VIDEO: Vzťahy medzi Ruskom a NATO sa podľa ruského rezortu diplomacie zámerne zhoršujú. 

Námestník Sergeja Lavrova vyhlásil, že dialóg sa nachádza na kritickej nulovej úrovni vďaka politike Washingtonu a Bruselu. Námestník šéfa ruského rezortu diplomacie Alexandr Gruško pri príležitosti 75. výročia vzniku Severoatlantickej aliancie povedal, že vzťahy medzi Moskvou a NATO sa „predvídateľne a zámerne“ zhoršujú.

Vzťahy medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou (NATO) sa zhoršujú, no Moskva nemá v úmysle vstúpiť do konfliktu s členskou krajinou NATO. Uviedol to námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško v rozhovore, ktorý bol zverejnený vo štvrtok. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Gruško pri príležitosti 75. výročia vzniku Severoatlantickej aliancie povedal, že vzťahy medzi Moskvou a NATO sa „predvídateľne a zámerne“ zhoršujú. Podľa neho boli všetky vzájomné komunikačné kanály privedené krokmi Washingtonu a Bruselu na „kritickú nulu“.

„Je vojenský blok pripravený na otvorený konflikt s Ruskom? Na to sa musíte opýtať samotných členov NATO. (My) v každom prípade nemáme takéto úmysly, pokiaľ ide o členské krajiny Aliancie,“ uviedol Gruško v rozhovore pre ruskú tlačovú agentúru RIA.

Pri tejto príležitosti kritizoval vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o možnom nasadení francúzskych vojakov na Ukrajine ako neprijateľné, najmä v súvislosti s napätou vojensko-politickou situáciou v Európe.

„Ruské ministerstvo zahraničných vecí opakovane komentovalo nedávne vyhlásenia francúzskeho prezidenta o možnom vyslaní vojenského personálu z členských krajín aliancie do bojovej zóny. Opakujem, že tieto myšlienky boli okamžite dementované v centrále NATO v Bruseli, vo Washingtone a vo väčšine ostatných hlavných miest bloku,“ citovala Gruška ruská tlačová agentúra RIA Novosti.

„Tieto vyhlásenia naznačujú pripravenosť ísť cestou eskalácie v podmienkach, keď samotný Západ utrpí strategickú porážku na zemi. Takéto chvastúnstvo, bez ohľadu na to, aké zahraničnopolitické alebo vnútropolitické ciele sledujú, je pre zodpovedných politikov neprijateľné, najmä v kontexte už aj tak napätej vojensko-politickej situácie v Európe,“ povedal Gruško.

Gruško tiež zdôraznil, že generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg opakovane vyhlásil, že aliancia nie je vo vojnovom stave s Ruskom a nie je účastníkom konfliktu na Ukrajine.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo februári oznámil plán Európskej únie na vytvorenie koalície ochotných, ktorá by dodala Ukrajine rakety dlhého doletu, a bez konsenzu diskutoval o možnom nasadení vojsk, pričom uviedol, že sa zvažujú všetky možnosti.

Viac vo videu:

Od spustenia ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa Severoatlantická aliancia rozšírila o Fínsko a Švédsko. Obe krajiny sa cítili vojnou na Ukrajine ohrozené a rozhodli sa ukončiť dlhotrvajúcu politiku vojenskej neutrality. Švédsko sa k NATO oficiálne pripojilo minulý mesiac, Fínsko vlani v apríli.

Väčšina členských krajín NATO pomáha Ukrajine v boji proti ruským silám a poskytuje Kyjevu zbrane, výcvik a spravodajské informácie. Ruský prezident Vladimir Putin vo februári povedal, že priamy konflikt medzi Ruskom a NATO by znamenal, že svet je len krôčik od tretej svetovej vojny.

Zdroj: pluska.sk / rt.com / english.news.cn / InfoVojna