Zahraničnopolitický expert: Staré zvyky vs. dedolarizácia

Slovensko nemusí byť poslušný ratlík, sprevádzajúci pána na konci sprievodu. S tromi otázkami na pozadie kľúčového diania vo svete sme oslovili zahraničnopolitického experta Mariána Ďuriša.

SKS: Čoraz viac štátov sa odkláňa od platieb v dolároch. Čo podľa Vás znamená „dedolarizácia“ pre USA a pre svet, vrátane Európskej únie a Slovenska?

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Marián Ďuriš: Od sedemdesiatych rokov bolo prakticky nemožné, aby západné krajiny fungovali bez prístupu k dolárom. Wall Street a Biely dom udržiaval tento pre seba priaznivý status quo vyvíjaním rôznych druhov tlaku: od sankcií, cez ovplyvňovanie volieb až po fyzický, vojenský zásah pod zámienkou „šírenia demokracie“ na každého, kto vybočil z radu. Hra na svetového policajta však samozrejme prináša nevôľu v mnohých štátoch a dnes môžeme povedať, že už ide o rebéliu proti dolárovej hegemónii.

Spomeňme BRICS, pohrávanie sa s myšlienkou politickej/menovej protiváhy, nákupy zlata a indické plány. Skrátka ľady sa pohli s viacerými krízami a myšlienky sa dostávajú do reality. Len za posledný rok Argentína, Indonézia, Saudská Arábia, Irán, Mexiko, Turecko, SAE a Egypt buď požiadali o vstup do BRICS alebo prejavili záujem. A všade sa diskutuje o nových bilaterálnych dohodách, ktoré obchádzajú dolár.

Teraz sa pozrime na územie týchto krajín, počet obyvateľov a prírodné zdroje týchto krajín s potenciálnymi novými členmi. Čína sprostredkovala mierovú dohodu medzi Saudskou Arábiou a Iránom, dvoma zarytými historickými nepriateľmi, čo opäť môže zvyšovať vplyv na Blízkom východe na úkor dolára.

Rusko a India sa dohodli na nákupoch ropy za rupie a Rusko je teraz najväčší dodávateľ pre Indiu. Africkí lídri cestujú do Moskvy a zástupcovia 40 afrických krajín prišli na medzinárodnú konferenciu „Rusko-Afrika v multipolárnom svete“. Brazília a Argentína spolu komunikujú o spoločnej mene. A na dvoch najväčších amerických televíziách sa začínajú vysielať pravidelné relácie o úpadku dolára vo svete.

Stručne povedané, svet zajtrajška vyzerá byť svetom multipolárnym a pre „bidenovcov“ a ich spojencov (resp. podriadených) to bude svet inflačný, čo znamená extrémnu finančnú nestabilitu.

Mnohé z krokov štartujú procesy, ktoré sa ukážu ako očividné až v blízkych rokoch až desaťročiach.

Ako Slovenská republika by sme mali byť pripravení trendy reflektovať a ťažiť z nich pozitíva pre občanov. Geografická poloha nás predurčuje k spolupráci na všetky svetové strany, čo niektorí zisťujú až po desaťročiach v politike. Iní to žiaľ nezistili dodnes, ale to ilustruje ich obmedzenosť a neschopnosť prijať fakt, že pohľad na jednu stranu je pohľad úzky.

Slovenská republika nemusí byť poslušný ratlík, ktorý sprevádza pána niekde na konci sprievodu. Slovenská republika má na viac a môže byť suverénnym subjektom v srdci Európy, ktorý si vie povedať svoje.

Vo svete sa upevňuje nová paradigma, ktorú píšu Rusko a Čína. Aké sú šance, že doterajší svetový hegemón opustí trón bez vojenskej konfrontácie?

