Vo veku 67 rokov zomrel politik Jaroslav Paška. Na sociálnej sieti to uviedla jeho rodina
Paška pôsobil v minulosti ako poslanec Národnej rady SR, zastával funkciu ministra školstva. Bol tiež podpredsedom SNS a pôsobil aj ako europoslanec.
„S neopísateľnou bolesťou v srdciach si Vám dovoľujeme oznámiť, že dnes nás navždy opustil náš milovaný manžel, otec, syn a brat Jaroslav Paška,“ uviedla smútiaca rodina.
Smrť Jaroslava Pašku vo štvrtok emotívne komentoval predseda SNS Andrej Danko: „Ťažko sa mi hľadajú slová. Prepáčte, som úplne mimo. Desať rokov sme stáli bok po boku. Nemal som politicky bližšieho priateľa. Bol to jeden úžasne dobrý človek, úprimný a priateľský. Vyjadrujem úprimnú sústrasť rodinke v mene SNS a jej členov.“
„Veľa sme prežili, nikdy som Ťa nepočul sa hnevať alebo rozčuľovať sa. Tvoja dobrota a pokoj mi dávali istotu. Stál si pri mne vždy v najťažších chvíľach, bol si mojou oporou a priateľom. Sľubujem Ti, že pôjdeme ďalej v ideách, ktoré si ma učil a zastával si ich celý život. Stratili sme v tebe neskutočne veľa. Jaro, chlapi nemajú plakať, ale dnes budem. Neviem si totiž predstaviť, že neprídeš, nesadneš si a neporadíš mi. Stráž nás z neba. Sľubujem Ti, že politické sny, ktoré sme spolu snívali, sa pokúsim naplniť. Tvoja SNS a Tvoj priateľ Andrej,“ napísal bývalý predseda NR SR Danko.
Súčasný šéf parlamentu Boris Kollár zo Sme rodina taktiež hovorí o smutnej správe. „Ani uveriť tomu nemôžem. Je mi to veľmi ľúto. Jaro bol kolega bojovník za národné a konzervatívne hodnoty. Vždy stál na strane národných záujmov. Česť jeho pamiatke.“
Aj prezidentka SR Zuzana Čaputová vyjadrila úprimnú sústrasť rodine, blízkym a kolegom bývalého europoslanca, exministra školstva a politika SNS Jaroslava Pašku.
Paškov bývalý spolupracovník zo SNS Lukáš Machala doplnil, že kultivovanosť, pokoj, inteligencia, rozvaha, vlastenectvo – to je Jaroslav Paška. „Napriek tomu, že dnes opustil rodnú zem aj svojich rodákov, v srdciach vlastencov neumiera. Ďakujem Ti za školu života a cenné politické aj ľudské rady. Slovensko stráca múdreho a skúseného politika, ktorý ani v politike nikdy neprestal byť človekom.“
Machala doplnil, že si želá, aby vlastencov aj takéto smutné správy prinútili k tomu, aby sa vážne zamysleli nad tým, čo nás všetkých spája. „Jaro by si určite želal, aby sme sa neškriepili, a aby sme začali zmysluplne spolupracovať. Pamätajme prosím na tento jeho odkaz. Česť Tvojej pamiatke! Navždy budeš jedným z pilierov novodobej slovenskej vlasteneckej politiky.“
Podpredseda Smeru-SD Ľuboš Blaha reagoval, že hoci Jaroslav Paška nebol z jeho strany a nie vo všetkom sa zhodli, no napriek tomu bol veľký človek. „A ja mu z hĺbky srdca vzdávam hold – bol osobnosťou, ktorú si vždy budem pamätať. Bol to dobrý človek, z ktorého vyžarovalo niečo, čo si na ľuďoch vážim zo všetkého najviac – on veril v to, čo robí. Ľudia ho poznali ako kultivovaného a rozvážneho politika a áno, taký bol. Vyžaroval z neho neuveriteľný pokoj. Ale ja som ho poznal aj ako bojovníka.“
„Pamätám si na tie plamene v jeho očiach, keď za mnou počas vlády Smeru a SNS chodil s tým, že zase musíme zabrať – antiglobalistické duo. Vždy sme si rozdelili úlohy – on pôjde za Andrejom Dankom, ja za našimi smerákmi… a to a to musíme zastaviť. Či už to bola dohoda s USA o voľnom obchode (TTIP) alebo rovnako neoliberálna dohoda s Kanadou (CETA), bojovali sme na jednej lodi. Robili sme, čo sa dalo. Na ministerstvách z nás šaleli.
Rovnako si pamätám, ako sme na európskych výboroch spolu odmietali všetky tie rusofóbne rezolúcie, ktoré sa hrnuli zo Západu. Alebo tie nezmysly o migračných kvótach… Toľko spoločných zápasov – až sa slzy tisnú do očí, keď si na to spomínam. Dalo sa na neho spoľahnúť. Bol vlastenec telom i dušou. Nebol síce ľavičiar, ale vždy som si ho vážil ako múdreho a oduševneného človeka. O to viac ma mrzí, že Slovensko o takéhoto človeka prišlo. Bude chýbať.“
Poslanec za stranu Za ľudí Juraj Šeliga napísal, že Jaroslava Pašku prvýkrát stretol ako občiansky aktivista v iniciatíve Pamätaj, ktorá sa snažila ochrániť ÚPN pred novelou zákona z dielne Smeru a SNS.
„Diskutovali sme spolu hodiny, dokonca aj verejne na pôde BHD. Nesúhlasil s nami, ale bol mimoriadne slušný a pokojný, kým ostatní sa nám vyhýbali, prijal nás ochotne v parlamente. Vysvetľoval svoj postoj. Na rozdiel od iných vtedajších vládnych politikov nás neponižoval a ani sa nám nevysmieval. Pamätám sa, ako z jednej debaty musel odísť skôr, ospravedlnil sa, pretože sa staral o chorú mamu. Utkvelo mi to, ako prejav človečiny. Nepoznal som ho hlbšie, ale na prvý kontakt bol iný ako ostatní v strane SNS. Akoby tam ani nepatril. Nech odpočíva v pokoji!“
Ako blesk z jasného neba som vypočul oznam, že pán Paška už nie je medzi nami. Ešte asi dva dni pred smrťou som na jeho článok písal. Mal záujem vymieňať si so mnou názory o problematike o ktorej sme písali. Som zhrozený z tejto neočakávanej skutočnosti. nikdy som nepočul, že byl bol tak chorý, že by to malo mať taký to následok. S hrôzou zisťujem, že nám odchádzajú najlepší ľudia akých poznám, nie tak dávno plk. Švec , ktorého som poznal ako žiaka v účilišti druhého leteckého školného pluku v Košiciach kde som bol ako príslušník štábu , rovnako z razu zomrel. čo sa to robí, tí najlepší z nás odchádzajú bez známok ochorenia. Chcem vysloviť úprimnú sústrasť pozostalej rodine pána Pašku ale neviem sa stým ako si vysporiadať, nemôžem uveriť tejto ohromujúcej skutočnosti. Nech mu je zem ľahká a odpočíva v pokoji.