Unikátne dronové zábery vyliateho Dunaja v Bratislave

To najhoršie má Devín a Bratislava za sebou. Dunaj v pondelok 16. septembra 2024 po 19:30 začal na našom území kulminovať. Na všetkých vodomerných staniciach v Rakúsku už Dunaj kulminoval.

Dunaj v Bratislave kulminuje. Výška vodného stavu osciluje okolo 950 centimetrov. V Devíne sa hĺbka vody v Dunaji pohybuje okolo 900 centimetrov. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na sociálnej sieti.

„Vyššie po toku, na rakúskom úseku má už hladina rieky mierne klesajúci trend. Vzhľadom na vývoj na Morave a v dolnom Rakúsku je v najbližších hodinách predpoklad zotrvania ustálenosti na súčasných vodných stavoch, pri kolísaní hladiny,“ píšu meteorológovia.

To najhoršie má Devín a Bratislava za sebou. Dunaj po 19:30 začal na našom území kulminovať. Na všetkých vodomerných staniciach v Rakúsku už Dunaj kulminoval, a tak je jasné, že horšie to už nebude ani u nás, informuje o tom iMeteo.sk.

O 17:45 dosiahol Dunaj v Bratislave po prvýkrát výšku 950 cm a okolo tejto úrovne sa Dunaj začal pohybovať. Najvyšší stav bol v Bratislave zaznamenaný o 19:30 na úrovni 956 cm a výrazne vyššie to už nepôjde.

Dunaj v Bratislave dosiahol úroveň 30-ročnej povodne. Z 3. povodňového stupňa však tak skoro neklesne. Pod túto hranicu poklesne Dunaj až najskôr v stredu večer.

Viac vo videu:

Na krajnom západe Slovenska naďalej platí pre väčšinu okresov výstraha tretieho stupňa pred povodňami. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na svojom webe.

Hydrologickú výstrahu tretieho stupňa vydali pre okresy Skalica, Senica, Malacky, Bratislava, Senec, Dunajská Streda, Komárno a Nové Zámky.

Výstraha druhého stupňa pred povodňami platí v Myjave.

Povodne hrozia aj v Galante, Šali, Pezinku a Trnave. Platia tam prvostupňové výstrahy.

Hladina rieky Dunaj v Bratislave bude podľa portálu iMeteo.sk opadávať len veľmi pomaly, pretože v Alpách dochádza k otepleniu a začína sa topiť masa snehu.

„Všetky vodomerné stanice v širšom okolí Bratislavy počítajú s miernym poklesom hladiny Dunaja. Včera o 17:45 h dosiahol Dunaj v Bratislave po prvýkrát výšku 950 cm. Dunaj v Bratislave dosiahol úroveň 30-ročnej povodne. Najvyšší stav bol v Bratislave zaznamenaný počas uplynulej noci o 2.30 h s výškou hladiny až 970 cm. Aktuálne je o 10.00 hod. hladina Dunaja v Bratislave na hodnote 966 cm.  Aktuálne Dunaj dosahuje 3. SPA a ďalej už nestúpa. Za naším hlavným mestom však hladina rieky stúpa a dosahuje 2.SPA. Veľká voda sa z Bratislavy presúva smerom do Maďarska. 2.SPA je v Gabčíkove, Medveďove aj Komárne,“ informuje iMeteo.sk.

Dunaj v noci kulminoval s výškou 970 centimetrov. V súčasnosti je na úrovni 962 centimetrov a klesanie hladiny vody bude pomalé. Cez Gabčíkovo a Čunovo preteká vyše 10.000 kubických metrov vody za sekundu. Na sociálnej sieti to v utorok ráno vyhlásil vicepremiér a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS).

„Škody na celom Slovensku podľa odhadov sa pohybujú okolo 20 miliónov eur. Na druhej strane na povodni zarábame na vodnej elektrárni v priemere 1,3 milióna eur denne,“ informoval Taraba s tým, že na predošlej jarnej vlne Slovensko zarobilo približne 36 miliónov eur.

V našej oblasti spadlo rekordné množstvo zrážok. Extrémy boli aj na Slovensku

Zrážkové maximá zaznamenané za 96 hodín sú rekordné v mnohých oblastiach, rovnako ako neustále stúpajúca hladina Dunaja, ktorá sa dvíha k historickým povodniam, informuje iMeteo.sk.

Na nasledujúcej mape je zobrazený odhad celkových zrážok zo satelitných dát, ktoré spracováva Climatebook. Vidieť tu veľmi veľkú plochu s celkovou výškou zrážok nad 200 mm.

Mapa zobrazuje extrém v našej oblasti, pričom v mnohých krajinách padali aj rekordy, ktoré sa teraz vyhodnocujú. V tejto oblasti vrátane Slovenska sa priemerné úhrny za celý mesiac september pohybujú na úrovni okolo 50 mm, lokálne aj menej a takéto čísla sú lokálne aj 5- či 6-násobne vyššie.

Napríklad v Česku najviac zrážok za uplynulých päť dní namerali v stanici Bělá pod Pradědom, kde napršalo 488,3 mm zrážok. To znamená, že na každý štvorcový meter tam spadlo 488,3 litra, čo predstavuje rekordný úhrn zrážok. Na Slovensku najviac spadlo v Perneku, a to 359,1 mm zrážok za posledných 5 dní.  Rovnako tak aj snehové úhrny sú v Alpách aktuálne extrémne, čo je v septembri ešte neobvyklé. 

Zásoba vody v pôde a relatívne nasýtenie je v povrchovej vrstve (0-40 cm) na celom území vyššie ako 90 %. V hlbšej vrstve (40-100 cm) je nasýtenie pod 50 % na juhu stredného Slovenska a na východnom Slovensku. V celom pôdnom profile je len lokálne nasýtenie 50-70 %. Na väčšine územia sú hodnoty už vyššie ako 70 %. Informuje portál Intersucho.

Aktuálne je celé územie bez rizika sucha. Znížená úroveň pôdnej vlahy ostala lokálne v hlbšej vrstve na Orave.

Deficit pôdnej vlahy je lokálne na Orave a Kysuciach do -20 mm. Na takmer území je výrazný nadbytok vlahy. Najvyššie hodnoty sú +80 až +100 na Záhorskej, Podunajskej a Východoslovenskej nížine.

Popis meteorologických prvkov v uplynulom týždni a ich vplyv na vývoj sucha:

V týždni od 9.9. do 15.9.2024 sa zrážky vyskytli na celom území Slovenska. Najviac zrážok spadlo od 150 do 350 mm na Záhorí, v Malých Karpatoch, Myjavskej pahorkatine a lokálne aj na Kysuciach. Na veľkej časti územia boli zrážky zväčša od 50 do 100 mm.

Výrazné úhrny zrážok boli najmä od štvrtka 12.9. do nedele 15.9.

Najmenej zrážok spadlo na severovýchode, lokálne 40-50 mm.

Po teplotnej stránke bol týždeň ako celok teplotne normálny, na krajnom západe až mierne chladný. Najvyššia teplota vzduchu bola 29 °C v piatok na juhovýchode Slovenska. Najnižšie klesla teplota na 3 °C v Slovenskom raji.

Najvyššiu týždennú sumu dosiahol výpar v Košiciach a Orechovej, okolo 15,5 mm. Najnižší výpar bol v Telgárte, len necelých 10 mm. V percentách normálu 1991 – 2020 bol výpar od 51 % na Kolibe v Bratislave do 109 % v Medzilaborciach.

Zdroj: YouTube / bleskovky.sk / trend.sk / InfoVojna