Vojenskí vládcovia západoafrického štátu Burkina Faso oznámili úspešné zmarenie pokusu o štátny prevrat

Burkina Faso v polovici septembra vyhostila francúzského vojenského atašé a ukončila vojenskú spoluprácu s Francúzskom.

Vojenská vláda Burkiny Faso v stredu večer oznámila, že sa jej podarilo zmariť pokus o štátny prevrat. Došlo k tomu takmer rok po tom, ako sa k moci v tejto africkej krajine dostal práve vďaka prevratu aj jej súčasný dočasný prezident Ibrahim Traoré.

Miestna televízia odvysielala vyhlásenie vládnucej junty, v ktorom sa uvádza, že „26. septembra 2023 bol tajnými a bezpečnostnými službami Burkiny Faso zmarený pokus o prevrat“. Junta ďalej informovala, že zadržala viacerých armádnych dôstojníkov a iných domnelých pučistov, pričom po ďalších ešte intenzívne pátra. Pučisti podľa nej chceli „uvrhnúť krajinu do chaosu“.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Tisíce Traorého stúpencov vyšli ešte v utorok neskoro večer do ulíc hlavného mesta Ouagadougou. Podnietili ich k tomu správy o údajnom prevrate šíriace sa na sociálnych sieťach a výzvy, aby lídra junty „bránili“.

Vojenská vláda v stredu informovala, že sa bude snažiť pokus o puč a jeho okolnosti čo najväčšmi objasniť.

Kapitán Traoré sa moci v krajine chopil počas prevratu zo septembra 2022, keď zosadil Paula-Henriho Sandaogoa Damibu. Samotný Damiba bol pri moci len niekoľko mesiacov, a to taktiež vďaka puču, pri ktorom v januári 2022 zvrhol posledného zvoleného prezidenta tejto africkej krajiny Rocha Marca Christiana Kaborého.

Oba vojenské prevraty boli motivované hnevom, ktorý vyvolal neúspech vedenia krajiny o zastavenie džihádistov. Tí prenikli do Burkiny Faso zo susedného Mali v roku 2015, pričom ich vyčíňanie si vyžiadalo tisíce obetí na životoch a viedlo k vysídleniu vyše dvoch miliónov ľudí – v rámci Burkiny Faso i mimo jej územia.

Burkina Faso v polovici septembra vyhostila francúzského vojenského atašé a ukončila vojenskú spoluprácu s Francúzskom.

Burkina Faso susedí na severe s Mali, na východe s Nigerom, na juhovýchode s Beninom, na juhu s Togom a Ghanou a na juhozápade s Pobrežím Slonoviny. Mali, Niger a Burkina Faso vytvorili obranné spojenectvo. Všetky tri štáty dlhodobo bojujú s islamistickými teroristickými skupinami, ktoré uskutočňujú krvavé útoky na civilistov a rozširujú územia pod svojou kontrolou.

V Nigeri sa armáda chopila moci v júli. V Burkine Faso nastal prevrat vlani a posledný prevrat v Mali sa odohral v roku 2021.

Mali a Burkina Faso podporili nových lídrov Nigeru po tom, ako Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) pohrozilo vojenským zásahom na obnovenie ústavného poriadku.

Zdroj: topky.sk / InfoVojna