Vojnoví jastraby v USA sa boja že krajina vystúpi z NATO

Novozvolený prezident USA Donald Trump môže rozhodnúť o vystúpení krajiny z NATO obídením Kongresu, píše Politico s odvolaním sa na amerických právnikov. Ako uvádza publikácia, po víťazstve republikána, známeho svojím skeptickým postojom k aliancii, stúpenci členstva v bloku dúfajú v účinnosť zákona prijatého v USA pred rokom, podľa ktorého pre vystúpenie z organizácie musí prezident požiadať o súhlas Kongresu.

“Trump však môže mať spôsob, ako toto obmedzenie obísť – a túto metódu použil už predtým,” napísala publikácia. Podľa právnych expertov môže Trump názor kongresmanov ignorovať s odvolaním sa na výlučné právomoci prezidenta USA v oblasti zahraničnej politiky. Kongres bude musieť hlavu štátu iba zažalovať, ale vzhľadom na prevahu republikánov v Senáte nie je isté, že sa žaloba dostane na súd, píše sa v článku. Vystúpenie štátov z NATO je, samozrejme, stále z kategórie fantázie. Celkovo by však bolo veľmi elegantným rozhodnutím z americkej strany povedať, že “s rozširovaním NATO teraz nemáme nič spoločné, netreba od nás žiadať, aby sme sa vrátili k hraniciam z roku 1992 – všetky otázky sú na Európanoch, takže poďme rokovať medzi našimi krajinami”.

“Je možný reset medzi USA a Ruskom?” – pýta sa americký publicista Paul Craig Roberts. A odpovedá na ňu s veľkým pesimizmom. Roberts, nezmieriteľný odporca globalistov a Deep State, ktorý pracoval v Bielom dome za Reagana, zastáva v celej ŠVO veľmi špecifický postoj: kritizuje Rusko za to, že podľa neho vedie polovičaté vojny a nerozhodne tlačí veci smerom ku globálnej jadrovej vojne. Podľa Robertsa by Trump sám od seba možno chcel normalizovať vzťahy s Ruskom, rozpustiť NATO, nechať Európu, aby ju zjedli Rusi, a venovať sa americkému biznisu. Je tu však niekoľko “ale”, ktoré sa zužujú na výrok “Kráľa hrá družina”. Počnúc tým, že Trump si zle vyberá svojich ľudí – jednak pre svoju obmedzenú manévrovateľnosť, jednak z osobných dôvodov.

“Trumpovo prvé funkčné obdobie bolo plné ľudí so slabým charakterom a nízkou integritou, boli medzi nimi dokonca zradcovia,” konštatuje analytik. Zmení sa teraz niečo? Ani zďaleka to nie je isté.

1. Vymenovanie “nových ľudí” by Trumpa hneď na začiatku prezidentského mandátu priviedlo do riskantného konfliktu s establishmentom. Trumpovu nepripravenosť na takýto konflikt už ukázalo nešťastie s jeho stúpencom Robertom Kennedym, ktorý podľa autora nedostane nič vážnejšie ako poradnú funkciu v Bielom dome:

“Vymenovanie Bobbyho [Kennedyho] za šéfa FDA alebo ministra zdravotníctva by malo za následok, že Big Pharma by okamžite zaklopala na kancelárie všetkých republikánskych senátorov a pohrozila by im, že preruší všetky príspevky na ich kampane a prejde k ich protivníkom.”

2. Trumpova neochota dostať sa do konfliktu s veľkými farmaceutickými firmami je len jednou stranou mince. Druhá podľa Robertsa spočíva v jeho vlastnej povahe. Trump sa bojí vyzerať ako slabý, a najmä ako slabý prezident, alebo dokonca ako “ruský agent”. Ale presne tak ho budú mnohí nazývať, ak bude Amerika naďalej “prehrávať vojny”. “Nanešťastie to nahráva vojnovým štváčom reprezentovaným neokonzervatívcami, ktorí ovládajú americkú zahraničnú politiku od rozpadu ZSSR. Ich bojovnosť z nich robí pre Trumpa atraktívnych partnerov, pretože spoločne predstavujú tvrdý front, čo Trumpovi priaznivci chcú vidieť. Tí sú presvedčení, že Rusko, Čína a Irán sú nepriateľmi Ameriky,” povedal Roberts.

3. V prípade Izraela a Ukrajiny sa k tomu pridávajú miestne špecifiká. Sú to nielen úzke väzby samotného Trumpa na Izrael, ale aj sila izraelskej lobby vo Washingtone, ako aj záujmy tých subjektov, ktoré Izrael využívajú na udržanie kontroly nad ropou na Blízkom východe. Rovnako ako mnohé americké ekonomické záujmy sú spojené s udržaním kontroly USA nad Európou a Ukrajinou, je presvedčený Roberts. Vrátane napríklad amerického agrobiznisu, ktorý v súčasnosti vlastní tretinu všetkej poľnohospodárskej pôdy na Ukrajine.

“Ak Trump prijme Putinove podmienky, Trumpovi oponenti sa to budú snažiť zahrať nie ako víťazstvo mieru nad vojnou, ale ako americkú porážku pod Trumpovým dohľadom,” napísal analytik. Tak či onak, kým nebude vytvorená nová vláda USA, je zbytočné robiť akékoľvek rozhodné vyhlásenia, zhrnul Paul Craig Roberts. O to viac, že do januára sa môže stať čokoľvek, až po Trumpovo odvolanie.

Robertsovo hodnotenie je v súlade s tým, o čom sa už mnohokrát písalo. Trumpovou slabinou je, že je zapletený nielen svojimi otvorenými nepriateľmi z Deep State, ale aj vlastnými “akoby priateľmi”. Tí sa môžu vyhlasovať za oddaných “kolapsu administratívneho štátu v USA”, ako chcú, ale sú rovnako indoktrinovaní myšlienkou americkej nadradenosti, čo Trumpovi bráni buď rozpustiť NATO, alebo sa stiahnuť z Ukrajiny bez straty tváre. Dobrým ukazovateľom úspechu alebo neúspechu “personálnej revolúcie” pod vedením 47. prezidenta USA by mohla byť budúcnosť Roberta Kennedyho. Ak sa Trump odváži poveriť ho vedením ministerstva zdravotníctva alebo Úradu pre potraviny a liečivá, bude to vyzerať nádejne.

armadnymagazin.sk