Hrnko nielen o “protestoch”:  Sledujeme zápas za zachovanie dvojitého (kilo)metra

Nemôžem si pomôcť, ale musím konštatovať, že dvojitý meter, niekedy dvojitý kilometer sa stal podstatou systému, ktorý sa sám nazýva liberálnou demokraciou.

Keď som bol elévom historickej vedy, tak jeden z mojich školiteľov (je podpísaný aj na hanopise proti súčasnej vláde, ktorý bol zaslaný do Bruselu), mi tvrdil, že demokracia buď je alebo nie je, že demokracia má byť bez prívlastkov, lebo každý prívlastok (v tom prípade išlo o prívlastok ľudová demokracia) je podozrivý a obyčajne taká demokracia nemá nič spoločné s demokraciou. Len nechápem, prečo dnes tak vehementne obhajuje liberálnu demokraciu.

Ale poďme späť k nášmu dvojitému metru, niekedy kilometru. Keď USA napadli roku 2003 Irak pod zámienkou, že vlastní zbrane hromadného ničenia, zdôvodňovali to ohrozením národnej bezpečnosti svojho štátu, hoci Irak je tisícky kilometrov od USA a očividne – aj keby tie zbrane vlastnil – ich nijakým spôsobom nebol schopný použiť proti svojim blízkym susedom nieto ešte proti vzdialenej svetovej mocnosti.

Vtedy nezasadal MOV, nevylučoval amerických športovcov z olympijského hnutia, hoci také operácie ako dobýjanie Faludže alebo situácia vo väzení Abu Graib mali všetky charakteristiky vojnových zločinov a to nehovoriac, že celá vojna bola vyprovokovaná pod falošnou zámienkou.

Keď Rusko stratilo trpezlivosť s tým, ako vláda vzniklá prostredníctvom puču zaplateného USA (vtedajšia veľvyslankyňa USA v Kyjeve Nulandová – stálo nás to štyri miliardy) vytvára za pomoci masového vyzbrojovania zo Západu z Ukrajiny Antirusko; keď Kyjev neustále provokatívne napriek Minským dohodám vraždil Rusov v Donbase a síce v rozpore s medzinárodným právom (podobne ako Američania v prípade Iraku) zaútočilo na Ukrajinu, pokúsil sa Washington svet prevrátiť na hlavu.

Svetové veľmoci ako Litva, Lotyšsko, Estónsko alebo aj Česká republika zrazu začali predkladať plány na rozdelenie Ruska a jeho vymazanie z mapy. Jeden slovenský poslanec v pléne NR SR dokonca predstavil svoj mokrý sen, v ktorom sníval o tom, že Červené námestie bude zrovnané zo zemou a budu si na ňom poskakovať rádioaktívne izotopy stroncia. A MOV? Však vidíte všetci.

Teda len toľko, aby som ukázal aspoň trochu, ako vyzerá dvojitý meter v praxi. Ale tento dvojitý meter nefunguje len na takejto vysokej úrovni. Ide od zhora až po poslednú maličkosť. Ozaj, viete si predstaviť, žeby SMER zmenil zákon o špeciálnej prokuratúre tak, žeby zrušil v zákone podmienku na zvolenie tak, žeby špeciálny prokurátor nemusel byť prokurátor, a následne za prokurátora nechal zvoliť riadne odsúdeného človeka v podmienke pod aprobačným dozorom a ešte aj s čudne získanou bezpečnostnou previerkou?

Pýtam sa to najmä tých, ktorí tak nadšene mrznú na námestiach za zachovanie tohto systému dvojakého metra.

Takže ako sa pozerať na prebiehajúce demonštrácie proti napraveniu tohto systému dvojitých metrov, za čo sa pod vedením extrémistov z PS a SAS a pomýlených potomkov vyliahnutých z dračích zubov rozhodlo mrznúť na námestiach niekde pár tisíc, niekde pár stovák občanov?

Predpokladám, že týmto demonštrantom ide o to, aby boli pozatváraní všetci oponenti “liberálnej demokracie” bez ohľadu na to, či niečo spáchali alebo nie. Tak trochu to pripomína bájku o vlkovi a jahňati, keď vlk po vyvrátení všetkých obvinení voči jahňaťu, ktorým zdôvodňoval svoje právo jahňa zožrať, jednoducho odsekol: “Pretože som hladný”.

Áno, aj dnešní obhajcovia neobhájiteľných praktík NAKA a ŠP nemajú iný argument, ako spomínaný vlk: Chceme vás odstrániť od moci, ktorá patrí nám! Len nevedie o tom presvedčiť dostatočný počet voličov, resp., keď sa im to rôznymi švindľami podarí, svojou neschopnosťou si svoje pozície nevedia udržať.

Nebudem sa venovať rôznym úradom z Bruselu, ktoré nepohli ani brvou , keď sa im zo Slovenska dostávali správy o zneužívaní trestného práva na politické účely. Tým by som poslal pásmo, aby si zmerali svoje metre, či nimi merajú rovnako. Úsmevne však pôsobilo vyjadrenie prezidentky Čaputovej, že minister spravodlivosti ju nepresvedčil.

Áno, pani prezidentku nepresvedčil ani jeden z našich najlepších diplomatov J. Gábor, aby ho vymenovala za veľvyslanca. Jej “nepresvedčenie” v tomto prípade do nej nakvapkali jej “maďarskí” poradcovia, ktorí veľvyslancovi Gáborovi nemôžu odpustiť, že bol jeden z architektov európskeho dohovoru o právach príslušníkov národnostných menšín.

Pochoval tak ich sny o etnickej autonómii ako medzinárodného právneho princípu. To, že sa prezidentka SR prepožičala na primitívnu maďarskú pomstu voči občanovi SR, ktorý obhajoval elementárne záujmy slovenského štátu, je smutné. Ale smutné je aj to, že sa zastáva systému, ktorý tu aj za jej účasti bujnel ako rakovina.

Dnešnú vládu treba len povzbudiť, aby sa nenechala zastrašiť a neustúpila. Ústup by znamenal strategickú porážku rovnako ako ústup od odmietania zrušiť Mečiarove amnestie.

Anton Hrnko/skspravy.sk