Varovný prst z Bruselu. Maďarsko a Slovensko vraj čelia vážnym problémom v boji proti korupcii

Reakcia na vzdorovité štáty?

V Maďarsku a na Slovensku pretrvávajú významné problémy ohrozujúce boj proti korupcii, nezávislosť médií či fungovanie občianskej spoločnosti, vyhlásila Európska komisia, informuje na svojom portály televízia ta3

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

V každoročnom hodnotení stavu právneho štátu vo všetkých 27 členských krajinách to uviedla Európska komisia (EK).

Obavy a zhoršujúca sa situácia

Podľa jej podpredsedníčky Věry Jourovej štáty úplne či čiastočne splnili dve tretiny (68 percent) odporúčaní vydaných v roku 2023.

Aj keď došlo k zlepšeniam, v niektorých členských krajinách podľa tlačového vyhlásenia EK pretrvávajú obavy a situácia sa ďalej zhoršuje.

Dôležitosť “právneho štátu”

“Právny štát je tmelom našich demokracií a zárukou našich práv. Bez právneho štátu by naše demokracie a ekonomiky skončili v troskách,” uviedla končiaca eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Jourová.

“Tohtoročná správa ukazuje, že členské štáty zlepšili a posilnili právny štát, žiaľ, vo viacerých členských štátoch ale v rôznych kategóriách pretrvávajú obavy. To znamená, treba urobiť ešte viac práce pre zlepšenie nezávislosti súdnictva, pre účinný boj proti korupcii a pre zlepšenie bezpečnosti novinárov a organizácií občianskej spoločnosti,” dodala.

Rovnako ako v troch predchádzajúcich prípadoch hodnotila komisia štyri oblasti: Súdne systémy, boj proti korupcii, pluralitu médií a celkovú kontrolu a vyváženosť inštitúcií.

Nedostatky Maďarska

“Maďarsko nedosiahlo žiadny pokrok, pokiaľ ide o zlepšenie transparentnosti prideľovania prípadov na súdoch nižších stupňov ani žiadny pokrok pri prijímaní komplexných reforiem v oblasti lobovania; rovnako sa nedosiahol žiadny pokrok, pokiaľ ide o vytvorenie spoľahlivých záznamov o vyšetrovaní, stíhaní a právoplatných rozsudkoch v prípadoch korupcie na vysokej úrovni,“ uvádza sa v časti správy, ktorá sa týka Maďarska.

Budapešť podľa EK tiež neurobila žiadny pokrok v záujme “posilnenia nezávislého riadenia a redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií s ohľadom na európske štandardy pre verejnoprávne médiá”.

Rovnako má Maďarsko naďalej problémy s podporou “bezpečného občianskeho priestoru” a neodstránilo prekážky, ktoré “ovplyvňujú organizácie občianskej spoločnosti”.

Organizácie občianskej spoločnosti sú sprostredkovateľom medzi verejnými orgánmi a občanmi a patria medzi ne napríklad mimovládne organizácie.

“Obavy” aj o Slovensko

Slovensko podľa správy EK nedosiahlo “žiadneho pokroku pri zavádzaní opatrení, ktoré by zabezpečili, že členovia súdnej rady budú mať dostatočné záruky nezávislosti, pokiaľ ide o ich odvolanie”, takisto nedošlo podľa únijnej exekutívy k žiadnemu pokroku pri zavádzaní návrhov na reguláciu lobovania a na posilnenie legislatívy o konflikte záujmov.

Podobne ako v susednom Maďarsku aj pri Slovensku spomína Európska komisia obavy o nezávislosť verejnoprávnych médií.

Krajina podľa správy dosiahla len “určitý pokrok pri vytváraní legislatívnych a iných záruk pre zlepšenie fyzickej bezpečnosti a pracovného prostredia novinárov”.

Pozadie témy

Redakčne poznamenávame, že tlaky Komisie sa sústredili práve na dva „problémové štáty“ z pohľadu podpory vojny a vyzbrojovania ukrajinského režimu. Práve militarizmus sa stáva výzvou a transformáciou únie aj na vojenskú úniu, čo oznámila von der Leyenová v prejave pred svojim zvolením.

Paradoxne o korupcii mentoruje Komisia, na čele ktorej stojí – a zrejme budú jej členmi staronoví komisári, osoba, ktorá je zodpovedná za netransparentné a kontroverzné proticovidové opatrenia. Pripomíname, že práve Leyenovú vyšetruje európska prokuratúra z podozrenia na korupčné správanie a klientelizmus v prípade obstarávania experimentálnych látok, tzv. „vakcín“ na covid-19.

V minulosti musela odstúpiť celá Európska komisia pre škandál s korupciou v jej radoch pod vedením Jacquesa Santera. Keďže dotknutí komisári odmietli rezignovať a pretože predseda Európskej komisie nemal moc odvolať týchto komisárov, Santer a celá komisia rezignovali 15.marca 1999, v deň vydania kritickej správy.

Ďalším spoločným menovateľom Maďarska a Slovenska je odmietavý postoj akceptovať stopnutie tranzitu ruskej ropy ropovodom Družba, ktorý privádza ropu práve na Slovensko a do Maďarska. Oba štáty sa už obrátili so sťažnosťou na Ukrajinu na Európsku komisiu, ktorá môže mať aj vďaka týmto postojom a vyhláseniam na adresu oboch štátov navrch.

/ skspravy.sk /