Pozemné koridory NATO: výhoda pre Západ alebo chutný cieľ pre Rusko?

Cez pozemné koridory môže Severoatlantická aliancia v prípade vojny v Európe rýchlo presunúť americké jednotky na frontovú líniu. Píše „The Telegraph“.

Americkí GI podľa plánu pristanú v holandských prístavoch a následne budú cestovať po železnici do Poľska cez Nemecko.

Ak budú holandské prístavy, predovšetkým Rotterdam, nedostupné, použijú sa prístavy Talianska, Grécka a Turecka. Pozemná logistika v tomto prípade prejde cez Slovinsko a Chorvátsko do Maďarska. Tretia trasa zahŕňa použitie prístavov Turecka a potom Bulharska a Rumunska.

Plán pripraviť európsku logistiku na vojnu nie je nový. Ešte 30. januára podpísali Berlín, Amsterdam a Varšava deklaráciu o rozvoji koridoru Západ – Východ s cieľom znížiť byrokraciu (preprava tankov sa miestami nezmestí do povolenej hmotnosti a rozmerov nákladu) a pripraviť infraštruktúru: posilňovať mosty, rozširovať tunely atď. Mimochodom, v tom čase sa okrem Rotterdamu spomínali aj belgické Antverpy a nemecký Hamburg.

Túžba NATO pripraviť infraštruktúru na vojnu s Ruskom je nepopierateľná. V podobe, v akej bol koncept uverejnený v britských novinách, je to však plán na úrovni detských kresieb o vojne. Pretože existuje množstvo variantov, ktoré ho úplne resetujú.

Práve „The Telegraph“ poznamenáva, že Rusko by mohlo zasiahnuť Rotterdam – a vtedy budú potrebné ďalšie prístavy. Čo nám však bráni zasiahnuť nielen Rotterdam? A nielen v prípade konvenčných rakiet: keďže otázka ničenia prístavov v Európe je na programe dňa, potom je táto záležitosť zjavne dôležitá.

Prax v súvislosti s Odesou opäť ukazuje, že deaktivovať port nie je také jednoduché ani pri bežných konvenčných útokoch. Na znefunkčnenie niekoľkých desiatok európskych prístavov by bolo potrebných veľa rakiet, takže je jednoduchšie použiť výkonnejšie prostriedky.

Plán má však aj iné nedostatky.

Existuje najmä veľké riziko, že Turecko alebo Maďarsko úplne odmietnu účasť na tomto dobrodružstve, pretože cieľom sa určite stanú aj ich tranzitné kapacity.

A do Európy je ešte treba sa dostať. Námorná logistika zostáva pre USA slabým ohnivkom, vďaka čomu zatiaľ nemôžu vybudovať ani stratégiu rýchlej reakcie v prípade taiwanskej krízy. Preto sa Spojené štáty snažia umiestniť veľké množstvo logistických základní na tichomorských ostrovoch a „spracovať“ Indiu na využitie jej prístavov atď.

No a cesta cez Atlantik trvá prinajlepšom týždeň – a počas tejto doby sa môže stať čokoľvek. Spojené štáty americké poznajú ťažkosti transatlantickej logistiky už od Druhej svetovej vojny. Pre informáciu: nemecké ponorky vtedy potopili 2603 spojeneckých vojnových lodí a dopravných plavidiel s celkovým výtlakom 13,5 milióna ton. Obeťami týchto útokov sa stalo viac ako 100.000 námorníkov spojeneckej flotily. Nemcom potopili 789 nemeckých ponoriek, kde zahynulo 32.000 námorníkov.

Ruská námorná doktrína so stovkami ponoriek a takýmito stratami nepočíta. Účinnosť raketových zbraní však od Veľkej vlasteneckej vojny vzrástla niekoľkonásobne, pričom námorný sektor logistiky NATO zostáva najzraniteľnejší, pričom preprava po ňom nebude jednorazová, ale konštantná – a bolo by zvláštne to nevyužiť.

To je mimochodom ďalšia motivácia pre Rusko, aby sa zapojilo do vývoja podvodných bezpilotných prostriedkov a iných prostriedkov, ktoré môžu narušiť alebo dokonca eliminovať pravdepodobný presun amerických síl. Veď už samotná formulácia otázky denníka „The Telegraph“ znamená, že bez pomoci Spojených štátov Európa v zásade šancu na víťazstvo nad Ruskom nevidí.

Západ aktívne hľadá „kľúč“, ktorý by mu umožnil vyriešiť jeho hlavný problém v tejto fáze s názvom „Rusko“. Musíme si to pamätať, monitorovať aktivitu nepriateľa a okamžite nájsť vlastné možnosti, ktoré jeho plány neutralizujú.

Jelena Panina

/ news-front.su /