Bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva Marica Pirošíková pomohla rodine zosnulého politika uspieť s podaním na Mikasov úrad.
Zosnulý politik Slovenskej národnej strany, exminister školstva, bývalý europoslanec a taktiež niekdajší člen Národnej rady SR Jaroslav Paška dostal v roku 2021 náhle krvácanie do mozgu, po ktorom nasledovala hospitalizácia. V nemocnici strávil viac ako sto dní. Dňa 15. júla 2021 však zomrel. Prípad je o to závažnejší, že jeho smrť mohla súvisieť s očkovaním. (Ktoré štát garantoval ako bezpečné)
Vzor podania žiadosti. Aj ten obsahuje tento článok, v jeho závere. Na sociálnej sieti ho uverejnila vdova po známom politikovi Jaroslavovi Paškovi. Tá od jeho úmrtia neúnavne bojovala so systémom. Na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) podala až štyri podania. To posledné, s ktorým jej pomáhala bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred ESĽP, doktorka Marica Pirošíková, bolo konečne úspešné. A nedáva tak nádej len samotnej Juliane Paškovej, ale i ostatným pozostalým, ktorí sa chcú dopátrať po príčine smrti u ich zosnulých blízkych.
Zosnulý politik dostal náhle krvácanie do mozgu, nasledovala hospitalizácia. V nemocnici strávil viac ako sto dní. Dňa 15. júla 2021 zomrel. Prípad je o to závažnejší, že jeho smrť mohla súvisieť s očkovaním. (Ktoré štát garantoval ako bezpečné)
„Vzhľadom na časovú súvislosť nemožno vylúčiť, že očkovanie prispelo k rozvoju komplikácií základného ochorenia pacienta a k následnému úmrtiu. Kauzálnu súvislosť s očkovaním preto ŠÚKL uzavrel ako možnú,“ uviedla vtedy v stanovisku hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Magdaléna Jurkemíková.
„Po takmer dvoch rokoch a štyroch podaniach na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej ÚDZS) mi bola dňa 17.8.2023 doručená kópia kompletného šesťstranového Pitevného protokolu č. PBAPA2021 1217 môjho zosnulého manžela Mgr. art. Ing. arch. Jaroslava Pašku, ktorý zomrel 15.7.2021.
Štvrté, úspešné podanie na ÚDZS bolo vypracované s odbornou pomocou excelentnej advokátky so skúsenosťami v oblasti medzinárodného práva, bývalej dlhoročnej zástupkyne SR pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej ESĽP), pani JUDr. Marice Pirošíkovej, PhD,“ informovala na sociálnej sieti vdova, Juliana Pašková.
„Úspešná žiadosť o kompletný pitevný protokol sa odvoláva na články 6 a 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej Dohovor). A konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR k článku 154c Ústavy SR.
Podľa ktorej Dohovor a judikatúra naň sa vzťahujúca, predstavujú pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice pre výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave Ústavy SR.
A tým normujú rámec, ktorý tieto orgány v konkrétnom prípade nemôžu prekročiť. Žiadosť podrobne analyzuje právnu analógiu s iným prípadom, v ktorom boli žalobkyne proti SR na ESĽP úspešné,“ uviedla doktorka Pašková.
Ktorá dodala, že vzor podania žiadosti pripája so súhlasom doktorky Pirošíkovej, aby pomohol aj iným.
„Podľa zásady rovnakého zaobchádzania (Zákon 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov), by im mal ÚZDS v ich žiadostiach vyhovieť.“
JUDr. Marica Pirošíková sa pri vysvetľovaní toho, v čom Slovensko nekoná tak, ako by malo, odvolala aj na prípad K.H. a ďalší v. Slovensko
„Na úvod pripomínam, že v prípade K.H. a ďalší v. Slovensko sa Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zaoberal sťažnosťou ôsmich sťažovateliek namietajúcich, že podľa zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti z roku 1994 nemohli získať fotokópie zo svojej zdravotnej dokumentácie. Odvolávali sa na články 6 a 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor).
Sťažovateľky v tomto prípade získali súdne rozhodnutia, v zmysle ktorých mohli nahliadnuť do celej svojej zdravotnej dokumentácie, ale nemali možnosť vyhotoviť si z nej fotokópie,“ uviedla.
„ESĽP skúmal, či dôvody, na ktoré sa slovenské štátne orgány pri odmietnutí takejto možnosti odvolali, boli dostatočne presvedčivé na to, aby prevážili nad právom sťažovateliek podľa článku 8. Podľa sťažovateliek možnosť získať iba výpisky zo zdravotnej dokumentácie im nezabezpečila účinný prístup k relevantným dokumentom týkajúcim sa ich zdravia.
