Pestovanie konôp v minulosti, ich spracovanie a používané nástroje

Konope, v súčasnosti mnohými odsudzovaná a zatracovaná rastlina, sa v minulosti pestovali ako poľnohospodárska plodina na vlákno a zo semien sa lisoval olej.

Konopné nite sa vyznačovali svojou pevnosťou a používali sa na výrobu domáceho plátna.
Konope sa pestovali na poli, na úrodnej pôde. Siali sa v máji po mrazoch, ručne z plachty. Po zasiatí sa pôda s konopami neobrábala až do ich zberu. Narástli do výšky až 2 metrov. Konope boli dvojaké a trhali sa v dvoch termínoch. Žlté s kvetom sa trhali skôr, niekedy koncom júla a zelené o niečo neskoršie, keď dozreli na semienko, až niekedy v septembri. Z týchto sa získavalo semeno, z ktorého sa vyrábal olej. Semienka sa vyberali často aj mlátením cepmi, ako pri mlátení obilia. Z prvého zberu boli vlákna mäkké a jemné ako ľan – povesná. Tie sa používali na tkanie plátna. Z druhého zberu boli vlákna tvrdšie, hrubšie a pevnejšie. Používali sa na tkanie domácich kobercov, motúzov, povrazov a vriec.

Keď sa konope vytrhali, viazali sa do malých snopov, ktoré sa v poli postavili do panákov, aby sa presušili. Po pár dňoch sa uložili močiť do vody, často v miestnom potoku, prikryli sa doskami a skalami a nechali sa močiť asi 7 až 10 dní, najviac dva týždne. Stalo sa, že veľká voda slabo zaťažené konope aj odniesla. Často si takto znečistenú vodu odniesli ryby, ktoré v potoku uhynuli.

Keď konope obeleli, z vody ich vybrali a usušili na slnku. Vymočené konope po uschnutí zostali ako slama. Suché konope najprv rozdrvili na stupe, aby sa zbavili hrubého pazderia, potom ich vyčistili trepaním na trlici a česaním na železnom hrebeni – na česadle (doska s množstvom klincov hrotmi hore). Takto vznikali kúdele. Ďalšie práce nasledovali v zime – spracovanie na nite na priadkach a tkanie plátna na krosnách.

Kúdeľ uviazali na praslicu – hrubšia tyč v spodnej časti osadenú na tenkú dosku, na ktorej mala priadka nohu, a tak ju pridržiavala. Pri pradení sa prstami z kúdele vyťahovala niť a nakrúcala sa na vretienko alebo na kolovrat. Upradené nite navíjali na drevenom motovidle a určovali už ich dĺžku. 60 nití tvorilo pasmo a 20 pasmov pradeno – bolo základnou jednotkou pri výrobe – tkaní plátna.

Aby boli pradená pekné, vyvárali sa v zvárke, do ktorej sa vlievala voda s lúhom z popola. Vyluhovali sa dva dni a potom sa opäť oprali v potoku. Vysušené pradená sa snovali na otáčavých snovadlách, na ktorých určovali šírku plátna – osnovu i jeho dĺžku – stenu.

Z nasnovaných nití sa urobil vrkoč, ktorý sa navíjal na návoj krosien. Ďalšie nite motali na koze – zvíjačke na klbká a z nich súkali na cievky , ktoré vkladali do člnku.

Tkanie sa uskutočňovalo na krosnách, nite išli cez nitelnice a brdo ubíjalo niť odvíjanú z člnka. Navíjanie nití do nitelníc bola zložitejšia práca. Samotné tkanie bolo jednoduché a zábavné hlavne pre deti.
V dedine boli dvoje – troje krosná, ktoré sa vzájomne požičiavali. Krosná sa postavili obyčajne v izbe a pri tkaní sa ženy striedali. Občas tkali aj muži.

Utkané plátno sa na jar piestom pralo na potoku, znova bielilo a až potom sa spracovávalo. Domáce plátno malo široké upotrebenie. Kvalitnejšie sa používalo na posteľné plachty, uteráky, spodnú bielizeň, strožliaky do postelí (strožliak – matrac naplnený slamou) . Menej kvalitné išlo na vrecia a plachty používané na nosenie trávy.

Už malé dieťa bolo uložené v kolíske z konopného plátna zavesenej na drevenej hrade nad posteľou. Žiaci nosili do školy kapsičky z konopného plátna, v ktorých mali knižky a školské potreby. Neskôr sa konopné plátno zjemňovalo ľanom, prípadne bavlnou pamukom. Na krosnách sa vyrábali aj domáce koberce.

Všetko náradie, ktoré sa používalo pri spracovaní konôp a potom aj pri pradení a tkaní, bolo domácej výroby. Ľudia si všetko vedeli spraviť sami, či trlicu, praslicu, motovidlo až po krosná. Len kolovrátky vyrábali odborníci, tie sa kupovali na jarmokoch, lebo pri ich výrobe už bolo potrebné špeciálne náradie a zručnosť.
Pracovné náradie na spracovanie konôp nájdeme na hornom Požitaví v Národopisnom múzeu v Topoľčiankach, v Požitavskom dvore v Machulinciach, ale aj v niektorých súkromných domoch majú odložený kolovrátok, praslicu a iné dnes už ako ozdoby z minulosti.

Ľudové piesne o konopách :

Močila, konope močila, žaba jej do čižmy skočila.
Ej ty žaba, žabulienka, vyskoč von,
lebo ťa dám vyšikovať žandárom.
Močila konope močila, žaba jej do čižmy skočila.

Konope, konope, zelené konope,
ktože mi na oblok, dnes večer zaklope.
Ani nezaklope, ani nezavolá,
ani sa nespýta, či je milá doma.

zdroj