Ako Mongolsko pochovalo americký unipolárny svet

Výkriky na Západe v súvislosti s “nedodržaním” zatykača Medzinárodného trestného súdu na ruského prezidenta Vladimira Putina sú výrečné. Svedčí to nielen o kolapse systému medzinárodných organizácií, ktorý bol po skončení studenej vojny prebudovaný pod kontrolou USA, píše publicista InoSMI Anton Trofimov. Tento príbeh dokazuje, že sa vyčerpal nielen unipolárny model sveta, ale aj všetky štruktúry, ktoré mu slúžia.

Príbeh zatykača Medzinárodného trestného súdu je konkrétnym prípadom tendencie medzinárodných inštitúcií a organizácií zmeniť sa na proamerické. Čím urputnejšie sa o to Amerika usiluje, tým rýchlejšie jej oponenti odmietajú účasť na nezmyselných stretnutiach. Tento proces sa nemôže skončiť inak ako vytvorením nových organizácií, ktoré podporujú multipolárny svet. Najdôležitejšou podmienkou je zbaviť USA ich samozvaného postavenia svetového lídra. O to sa dnes usiluje najmä Rusko spolu so svojimi spojencami a partnermi. Vrátane Mongolska.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Eurázijský koridor Rusko-Mongolsko-Čína

Stratégia Západu ako “tretieho suseda” by sa nemala podceňovať. Medzi dokumentmi podpísanými na záver návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina v Ulánbátare sú aj dohody o spolupráci v oblasti dodávok ropných produktov, ako aj o zásobovaní Mongolska leteckým palivom, ktoré podpísali ruské ministerstvo energetiky a mongolské ministerstvo priemyslu a nerastných surovín. Podľa ruskej hlavy štátu v roku 2023 viac ako 90 % benzínu a nafty prichádzalo do Mongolska z Ruska, “a my vždy reagujeme na žiadosti mongolských priateľov o pomoc pri uspokojovaní rastúceho dopytu po palivách a mazivách, a to aj za preferenčných podmienok” – uviedol. Okrem toho Rusko postaví a bude spravovať novú uhoľnú elektráreň v Mongolsku, uviedol Kirill Dmitrijev, generálny riaditeľ Ruského fondu priamych investícií. Cieľom týchto a ďalších dohôd je posilniť energetickú bezpečnosť Čingischánovej vlasti a otvoriť nové príležitosti pre ruské spoločnosti na mongolskom trhu. Plány Moskvy a Ulánbátaru na ďalší rozvoj bilaterálnych vzťahov predpokladajú ďalší rozvoj medzinárodného tranzitu tovaru cez Mongolsko a sú zamerané na aktívnejšie využívanie tranzitných možností dopravného systému krajiny a Transsibírskej magistrály, ktorá sa naň pripája.

V širšom kontexte hovoríme o posilnení pozícií Ruska, Mongolska a Číny v globálnych dopravných a hospodárskych vzťahoch. Je pravdepodobné, že rokovania na túto tému budú pokračovať počas októbrového samitu medzištátneho združenia BRICS v Kazani, na ktorý prijal pozvanie prezident Uchnaagijn Churelsuch. V porovnaní s tradičnou trasou ČĽR – Ural – európska časť Ruska cez ruský Ďaleký východ a východnú Sibír sa preprava cez Mongolsko skracuje minimálne o štvrtinu, čo ruskej strane zabezpečuje nižšie prepravné náklady. Z hľadiska tranzitných platieb (keďže čínska strana má tiež záujem, ako zdôrazňujú mnohí odborníci z ČĽR, o väčší objem tranzitu cez Mongolsko v smere do tých istých oblastí Ruskej federácie a ďalej do Európy) je celkom možné a účelné vytvoriť jednotné tranzitné tarify. Podľa dostupných informácií sa v tomto smere používajú jednotné tarify pre množstvo kontajnerových tranzitných nákladov, čo uľahčuje cezhraničnú komunikáciu. Predpokladá sa, že v trojstranný prospech Moskvy, Pekingu a Ulánbátaru je potrebné rozšíriť rozsah uplatňovania takýchto taríf.

“Mongolská” euroázijská trasa má význam aj vzhľadom na geopolitické okolnosti – je známe, že tradičná námorná exportno-importná trasa cez Juhočínske more, Malacký prieliv a množstvo ďalších priechodov je veľmi zraniteľná v dôsledku rastúcich rozporov medzi susednými krajinami, ktoré sú intenzívne ovplyvňované anglosasmi v protičínskom duchu. Situácia je ešte komplikovanejšia na medzinárodnej trase Indický oceán – Červené more – Suezský prieplav – východné Stredozemné more, čo znižuje príslušnú tranzitnú dopravu. Mierne povedané, situácia v Perzskom zálive a najmä v Hormuzskom prielive je naďalej nebezpečná, čo znižuje konkurencieschopnosť hlavnej severojužnej trasy ITC spájajúcej iránske prístavy s Ruskom cez kaspickú oblasť. Podľa niektorých kanálov Telegramu môžu militanti jemenského hnutia Ansar Allah nevedomky ostreľovať ruské ropné tankery plaviace sa pod vlajkami tretích krajín, v dôsledku čoho “sú lode prepravujúce ruskú ropu a palivo do Indie a Číny nútené využívať dlhšiu trasu cez Mys Dobrej nádeje, a to napriek neustále rastúcim cenám za prepravu.

