Archeológovia pri Hradci Králové objavili zatiaľ najdlhšiu pravekú mohylu objavenú v Európe, ktorá je stará minimálne 6000 rokov. Dejiny Slovenov aj datovanie našej starodávnej kultúry sa pod ťarchou dôkazov, vyplývajúcich z nových archeologických objavov, budú musieť revidovať

Skúmaná stavba pochádza zo 4. tisícročia pred naším letopočtom.

Archeológovia pri výskume na stavbe budúcej diaľnice D35 pri Hradci Králové objavili zrejme najdlhšiu pravekú mohylu v Európe. Meria 190 metrov a vznikla pred približne 6000 rokmi. V pondelok to uviedla Univerzita Hradec Králové (UHK), ktorej akademici na výskume spolupracujú, informuje spravodajkyňa TASR.

Takzvanú dlhú mohylu z doby kamennej archeológovia objavili na rozhraní katastrov obcí Dlouhé Dvory a Lípa. „Skúmaná stavba pochádza zo 4. tisícročia pred naším letopočtom a predstavuje jednu z prvých pohrebných pamiatok v Európe. Svojou dĺžkou okolo 190 metrov nemá medzi podobnými stavbami obdobu,“ uviedla univerzita.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Podľa Petra Krištufa z katedry archeológie Filozofickej fakulty UHK zatiaľ neboli podobné mohyly vo východných Čechách spoľahlivo doložené. „Skúmaný exemplár navyše predstavuje najdlhšiu pravekú mohylu nielen v našom regióne, ale pravdepodobne v celej Európe,“ zdôraznil význam nálezu.

Ako uviedla vedúca terénneho výskumu Sylva Tichá Bambasová, z mohylového plášťa sa nič nezachovalo. Podľa jej slov je to však bežné, pretože väčšina mohýl z tohto obdobia leží dlhodobo v poľnohospodársky využívaných oblastiach a ich násypy tak boli rozorané. Spresnila, že z mohyly sa zachoval iba žľab po jej obvode.

V priestore mohyly sa podľa archeológov uskutočnili minimálne štyri pohreby. Okrem milodarov, ako boli keramické nádoby či kamenné predmety, z hrobov odobrali desiatky vzoriek, z ktorých sa budú snažiť získať informácie o príbuznosti, pôvode či strave pochovávaných. Okrem toho našli ďalších asi 30 hrobov. Predpokladajú, že mohyla predstavovala základ pohrebiska, ktoré sa postupne rozrastalo a pochovávanie tam mohlo pokračovať niekoľko storočí.

Pohlľad z dronu na 190 metrovou mohylu objavenú pri stavbe diaľnice

Zdroj: Univerzita Hradec Králové

„Tým našich archeologů na výzkumu budoucí dálnice D35 (trasa Sadová-Plotiště nad Labem) postupuje do další fáze terénních prací.  Od loňského roku se jim podařilo v trase výstavby, v katastrálním území obcí Sovětice a Čistěves, odkrýt rozsáhlá sídliště, která reflektují místní kontinuální osídlení od mladší doby kamenné, přes dobu bronzovou, starší a mladší dobu železnou až po dobu římskou. Ojedinělým nálezem je i místo, kde byli dle všech známek pohřbeni členové bojovnické družiny některého z místních vládců z období stěhování národů. Nejbohatší z nich byl pohřben s mečem a dalšími atributy jeho postavení, jiní byli uloženi na poslední cestu například s jedním nebo dvěma kopími,“ informuje na sociálnej sieti Muzeum východních Čech v Hradci Králové.

Archeológovia robia výskum na stavbe D35 od roku 2022. Okrem katedry archeológie na FF UHK sa na ňom podieľa aj Múzeum východných Čiech v Hradci Hrálové či nezisková organizácia Skupina STIK zo Slovinska.

Viac v článku TU , TU a TU.

Mohyla je väčší umelý násyp z hliny, niekedy v kombinácii s kameňom, navŕšený nad kostrovým, prípadne žiarovým hrobom alebo nad viacerými hrobmi. V mohyle sa zvyčajne rozlišuje ústredný hrob, niekedy v osobitne vybudovanej komore (často vykradnutej), a vedľajšie hroby, ktoré mali v jednotlivých obdobiach rozdielny význam.

Mohylové pochovávanie sa uplatňovalo v mnohých obdobiach praveku a v ranej dejinnej dobe; na Slovensku po prvý raz v závere neskorej kamennej doby (východoslovenské mohyly).

Slovania sú pôvodní obyvatelia Európy, napriek tomu, že ich súdobí historici pod rôznymi menami objavujú až v šiestom, či siedmom storočí po Kristovi. V gréckych prameň ako Sklavoi, v latinských ako Sclavi, Slavi, a v nemeckých ako Wenden či Slawen. Archeologické nálezy však jednoznačne dokazujú, že Slovania obývali napríklad veľkú časť Nemecka už pred naším letopočtom, preto vykonštruovaná teória o osídlení strednej a južnej Európy Slovanmi niekedy v 6. storočí je nielenže prežitkom, ale priam nelogickou zlátaninou. Občianske združenie Slovanský spolok Slavica zorganizovalo tematickú prednášku Oskára Cvengroscha, ktorý sa téme dejín Slovenska, Slovenov a Sloveniek dlhodobo venuje.

Zdroj: bleskovky.sk / InfoVojna