M. Ď.: Starým zvykom sa odchádza ťažko, preto sa dá očakávať každý scenár. Mocnosti to dokazujú, keď sa situácia nevyvíja v ich prospech. Spravia krok, ktorý všetkých naokolo prekvapí a „rozhádžu šachovnicu“, aby sa figúrky postavili znovu.

Ak hovoríme o rusko-čínskej spolupráci, nezabúdajme na indickú úlohu, na úlohu Blízkeho východu, strednej a juhovýchodnej Ázie, Latinskej Ameriky a Afriky. Iste, vzťahy nie sú vždy ideálne, ale črtá sa tu rozvetvená snaha o šírenie vplyvu na úkor „hegemóna“ cez ekonomicky lákavé strategické iniciatívy, obrannú spoluprácu a dopravné koridory.

A to ešte nehovoríme o demografickom vývoji. Návšteva čínskeho prezidenta v Moskve toto všetko posúva na novú a prirodzenú úroveň, ktorý je vyústením situácie na Ukrajine a obkolesovania Ruska a Číny základňami USA/NATO, destabilizovaním regiónov v ich blízkosti a ekonomickým zápasom na pozadí.

Bidenova „družina“ so skupinou finančných záujmov rozhodne neprispieva mieru, ale podnecovaniu procesov, z ktorých môže ekonomicky a geopoliticky profitovať na úkor nás, Európy ako kontinentu a iných častí sveta.

Oveľa závažnejšou otázkou je ako sa k tomu postaví Slovenská republika. Či chce ísť naďalej cestou úzkeho pohľadu, konfrontácie a inflačnej špirály alebo sa nadýchnuť, dbať a zasadzovať sa o mier, pozerať na všetky svetové strany a z každej si vziať niečo pre seba.

Moshe Yaalon, bývalý minister obrany Izraela, nedávno na Twitteri uviedol, že „radikáli“ v izraelskej vláde chcú „veľkú vojnu“; a keď „Izrael“ chce vojnu, zvyčajne ju dostane; a že vojna príde na pozadí palestínskej otázky. Čo by v súčasnej situácii znamenala „veľká vojna“ na Blízkom Východe?

M. Ď.: V súčasnosti evidujem skôr vplyv ukrajinskej vojny na Blízky východ, vrátane Izraela, ktorý v posledných rokoch zažíva časté obmeny vlád. Ak hovoríme o Blízkom východe všeobecne, ovplyvnil ho nárast cien ropy na 14-ročné maximum, čo energeticky bohatý región vníma ako pozitívnu správu po prepadoch cien v minulom období. Posúvajú sa aj náklony k mocnostiam, z čoho vyplýva väčšia zdržanlivosť pri ukrajinskej vojne, ako aj pri hlasovaní v OSN.

Na Blízkom východe vidíme niekoľko silných štátov, ktoré sa nakláňajú k organizácii BRICS a bilaterálnej spolupráci s Moskvou a Pekingom. Vzťahy s Bielym domom zostávajú zachované, ale kvôli Bidenovej administratíve môžeme vidieť aj ich stagnáciu alebo postupný úpadok ako v prípade Turecka alebo Saudskej Arábie. Tento trend určite záujmom za oceánom „nevoňajú“, preto si môžeme predstaviť, že by nový konflikt práve im vyhovoval.

Po vojnách v Afganistane, Iraku, Líbyi a Sýrii, z ktorých niektoré pretrvávajú dodnes vo forme fyzickej alebo forme následkom, však vzrástla aj odolnosť regiónu proti destabilizácii tohto druhu. Lebo žiadny tamojší líder nechce byť v pozícii, že ním zavanie akýkoľvek pensylvánsky vietor, ktorý môže prísť aj cez prostredníka. Takže záujmy vojensko-priemyselného komplexu, aj keď môžu diabolsky prahnúť po krvi a ďalšom odbytisku zbraní, to budú mať o niečo komplikovanejšie, ak by chceli podpáliť ďalší sud pušného prachu.

Ďakujeme za rozhovor.

skspravy.sk