Chmelár: Zlyháva komunikácia v spoločnosti, mal by zasiahnuť prezident. My však nemáme hlavu štátu

Eduard Chmelár sa pustil do opozície, médií aj prezidentky. „Toto bol jeden odpudzujúci chliev, hlboko nedôstojný najvyššieho zákonodarného orgánu štátu, pri ktorom mi prišlo až fyzicky zle a verím, že som nebol jediný,“ opísal dianie posledných v parlamente.

O to viac upozorňuje na úlohu hlavy štátu v spoločnosti. Konštatuje, že my hlavu štátu vlastne ani nemáme.

Chmelár sa pustil do opozície, médií aj prezidentky

„Keď zlyháva komunikácia v spoločnosti, mal by zasiahnuť prezident. Dnešné Slovensko však nemá hlavu štátu,“ nazval svoj príspevok na sociálnej sieti Eduard Chmelár.

To, čo sa dialo v posledných dňoch v parlamente, známeho politológa mimoriadne znechutilo. „Toto bol jeden odpudzujúci chliev, hlboko nedôstojný najvyššieho zákonodarného orgánu štátu, pri ktorom mi prišlo až fyzicky zle. Verím, že som nebol jediný. Na pobehovanie a vykrikovanie psychicky nevyrovnaných jedincov z Lode bláznov sme si už zvykli. Ale po včerajšku musím konštatovať, že poslankyňa Cigániková má asi nejaký špecifický problém s obúvaním,“ konštatuje politológ.

Podľa E. Chmelára, tí, ktorí sa pasovali za tú konštruktívnejšiu časť opozície, ťahajú Slovensko do bahna. A v tom sa podľa neho nedá viesť seriózna politická polemika.

Prečo sa menil trestný zákon?

Následne ide politológ už k podstate veci. Prečo sa menil trestný zákon? „Chápem, že nezorientovaný človek musí byť zmätený z toho, keď počuje, že vládni poslanci idú znižovať premlčacie doby za sexuálne trestné činy,“ konštatuje. Upozorňuje však, že premlčacie lehoty sa menili v celom trestnom systéme, lebo sa prispôsobovali európskym štandardom. „Zaujímavé, že také isté premlčacie doby sú vo vyspelých európskych krajinách, zaujímavé, že také isté lehoty sme tu mali zavedené 44 rokov (od roku 1961 do roku 2005, kedy to zmenil Lipšic) a nebolo tu ani viac znásilnení, ani väčší záujem o túto problematiku,“ vysvetlil následne.

Podľa E. Chmelára sú problémom hlavne dôkazy. „Ako chcete dokázať vinu násilníka po viac ako 10 rokoch, keď každým mesiacom sa šance na získanie dôkazov rapídne znižujú?“ pýta sa. „Viem, že sú to citlivé veci, viem, že je okolo nich veľa otázok a viem, že by si zaslúžili odbornú diskusiu. Ale toto nie je odborná diskusia, ale extrémne nechutný politický boj o moc, pri ktorom je pracovnou metódou opozície lož, zavádzanie a preháňanie,“ skonštatoval.

Detinské klamstvo a citové vydieranie

A to nie je jediný pokus o manipuláciu zo strany súčasnej opozície. „Presne tak, ako tí, ktorí nevedia napočítať do 30, bez začervenania zaklamali, že pred parlamentom bolo v stredu „odhadom 18 000 ľudí“ a médiá toto detinské klamstvo ľahko vyvrátiteľné voľným okom bez hanby prebrali. Táto opozícia je desivo deštruktívna a neváha na svoje nízke ciele zneužívať ani malé deti. Tradične to robí napríklad poslankyňa Marcinková, ktorá si po včerajšom dni zavesila na instagram sugestívnu fotku, ako uspáva svoje bábätko a vysvetľuje mu, že je v politike pre neho. No iste, a ešte pre päť litrov mesačne,“ píše ironicky Chmelár.

Úloha prezidenta v štáte

Toto všetko privádza známeho publicistu k myšlienkam o úlohách prezidenta. „…Práve na tejto atmosfére sa dá najlepšie ilustrovať, prečo potrebujeme prezidenta – inštitúciu, ktorá zostane nad vecou a pokúsi sa udržať politický dialóg medzi koalíciou a opozíciou. Ivan Korčok nám na tlačovej konferencii opäť predviedol a potvrdil, prečo by bol pre tento štát ako prezident katastrofou. Vo svojom do neba volajúcom narcizme si stále myslí, že jeho protivníci nechápu, čo je to rovnováha moci, ale to on predovšetkým zanovito odmieta pochopiť, čo je úlohou hlavy štátu. Jeho rétorika, jeho postoje a jeho argumenty v ničom nevybočujú z rámca parlamentnej opozície. Obľúbeným klišé prezidentských kandidátov je potreba zjednocovať spoločnosť. Ale Ivan Korčok nezjednocuje Slovensko, on zjednocuje iba opozíciu,“ upozorňuje Eduard Chmelár.

A je sklamaný aj z prístupu médií. „V tejto situácii by som očakával, že namiesto hrobového ticha, aké dnes bolo na tlačovej konferencii (novinári nemali na Ivana Korčoka žiadne otázky), sa budú práve médiá zaujímať o to, ako by jednotliví prezidentskí kandidáti riešili túto krízu. …Dobrým prezidentom nie je ten, kto vyhovie našej záujmovej skupinke, ale ten, kto vždy koná s ohľadom na záujmy celej spoločnosti. Aktivistické figúrky ako Zuzana Čaputová alebo Ivan Korčok nám však ukazujú presne to, ako sa to nemá robiť,“ píše na rovinu známy politológ.

„Ak nechceme opäť kupovať mačku vo vreci a naletieť sladkým rečiam, mali by sme vyžadovať od kandidátov konkrétne odpovede na takéto otázky. Lebo charakter prezidenta sa odhalí práve v čase takýchto kríz. Práve vtedy ho najviac potrebujeme. A práve dnes preto zisťujeme, že ho vlastne nemáme a že sme opustení,“ skonštatoval Eduard Chmelár na záver.

ereport.sk