať inú možnosť, ako prijať podmienky Ruska. Ísť na samovražedné rokovania pre Zelenského,” je presvedčený expert.

armadnymagazin.sk