Zlodej kričí… alebo kto straší jadrovými zbraňami? – NATO a USA

Od počiatku jadrového konfliktu sa stalo medzi časťou veľkých médií populárne podsúvať, že Kremeľ vraj straší, že by prípadne chcel použiť jadrové zbrane,

glosuje situáciu exminister Juraj Draxler na sociálnej sieti. Jeho príspevok uverejňujeme ďalej v pôvodnom znení.

Nie je to pravda. Administratíva prezidenta mesiace trpezlivo vysvetľuje, že ruská jadrová doktrína, ktorá je verejná, úplne vylučuje akékoľvek použitie jadrových zbraní, aj taktických, v súvislosti so situáciou na bojisku na Ukrajine a v okolí. (Naopak, pri americkej jadrovej doktríne nie je jasné, či by prípadne neboli schopní jadrové zbrane použiť aj preventívne a ako prvý úder.)

Rusko podľa svojej doktríny nemôže použiť jadrové zbrane ani v prípade masívneho napadnutia svojho územia konvenčnými silami.

Jadrové zbrane totiž môže použiť len v prípade “existenčnej hrozby Rusku”, teda zániku Ruska ako štátu. Toto niekoľkokrát hovorca prezidenta Dmitrij Peskov unavene vysvetľoval západným novinárom.

Neplatí teda, že by Rusi siahli po jadrových zbraniach, keby ich napríklad Ukrajinci začali vytláčať na Ukrajine.

A samotný Putin nedávno na stretnutí zoči-voči zahraničným novinárom žiadal, aby prestali podsúvať, že ruská vláda sa vyhráža použitím jadrových zbraní.

Áno, od počiatku konfliktu Rusko jasne deklaruje, že je pripravené brániť sa všetkými prostriedkami. Robí tak zároveň s varovaním, že je pripravené reagovať, ak by sa ho niekto pokúšal napadnúť zničujúcim úderom, k čomu síce s extrémne malou pravdepodobnosťou, ale predsa len môže dôjsť.

Iste, niekoľkokrát došlo k tomu, že v televízii niektorí nechutnejší propagandisti na ruskej strane otázku použitia jadrových zbraní čisto v súvislosti s ukrajinským konfliktom čiastočne vytiahli. Naozaj to bolo nechutné a treba ich za to odsúdiť.

Ale prezidentská administratíva si vždy dala záležať na tom, aby komunikovala, že v žiadnom prípade nejde o oficiálnu politiku.

Naopak, bol to generálny tajomník NATO, ako oficiálny predstaviteľ, kto tento víkend vyzval na aktivizáciu jadrových zbraní na strane NATO.

A je to NATO, ktoré už niekoľko rokov posúva cvičenia, vrátane tých, ktoré preberajú scenár jadrovej vojny, čoraz bližšie k hraniciam Ruska.

Najmä ale – boli to USA kto vystaval raketové základne v Rumunsku a Poľsku. Hoci Rusko tvrdo protestovalo.

A boli to USA kto začal na Ukrajine stavať utajované základne (i keď zatiaľ nie raketové). Existencia jadrových zbraní ale aj vysoko efektívnych rakiet ako takých znamená, že veľmoci sú extrémne nervózne z toho, kde sa nachádzajú zariadenia nepriateľa.

Je to už takmer klišé ale oplatí sa opakovať: USA boli ochotné pred viac ako polstoročím (!) ísť na hranu jadrovej vojny v momente, keď sa Sovietsky zväz pokúsil umiestniť svoje rakety na Kube.

Nielen to, súčasťou dohôd, ktoré vtedy konfrontáciu ukončili, bolo, že Sovietsky zväz na Kube neumiestni ani iné inštalácie strategického charakteru. USA na to poukázali v 80. rokoch, keď sa objavili špekulácie, že by Sovietsky zväz mohol na Kube postaviť ponorkovú základňu.

Pri dnešnej raketovej technike je možné nepriateľa zasiahnuť na vzdialenosť niekoľko sto kilometrov v priebehu pár minút.

Na vyradenie protivníka z prevádzky tak teoreticky netreba masívny úder na všetky jeho kapacity, stačí dekapitačný úder proti hlavným strediskám politického a vojenského velenia.

Aj preto Ruská federácia v prípade amerických raketových inštalácií vo východnej Európe poukazovala na to, že v princípe proti nim nič nemá, ak by naozaj mali slúžiť ako obranný štít proti Iránu, ako bolo deklarované, ale potrebuje mať záruky, že sa tam nechystá nič nepriateľské voči Rusku.

USA sa s nimi ale odmietli baviť o hocijakej možnosti pravidelných inšpekcií. Dokonca odstúpili od troch kľúčových dohôd na kontrolu zbrojenia (Open Skies, INF Treaty, ABM Treaty).

Toto extrémne zvýšilo jadrové napätie medzi veľmocami.

A to pretrváva. A naozaj to nebolo Rusko, kto to vyvolávanie napätia inicioval.

Juraj Draxler/skspravy.sk