Vladimir Putin a Emmanuel Macron po takmer troch rokoch spolu telefonovali o situácii na Ukrajine a na Blízkom východe…

Šéf Kremľa a šéf Elyzejského paláca spolu naposledy telefonovali 11. septembra 2022, teda niekoľko mesiacov po tom, čo Západ a Zelenského režim vyprovokovali Rusko k vojenskej invázii a k spusteniu špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok po prvýkrát od roku 2022 telefonoval s prezidentom Ruska Vladimirom Putinom. Okrem vojny na Ukrajine hovorili aj o vývoji na Blízkom východe a iránsko-izraelskom konflikte. Informujú o tom agentúry AFP a TASS.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Prezidenti spolu hovorili v septembri 2022, viac ako pol roka po začiatku celoplošnej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári. Utorňajší telefonát podľa Elyzejského paláca trval viac ako dve hodiny.

Podľa Kremľa hovoril Putin s Macronom o situácii okolo Ruskom okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne na Ukrajine, ostreľovaní v Donbase či vyhliadkach takzvanej obilnej dohody, ktorá zabezpečovala vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov cez Čierne more. Rusko ju v roku 2023 vypovedalo.

Macron v rozhovore „zdôraznil neochvejnú podporu Francúzska zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny“ a „vyzval na čo najskoršie uzavretie prímeria a začatie rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom o stabilnom a trvalom urovnaní konfliktu“, uviedol Elyzejský palác. Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že prezidenti si budú o tejto otázke aj naďalej vymieňať názory.

Šéf Kremľa Macronovi povedal, že za konflikt sú zodpovedné západné štáty, ktoré ignorovali bezpečnostné záujmy Ruska a na Ukrajine roky vytvárali „protiruské zázemie“. Akákoľvek mierová dohoda by podľa Putina mala byť „komplexná a dlhodobá, mala by odstrániť základné príčiny ukrajinskej krízy a vychádzať z nových územných skutočností“. Prípadná mierová dohoda by mala podľa ruského prezidenta mať „komplexnú a dlhodobú“ podobu.

Rusko za „základné príčiny“ konfliktu označuje napríklad zámer Ukrajiny vstúpiť do NATO a udalosti po majdanskom prevrate v roku 2014, ktorá viedla k zvrhnutiu prezidenta Viktora Janukovyča. Putin už skôr uviedol, že Ukrajina musí v rámci akejkoľvek mierovej dohody akceptovať anexiu rozsiahlej časti svojho územia Ruskom.

Okrem Ukrajiny sa prezidenti venovali aktuálnej situácii na Blízkom východe a nedávnym úderom Spojených štátov na iránske nukleárne zariadenia. Obaja prezidenti sa zhodli, že konflikty v regióne by sa mali riešiť diplomatickou cestou a že Irán má právo na mierový jadrový program v súlade so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní.

Konštatovali tiež osobitnú zodpovednosť Ruska a Francúzska ako stálych členov Bezpečnostnej rady OSN za udržiavanie mieru a bezpečnosti, vrátane regiónu Blízkeho východu, ako aj za zachovanie globálneho režimu nešírenia jadrových zbraní.

„Bolo dohodnuté pokračovať v kontaktoch za účelom možnej koordinácie postojov,“ uvádza sa v správe Kremľa. Podľa hovorcu ruského prezidenta Dmitrija Peeskova mal rozhovor vecný charakter a obaja prezidenti sa dohodli, že budú pokračovať vo vzájomnej komunikácii s cieľom potencionálne koordinovať svoje prístupy k urovnaniu situácie na Blízkom východe.

K debate o Iráne Elyzejský palác uviedol, že francúzsky prezident zdôraznil, že Teherán musí dodržiavať svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a plne spolupracovať s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE).

Vladimir Putin a Emmanuel Macron spolu naposledy telefonovali 11. septembra 2022, teda niekoľko mesiacov po tom, čo Západ a Zelenského režim vyprovokovali Rusko k vojenskej invázii a k spusteniu špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Začiatkom júna hovoril Putin s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Vlani v novembri s ruským prezidentom telefonoval vtedajší nemecký kancelár Olaf Scholz.

Zdroj: hnonline.sk / epochtimes.cz / InfoVojna