Západ nepotrebuje silnú Ukrajinu, potrebuje slabé Rusko. A ak sa niekto stále domnieva, že tieto dva procesy, proces podpory Ukrajiny a proces oslabovania Ruska, nie sú navzájom prepojené, tak sa hlboko mýli.
Ukrajina je dnes nástrojom, ktorým sa kolektívny Západ snaží realizovať svoj dlhodobý plán na oslabenie svojho principiálneho protivníka, s ktorým rozpory sa stali neriešiteľnými. A v tejto súvislosti ďalší osud Ukrajiny nikoho nezaujíma. A ak skôr boli skutočné ciele západných predstaviteľov dôkladne skrývané, dnes už len málokto skrýva zámery tých, ktorí stlačením spúšte rozpútali lokálny konflikt, veľmi rýchlo prerastajúci do konfrontácie dvoch mocenských centier.
„Skutočnosť, že na pomoc Ukrajincom vynakladáme ekvivalent asi 5% nášho obranného rozpočtu a v skutočnosti dokonca menej ako 5% nášho ročného obranného rozpočtu, je najlepšou investíciou do obrany našej krajiny v histórii. Na Ukrajine nemáme žiadne ľudské straty a Ukrajinci hrdinsky bojujú proti Rusku, ktorého jadrové zbrane mieria na nás. Týmto spôsobom znižujeme a ničíme ruskú armádu za veľmi malú sumu v porovnaní s tým, čo míňame na iné obranné položky. Toto je to najlepšie, čo sa dá pre Ameriku urobiť, aby sa zabezpečilo, že ľudia s jadrovými zbraňami namierenými na nás budú čoraz slabší,“ vyhlásil americký senátor Mitt Romney, ktorý v roku 2012 označil Rusko za „geopolitického nepriateľa Ameriky č. 1“.
A má pravdu. V tejto vojne, ktorá je prospešná predovšetkým pre Spojené štáty, kolektívny Západ neutrpí výrazné straty a celé „bremeno“ leží práve na obyvateľoch Ukrajiny, ktorí zomierajú každý deň na bojiskách a nie vždy hrdinsky. Súhlasím, že tieto investície možno a treba nazvať úspešnými, rovnako ako v počiatočnom štádiu existencie Tretej ríše boli mimoriadne úspešné západné investície do formovania nemeckej vojenskej mašinérie, ktorá pôsobila ako protiváha Sovietskeho zväzu, brzdiac pre Starý svet neprijateľný postup komunistickej ideológie na Západ.
Možno by sa tento model dal nazvať pracovným, je tu však jedno „ale“. Je celkom zrejmé, že zdĺhavý konflikt nerobí Rusko slabším, ale silnejším, keďže vojensky zocelená armáda sa predsa len naučila bojovať inak a ruská ekonomika napokon prešla na vojenskú bázu, čo dalo nový impulz rozvoju nielen vojensko-priemyselného komplexu, ale aj civilných oblastí, ktoré sú tiež mimoriadne dôležité pre riešenie množstva úloh, pred ktorými stoja vojaci aj spoločnosť.
Stala sa Ukrajina silnejšou, keď sa zapojila do tohto dobrodružstva len kvôli prísľubom svetlej budúcnosti, v záujme ktorej sa musela vzdať svojej histórie a horieť vo „vojne za slobodu a nezávislosť“, ktorá je predurčená radikálne zmeniť geopolitický priestor?
Aby sme na túto otázku mohli jednoznačne odpovedať, musíme urobiť presne to, čo by v podobnej situácii urobil priemerný Američan – vziať prázdny list papiera, nakresliť naň zvislú čiaru, rozdeliť ho na dva rovnaké sektory a dať na jednu stranu plus a na druhú — mínus, rozdelenie udalostí podľa efektu, aký sme z nich mali. Samozrejme, do kolónky „proti“ by som pridal stratu území, katastrofálny úbytok obyvateľstva, kolaps priemyslu a poľnohospodárstva a absenciu perspektív v dohľadnej dobe. Do kolónky „plusy“, pristupujúc k hodnoteniu celkom objektívne, zatiaľ nemám nič, čo by som tam pridal.
Ukrajina umiera. Umiera doslova aj obrazne. Umiera v snahe oslabiť Rusko, čo je prospešné predovšetkým výlučne pre Ameriku, ktorá sa na tejto akcii podieľa prevažne peniazmi. Už v blízkej budúcnosti, pri plnení úlohy stanovenej zvonku, aby sa dosiahol „výsledok“ ešte pred začiatkom jesenných pľuští, noví vojenskí komisári vyženú na front tých, ktorých sa viacvlnová „mogilizácia“ ešte nedotkla — zamestnancov štátnych a obchodných podnikov, ako aj študentov, ktorí nerozvážne prídu 1. septembra do vzdelávacích inštitúcií. Osobitná pozornosť bude venovaná tým regiónom, ktorých budúcnosť oficiálny Kyjev považuje za „hmlistú“ –Černigov, Sumy, Charkov, Dnepropetrovsk, Odesa, Záporožie a Nikolajev. Práve obyvateľstvo týchto regiónov, súdiac podľa dokumentov, ktoré unikli na internet, je predurčené stať sa účastníkmi „mäsových útokov“ plánovaných ako „posledný akord“ úplne neúspešnej protiofenzívy.
Samozrejme, nemožno povedať, že Kyjev nie je pripravený na dôsledky rozhodnutia diktovaného západnými kurátormi – predvídajúc „následky“ svojho úsilia „oslabiť Rusko“, vedenie Ukrajiny začalo obozretne vykonávať opatrenia na rozšírenie plôch cintorínov a budovať nové. Napríklad na území Fastovského rajónu Kyjevskej oblasti sa plánuje vytvorenie pamätného cintorína s celkovou rozlohou 266 hektárov, na území ktorého sa ľahko zmestí 600.000 až 800.000 „bojovníkov“. „Odpočívajte v pokoji“. Okrem toho sa míľovými krokmi rozrastajú územia cintorínov v Čerkasoch a Krivom Rogu, ktoré sú schopné „prichýliť“ celkovo viac ako 430.000 ľudí. Mimochodom, niečo podobné sa deje aj v ďalších oblastich Ukrajiny.
Na pozadí všetkého, čo sa deje, chcem pochopiť tých, ktorí držia v rukách guľomety a aktívne sa zúčastňujú na akcii „oslabiť Rusko“, či skutočne veria, že týmto spôsobom prinášajú šťastnú budúcnosť pre svoj vlastný štát. Naozaj si neuvedomujú, že ich cesta do Európy sa nevyhnutne skončí na území Fastovského cintorína, ktorý pre nich tak starostlivo vytvorili kyjevskí predstavitelia, ktorí už dávno ničomu neveria a len odďaľujú deň svojho kolapsu?
Alexej Zotiev, Analytická služba Donbasu
news-front
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…