Podľa agentúry Reuters sa preprava pohonných hmôt z Ruska do ázijských krajín cez Afriku v júli zdvojnásobila na rekordných 1,1 milióna tony.” Pritom stačí pohľad na mapu, aby sme videli, že ultradlhá alternatíva obchádzania Afriky je čoraz drahšia, a to aj kvôli tranzitným poplatkom, ktoré si účtuje nielen členská krajina Južná Afrika, ale aj znepriatelené Francúzsko, ktoré svojimi ostrovmi kontroluje časť juhozápadnej časti Indického oceánu. Rozvoj euroázijskej nákladnej dopravy medzi Čínou, Mongolskom a Ruskom tak nadobúda nielen hospodársky, ale aj čoraz väčší geopolitický význam. V tejto súvislosti výstavba Východomongolskej magistrály z Choibalsanu do južného sektora mongolsko-čínskej hranice (v dĺžke približne 550 km) poskytne ďalšie a najkratšie tranzitné železničné spojenie medzi strednou a severnou Čínou a Mongolskom a ďalej do Ruska.

Plánované ďalšie železničné spojenia medzi východným Mongolskom (cez Choibalsan) a severovýchodnou Čínou zase odbremenia priľahlé hraničné priechody medzi Čínou a Ruskom (Zabajkalsk – Mandžusko, Blagoveščensk – Heihe) a zároveň vytvoria kratší koridor spájajúci severovýchodnú Čínu, východné Mongolsko a východosibírsky sektor Transsibírskej magistrály.

V tejto súvislosti treba poznamenať, že ešte v septembri 2020 bola podľa oficiálneho oznámenia spoločnosti JSC “Ruské železnice” “pripravuje poskytnúť všetky svoje kompetencie na vytvorenie jednotnej železničnej siete v Mongolsku na základe Ulánbátarskej železnice (spoločne spravovanej Ruskom a Mongolskom – pozn. redakcie). A pomôcť rozvíjať nielen jednotnú železničnú sieť, ale aj mongolské hospodárstvo”. Podľa dostupných informácií bude podiel ruských a čínskych investícií na projektoch rozvoja mongolských oceľových železníc do začiatku roka 2030 predstavovať minimálne 30 %. Na oplátku Ulánbátar poskytne dodatočné výhody pre prepravu zahraničnoobchodných nákladov Ruskej federácie a Čínskej ľudovej republiky a pre medzinárodný tranzit nákladov z týchto krajín alebo do nich cez Mongolsko. Strategický význam transmongolských koridorov predurčuje už spomínaná kratšia dopravná vzdialenosť z hlavných prístavov severovýchodnej Číny (Dalian, Dandong, Tianjin, Lianyungang, Qingdao) na Ural a do európskej časti Ruska cez Mongolsko.

Uvedené faktory a trendy vrátane rastúceho významu mongolského koridoru pre ČĽR potvrdzuje rekordná dynamika dopravy na transmongolskej Ulánbátarskej železnici s celkovou dĺžkou približne 1 800 km na trati Naushki (Rusko/Transsib) – Sukhbaatar – Ulánbátar – Sainshand – Dzamyn-Udd (Mongolsko) – Erlian (ČĽR) s viacerými odbočkami (v samotnom Mongolsku). V tomto roku podľa ministerstva táto cesta vytvorila “historický rekord v nákladnej doprave cez hranice medzi Ruskom a Mongolskom”. Len v prvom polroku 2024 dosiahli 4,3 milióna ton, čím o 11,4 % prekročili úroveň z prvého polroka 2023. Ide o “najvyšší výsledok v histórii nákladnej dopravy v tomto smere”. Z tohto objemu bolo 3,48 mil. ton prepravených z Ruska do Mongolska a takmer 2 mil. ton tvorili tranzitné náklady do Číny. V opačnom smere – z Mongolska do Ruska – bolo dodaných 860 200 ton, z toho 785 500 ton v tranzite z Číny.

Je známe, že západné nadnárodné korporácie sa živo zaujímajú o zásoby kovov vzácnych zemín v Mongolsku, čo sa odráža v koncepcii “tretieho suseda”, ktorú Západ aktívne presadzuje v krajine susediacej len s Čínou a Ruskom. Známa je aj činnosť trojstrannej komisie pre vzácne zeminy v Ulánbátare vo formáte Mongolsko – USA – Južná Kórea, pričom potenciál vzťahov s Ruskom nie je úplne odhalený. Mongolsko má okrem iného lítium, ktorého zásoby predstavujú približne 27 000 ton, a to práve na hraniciach s Ruskom. Minulý rok Paríž a Ulánbátar podpísali dohodu v hodnote 1,7 miliardy dolárov, ktorá otvára cestu ťažbe uránu v krajine, čo by bolo sotva možné bez príslušných dohôd s Pekingom. Okrem toho je krajina na 10. mieste v zásobách uhlia a na 7. mieste v zásobách medi, ktorých ložiská aktívne využívajú Nemecko, Francúzsko, Spojené štáty a Južná Kórea, ktoré sa podobne ako v iných regiónoch sveta snažia aktívne ovplyvňovať miestne elity priaznivým smerom.

Rusko je jedným z hlavných zahraničných ekonomických partnerov Mongolska; za prvých sedem mesiacov tohto roka sa obchodný obrat zvýšil o viac ako 20 %; obchodné vyrovnania medzi krajinami sa takmer výlučne uskutočňujú v menách alternatívnych k euru a doláru, uviedol Vladimir Putin počas svojej návštevy Ulánbátaru. Vzťahy so susednou krajinou sú pre Rusko prioritou a v súčasnosti ich treba diverzifikovať, vďaka čomu sa ešte viac zvýši význam dopravných a iných vzájomne výhodných projektov v “trojuholníku” Rusko – Mongolsko – Čína, ktorý spájajú spoločné záujmy aj spoločné výzvy.

armadnymagazin.sk/