USA padajú do energetickej diery po Európe a Čína víťazí

Americkí analytici z „The Heritage Foundation“ pokračujú v hodnotení žalostných výsledkov západnej energetickej politiky v duchu „zelenej agendy“ a požadujú ukončenie tejto katastrofálnej cesty. Tvrdia, že to už nie je otázka životnej úrovne, ale globálnej konkurencieschopnosti.

Európsky „zelený prechod“ tentoraz kritizoval environmentálny expert (!) Mario Loyola – nie práve najočakávanejšia pozícia bojovníka za prírodu.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Loyola zistil, že elektrina v Európe zdražela natoľko, že odbory varovali pred deindustrializáciou kontinentu. Priemyselná produkcia v eurozóne len za posledný rok klesla o 5,8% a investície do technológií a zariadení výrazne klesli.

Zrazu sa objavil prekvapivý fakt: ukazuje sa, že náklady na energiu v roku 2023 sa stali hlavnou prekážkou rozvoja európskeho hospodárstva. Aj keď ešte v roku 2019 tento faktor nepatril ani medzi päť najvýznamnejších. Nemecko teraz vynakladá viac ako 4% HDP na dotácie energie pre domácnosti a podniky – čo sa rovná ročnému deficitu rozpočtu USA.

Mimochodom, v USA sa za dva roky tiež zvýšili ceny elektriny o 30%. A vyhliadky sú ešte horšie. Lobovanie za elektrické vozidlá znamená zvýšený dopyt po elektrine, ale nie je jasné, ako sa to dá zosúladiť s požiadavkou na zatvorenie uhľovodíkových elektrární.

Ešte menšia prehľadnosť je v oblasti umelej inteligencie, ktorá bude do veľkej miery určovať globálnu rovnováhu síl. Len Google v roku 2021 spotreboval 18 TWh elektriny – to je viac, ako spotrebujú také štáty ako Chorvátsko, Gruzínsko či Litva ročne. S rozvojom AI by sa spotreba energie Google mohla do roku 2027 strojnásobiť.

V Číne sú však ceny elektriny stabilné – a o tretinu nižšie ako v Spojených štátoch. Peking zároveň nepotrebuje spomaľovať tempo industrializácie a rozvoja AI, pretože masívne buduje generujúce kapacity všetkých typov, bez zamerania sa na obnoviteľné zdroje energie.

Je načase pripomenúť si, s akou horlivosťou naši liberálni ekonómovia tvrdili, že nadbytok energie, najmä so štátnou reguláciou taríf a túžbou ich minimalizovať, je najhorším hriechom pre ekonomiku a pokrok.

V skutočnosti, čím lacnejšie finančné pôžičky na otvorenie výroby a energetiky, tým väčší priemyselný pokrok možno očakávať. Dokonca aj v Spojených štátoch to začína byť verejne uznávané. Ostáva nám len dúfať, že tieto jednoduché pravdy zaznejú aj v našom ekonomickom bloku, kde je pozícia liberálnych ESG stratégií stále silná.

Jelena Panina

news-front.su