Medzi Západom a Ruskom eskaluje aj informačná vojna. Moskva v reakcii na bruselskú cenzúru obmedzí prístup k desiatkam médií z EÚ, vrátane Sorosovho SME a Denníka N.

Ruské vedenie týmto krokom podľa rakúskej vlády ponecháva vlastných občanov v tme. Sorosova eurokomisárka Jourová zase hovorí o nezmyselnej odvete. Cenzúra ruských médií na území Európskej únie a propaganda Západu s jediným pohľadom na udalosti, život a svet je zrejme cestou k svetlejším zajtrajškom.

Členské štáty Európskej únie na svojom území s platnosťou od 25. júna zakázali pôsobenie tlačovej agentúry RIA Novosti a denníkov Izvestija a Rossijskaja gazeta. Ruská federácia na to reagovala protiopatreniami.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok oznámilo, že na území Ruskej federácie obmedzí vysielanie a prístup k webom 81 spravodajských médií z Európy. Týka sa to aj slovenských denníkov SME a Denník N či verejnoprávnej Českej televízie a portálu Seznamzpravy.cz, píše TASR.

Ide o odvetné opatrenie za analogický krok EÚ, ktorá na svojom území s platnosťou od 25. júna zakázala pôsobenie tlačovej agentúry RIA Novosti a denníkov Izvestija a Rossijskaja gazeta, informovala britská stanica BBC.

Na zozname zverejnenom v utorok ruským rezortom diplomacie je 77 subjektov: vysielateľov, denníkov, časopisov a online portálov z 25 krajín EÚ, ako aj štyri celoeurópske periodiká.

Ruské ministerstvo vo svojom vyhlásení uviedlo, že tieto médiá šíria nepravdivé informácie o tzv. špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine – ide o slovné spojenie, ktoré sa vo verejnom priestore v Rusku musí používať v súvislosti s vojnou rozpútanou ruskou armádou voči Ukrajine vo februári 2022.

BBC podotkla, že vyhlásenie ruského ministerstva sa sústreďuje na vysielanie médií, hoci v zozname je aj mnoho médií, ktoré publikujú svoje materiály primárne v podobe textov.

Zákaz sa vzťahuje aj na rakúsku verejnoprávnu televíziu ORF, nemecké periodiká Der Spiegel, Die Zeit a Frankfurter Allgemeine Zeitung, španielske denníky El Mundo a El País a tamojšiu tlačovú agentúru EFE a televíziu RTVE, na talianske denníky La Stampa a La Repubblica i taliansku mediálnu spoločnosť RAI.

V zozname je aj viacero francúzskych médií vrátane denníkov Le Monde a Libération či agentúry AFP, ako aj médiá z Belgicka, Bulharska a Maďarska (444.hu).

Zákaz postihne aj vybrané médiá z Grécka, Dánska, Írska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Estónska, Malty, Holandska, Poľska, Portugalska, Rumunska, Slovinska, Fínska a Švédska.

Zoznam zahŕňa aj médiá s celoeurópskou pôsobnosťou: Agence Europe, týždenník Politico – jeho európsku i americkú mutáciu -, spravodajský web EUobserver, ale aj družicový kanál Svoboda Satellite Package.

Členské krajiny EÚ svojím rozhodnutím zo 17. mája zakázali „akúkoľvek vysielaciu aktivitu“ mediálnej platforme Voice of Europe a trom ruským médiám: agentúre RIA Novosti a denníkom Izvestija a Rossijskaja gazeta.

Podľa orgánov EÚ tieto médiá predstavujú „významnú a priamu hrozbu pre verejný poriadok a bezpečnosť“ Európskej únie a zohrávajú „dôležitú úlohu pri podnecovaní a podpore ruskej útočnej vojny proti Ukrajine a pri destabilizácii situácie v susedných krajinách“. Toto rozhodnutie EÚ nadobudlo platnosť v utorok 25. júna.

Vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí sa uvádza, že ak budú zrušené obmedzenia pre ruské médiá, ruská strana tiež prehodnotí svoje rozhodnutie vo vzťahu k prevádzkovateľom médií z Európy.

Nechávate vlastných občanov v tme, odkazuje Rusku rakúska vláda. Nezmyselná odveta, dodáva eurokomisárka Věra Jourová

Rakúska vláda v utorok kritizovala Rusko za to, že na svojom území zablokovalo prístup k rakúskym médiám vrátane verejnoprávneho telerozhlasu ORF a mediálnej skupiny Austrian Media Group. V súvislosti s tým si rakúske ministerstvo zahraničných vecí predvolalo chargé d’affaires ruského veľvyslanectva vo Viedni.

Rakúsky rezort diplomacie vo svojom vyhlásení uviedol, že rozhodnutie o obmedzení prístupu k médiám je „ďalším, aj keď neprekvapujúcim krokom (ruského prezidenta Vladimira) Putina v snahe potlačiť rôznorodosť médií a tým ponechať jeho vlastné obyvateľstvo v tme“.

Ako predtým vysvetlila britská stanica BBC, ide o odvetné opatrenie Moskvy za analogický krok EÚ, ktorá na svojom území s platnosťou od 25. júna zakázala pôsobenie tlačovej agentúry RIA Novosti a denníkov Izvestija a Rossijskaja gazeta.

Na zozname zverejnenom v utorok ruským rezortom diplomacie je však až 81 subjektov, z toho 77 vysielateľov, denníkov, časopisov a online portálov z 25 krajín EÚ, ako aj štyri celoeurópske periodiká.

Ruské ministerstvo vo svojom vyhlásení uviedlo, že tieto médiá šíria nepravdivé informácie o tzv. špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine – ide o slovné spojenie, ktoré sa vo verejnom priestore v Rusku musí používať v súvislosti s vojnou rozpútanou ruskou armádou voči Ukrajine vo februári 2022.

Medzičasom na rozhodnutie Moskvy reagovala EÚ, keď ho podpredsedníčka Európskej komisie a komisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v statuse na sieti X označila za nezmyselnú odvetu. Odsúdilo ho aj ministerstvo zahraničných vecí Talianska, ktorého médiá sú tiež na zozname sankcionovaných médií.

V zozname v Rusku zablokovaných médií sú aj slovinské Nova24TV a spravodajský web Demokracija napojené na pravicových Demokratov (SDS) a známe svojimi konzervatívnymi redakčnými postojmi, informovala v utorok agentúra STA.

Podľa šéfredaktora spomínaného webu Metod Berleca tento zákaz dokazuje, že Demokracija aj Nova24TV kriticky a dôveryhodne informujú o ruskej vojenskej agresii na Ukrajine a že to Moskvu „veľmi škrie“. Avizoval, že „v Demokracii budeme naďalej kriticky, dôveryhodne a profesionálne informovať o vojnách na Ukrajine, na Blízkom východe a inde vo svete“.

Zdroj: hnonline.sk / bleskovky.sk / InfoVojna