Kupovanie hlasov Rómov funguje v každých voľbách. Cena jedného hlasu nie je vysoká

Je to tu pri každých voľbách a predsa sa s tým nič nedá robiť. Alebo dá, len sa nerobí? Skrátka – kupovanie hlasov v rómskych osadách je téma pri každých voľbách. To tvrdí Karolína Bortáková, expertka na sociálne vylúčené komunity. Poslanec Milan Mazurek poukazuje na iné výdavky – štát podľa neho vyhodil peniaze do osád nezmyselne.

Podpredseda Republiky kritizuje krok prezidentkinej vlády, ktorá podľa neho zazmluvnila množstvo byrokratov, ktorí sa majú postarať o údajne lepší život v rómskych osadách. Mazurek si myslí, že Slovensko na to nemá a potrebná je vyváženosť v povinnostiach, rovnako aj v právach. Expertka na vylúčené komunity hovorí, že hlasy rómskych voličov sa kupujú hlavne medzi tými najchudobnejšími a vysvetlila, ako hlasujú ľudia, ktorí nevedia čítať.

Rozvojové tímy

Mazurek hovorí, že prezidentkina vláda ide do šesťdesiatich obcí poslať tzv. rozvojové tímy, ktoré majú v tamojších osadách hľadať všetky spôsoby, ako tamojším ľuďom zlepšiť život. „Či už zlegalizovať im ukradnutý pozemok, nájsť cestu pre vybudovanie nového domu, prípadne presvedčiť obec do novej kanalizácie, vodovodu a na to hľadať aj zo štátneho rozpočtu určené zdroje, za ktoré by sa toto celé dalo vybaviť,“upresňuje Mazurek s tým, že v jednotlivých osadách dokonca posielajú čosi ako opatrovateľky, ktoré majú pomáhať miestnym mamičkám.

To nie je úlohou štátu

Podľa Mazureka štát takto nemôže znevýhodňovať kohokoľvek zo „slušných, pracujúcich“ ľudí v tomto štáte. Tvrdí, že na tieto účely je už zazmluvnených 42 miliónov eur, čo si podľa neho na Slovensku na byrokratický aparát nemôžeme dovoliť. Práve preto pripomína, že hnutie Republika hovorí o rovnosti nie len v povinnostiach, ale aj v právach.

Na Slovensku sa takmer výlučne pojmom sociálne vylúčené komunity týka práve rómskych komunít. V nich podľa Bortákovej viac, ako polovička z ľudí v týchto komunitách žije v extrémnej generačnej chudobe. Tú si podľa nej netreba predstavovať tak, že rodina nemá na zaplatenie energií, alebo že nemá v nedeľu na obed mäso. „My hovoríme o tom, že pod nohami nemáte normálnu podlahu, ale hlinu. Keď máte posteľ, spia na nej desiati,“vysvetľuje Bortáková, ako to funguje napríklad v Jarovniciach, Trebišove či iných lokalitách úplne mimo civilizáciu, kde býva aj niekoľko desiatok ľudí na pár metroch štvorcových.

Problém sa kumuluje

To, že problém sa roky nerieši prináša len jeho zhoršovanie. Kým pred tridsiatimi rokmi napríklad známu osadu Angi mlyn v Michalovciach tvoril jeden panelák, dnes ich je tam niekoľko a v ich okolí sa pohybujú nafetované deti bez nádeje na budúcnosť. Aj to je podľa Bortákovej sprievodným javom generačnej chudoby. Kým typickým znakom bežného človeka je motivácia mať úspech, motiváciou človeka či ľudí žijúcich v generačnej chudobe sú dobré, funkčné vzťahy. Nie len v rodine, ale aj v komunite.

Bortáková vysvetľuje tzv. „vláčik“. Podľa jej popisu prvý človek, ktorý vojde do volebnej miestnosti vhodí prázdnu obálku a „správny“ hárok strany, ktorá mu dala 30 eur. Hárok vynesie von a vyplní ho pre ďalšieho, ktorý ho vloží do obálky a prázdny hárok tej istej strany zase vynesie von. „Podľa mňa nejaký identifikačný znak už tam nájde, takže to nie je taká ťažká úloha,“ konštatuje Bortáková s tým, že pri každých voľbách sa to opakuje a nič sa s tým nerobí.

Igelitkové peniaze

Otázka je, kto hlasy negramotných Rómov kupuje. Bortákovej skúsenosť je taká, že každá strana, ktorá má „igelitkové peniaze“. Ako to však ovplyvňuje, alebo neovplyvňuje úspešnosť jednotlivých strán vďaka tomuto javu, si expertka odhadnúť nedovolí. Nechce podporovať mýtus, že sa tak „nakupujú“ všetka hlasy. „Je mnoho takých, ktorí si chcú nechať aspoň tú výsadu, že sa môžu rozhodnúť sami. Ale myslím, že hlavná časť je v tých naozaj odkázaných ľuďoch,“ uzatvára Bortáková.

hlavnydennik.sk