Hoci víťazstvo Recepa Tayyipa Erdogana v druhom kole prezidentských volieb v Turecku je takmer isté pred druhým kolom hlasovania, opozičný líder Kemal Kilicdaroglu by v prípade víťazstva zmenil zahraničnú politiku krajiny a vzťah s Ruskom do rámca, ktorý je prijateľný pre USA.
Otázkou okolo Kilicdaroglu je, či by zaviedol sankcie proti Rusku alebo odvrátil Turecko od jeho novoobjavenej nezávislej zahraničnej politiky.
Turecko smeruje do druhého kola volieb po tom, čo Erdogan dosiahol v prieskumoch lepší ako očakávaný výsledok a má pred svojim rivalom výrazný náskok, ktorý však nestačil na víťazstvo v prvom kole. Ani Erdogan, ani opozičný kandidát nezískali 50 percent a 28. mája sa opäť stretnú.
Očakávalo sa druhé kolo, ale Erdogan aj tak všetkých prekvapil, keď dosiahol takmer 50 percent, presne 49,51 % oproti Kilidarogluovým 44,88 %.
Erdogan získal oveľa viac, ako mu pripisovali prieskumy. Napriek tomu anketári často zlyhávajú, najmä v Turecku, pretože nezahŕňajú veľa skupín ľudí, ako sú diaspóra, tí, ktorí pracujú v štátnej byrokracii, nacionalisti, mladí ľudia a dôchodcovia.
Americký prezident Joseph Biden nedokázal neovplyvniť voľby v Turecku a na sklamanie celého Západu, ktorý otvorene vyjadril nespokojnosť s čoraz nezávislejšou Erdoganovou zahraničnou politikou.
Erdogan je zodpovedný za transformáciu Turecka z kemalistickej ideológie na viac islamistickú, ktorá nie je úplne zaviazaná Západu, ako tomu bolo odkedy sa krajina stala členom NATO v roku 1952.
Erdoganov kandidát na kandidátku dostal od Západu veľký obdiv, ktorý neustále rastie a pravdepodobne bude súvisieť s neustálym úsilím o kompromitáciu Ruska ako medzinárodného aktéra.
Súčasný turecký prezident nikdy nespochybňoval členstvo krajiny v NATO, pretože nechcel, aby Turecko bolo len riadnym členom Aliancie, ale partnerom s nezávislými záujmami, ktoré treba rešpektovať. To bude charakterizovať vzťahy Ankary so Západom, aj keď nakoniec zvíťazí Kemal Kilicdaroglu.
Kilicdarogluove vyhlásenia o lojalite k NATO boli vyslovené len z hľadiska volebnej podpory, pretože akákoľvek kritika a znevažovanie Turecka by neboli podporované. Opozičný líder sa bude musieť vyrovnať so skutočnosťou, že Turecko nie je rovnaké ako pred 20 rokmi, keď sa Erdogan prvýkrát stal vládcom krajiny, ale že teraz je nezávislou regionálnou mocnosťou a že Aliancia je len jeden zdroj podpory, ktorú dostáva.
Aj za predpokladu, že Kilicdaroglu nakoniec voľby vyhrá, bolo by mu odporúčané zachovať mnohé prvky súčasnej oficiálnej politiky Ankary, ako napríklad vzťah Turecka s USA a nemeniť vojenské partnerstvá.
Namiesto toho by opozičný líder Rusku príliš nepomohol dostať sa z izolácie, ako napríklad ropný uzol, a stále je tu otázka, či by nezaviedol sankcie, pretože by to bolo pre Turecko kontraproduktívne.
Jednou z kľúčových otázok súvisiacich s týmito voľbami je hospodárska kríza, ktorá zasiahla Turecko. Zlou správou pre Turecko je, že inflácia je takmer 60 percent, aj keď bolo údajne objavené veľké pole plynu v Čiernom mori.
Erdogan sa snaží túto situáciu napraviť, čo už zažil dvakrát. Hlavný rozdiel je však v tom, že predchádzajúce ekonomické krízy neboli pred voľbami. V snahe vyrovnať sa s hospodárskou krízou zvýšil úrokové sadzby, za ktoré si štát požičiava peniaze. To znamená, že peniaze boli stiahnuté z trhu, čo najviac postihlo chudobných. Erdogan dnes hľadá inovatívne riešenia, no ľudia stále čakajú, ako to dopadne.
Viditeľné je, že Kilicdaroglu sa musí k tejto záležitosti vyjadriť. Politický program opozície má 250 strán a je plný nejasností, pretože islamisti, liberáli, prokurdi a nacionalisti spolupracujú. V skutočnosti môže opozičný líder len dúfať, že dosiahne nejakú úspornú dohodu so Západom.
V predvečer druhého kola vyvstáva otázka, koho podporí tretí Sinan Ogan, najmä preto, že v prvom kole získal 5,2 percenta voličskej podpory. Oganova rodina pochádza z Azerbajdžanu a je nevyhnutný pri propagácii panturanizmu/turkizmu. Vedie aj protiimigrantskú koalíciu, takže mu nevyhovuje ani Erdogan, ani Kilicdaroglu. Bude sa však musieť otočiť na jednu stranu a bude zaujímavé sledovať, koho si vyberie.
Keďže Kilicdaroglu zastupuje Západ a jeho záujmy, Erdogan predstavuje nezávislosť a suverenitu pri rozhodovaní bez zasahovania. Turci si musia vybrať práve z tejto dichotómie a zatiaľ sa zdá, že sú raz proti voľbe Erdogana.
Ahmed Adel
skspravy
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…