ESĽP pripomenul, že sťažovateľky potrebovali mať celú dokumentáciu v podobe fotokópií, aby ju mohol preskúmať nezávislý znalec a aj kvôli ochrane pred prípadným neúmyselným zničením originálov.
Vláda SR sa odvolávala na mieru voľnej úvahy, ktorá patrí zmluvným štátom a tvrdila, že slovenské štátne orgány splnili svoje povinnosti podľa článku 8 tým, že sťažovateľkám alebo ich právnym zástupkyniam umožnili nahliadnuť do celej zdravotnej dokumentácie.
„ESĽP dodal, že oznámeniu alebo sprístupneniu osobných zdravotných údajov, ktoré môže byť nezlučiteľné so zárukami článku 8 Dohovoru, možno zabrániť takými prostriedkami, ako je napríklad zavedenie primeraných záruk do vnútroštátneho právneho poriadku.
S cieľom prísneho obmedzenia podmienok, za ktorých možno takéto údaje sprístupniť a okruhu osôb oprávnených na prístup k dokumentácii.
Čo potvrdzovala podľa ESĽP následne prijatá právna úprava umožňujúca získať pacientom fotokópie. ESĽP preto konštatoval porušenie práva na súkromný život.
Podľa názoru ESĽP, ochrana práv jednotlivca podľa článku 6 vyžaduje, aby sa záruky tohto ustanovenia vzťahovali aj na situáciu, keď osoba, tak ako sťažovateľky v tomto prípade, má v zásade občianskoprávny nárok, ale domnieva sa, že dôkazná situácia vyplývajúca z ustanovení účinných právnych predpisov jej znemožňuje efektívne sa domáhať nápravy pred súdom alebo bez náležitého opodstatnenia sťažuje domáhanie sa takejto súdnej ochrany.
Podľa ESĽP síce zákonná prekážka získavania kópií zdravotnej dokumentácie v danom čase sťažovateľkám úplne nebránila podať občianskoprávnu žalobu na základe informácií získaných pri nahliadaní do ich dokumentácie, domnieval sa ale, že § 16 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti z roku 1994 predstavoval neprimerané obmedzenie pre ich schopnosť efektívnym spôsobom predložiť svoj prípad súdu.
Preto ESĽP konštatoval aj porušenie článku 6 Dohovoru.
Za zistené porušenia článkov 6 a 8 Dohovoru ESĽP priznal všetkým sťažovateľkám spoločne 8000 eur,“ ozrejmila judikatúru ESĽP, ktorou sme viazaní, známa advokátka.
Ktorá ďalej uviedla, že pretrvávajúcim problémom v slovenskej právnej úprave, ktorý stále nie je vyriešený v súlade s judikatúrou ESĽP, je nemožnosť pozostalých získať pitevný protokol. Tak, ako to bolo v prípade pozostalých po zosnulom politikovi Jaroslavovi Paškovi.
Pripomenula, že v NR SR bol už pritom predložený návrh na vydanie zákona, ktorý by to zmenil. Predkladali ho predseda parlamentu Boris Kollár a poslanci Petra Krištúfková a Jozef Hlinka. Listom z 28. marca 2023 ho však vzali späť.
„Je nesporné, že súčasný právny stav v SR porušuje práva blízkych osôb zaručené článkom 8 Dohovoru. Ďalej zdôrazňujem, že bez pitevného protokolu nie sú pozostalí v mnohých prípadoch spôsobilí vyhodnotiť prípadné podanie občianskoprávnej žaloby. Čím je porušované aj ich právo na prístup k súdu zaručené článkom 6 Dohovoru.
Táto situácia je analogická s tou, akú ESĽP kritizoval v prípade K. H. a ďalší v. Slovensko. Pripomínam odsek 1 článku 154c Ústavy SR. Podľa ktorého, sú medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, súčasťou jej právneho poriadku.
A majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Pokiaľ ide o identifikovaný problém je namieste zo strany orgánov verejnej moci prednostná aplikácia článkov 6 a 8 Dohovoru,“ podotkla bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred ESĽP Marica Pirošíková.
Ktorá poukázala aj na to, že v iných európskych krajinách je prístup blízkych osôb k pitevnému protokolu samozrejmosťou.
„Ako príklad možno uviesť Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Taliansko, či Českú republiku.“
„Týmto si Vás dovoľujem opätovne požiadať o fotokópiu pitevného protokolu č. xxxxxxxx vyhotoveného dňa xxxxxx. V tomto ohľade poukazujem na to, že podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR k článku 154c Ústavy SR Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a judikatúra naň sa vzťahujúca predstavujú pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice pre výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave Ústavy SR, a tým normujú rámec, ktorý tieto orgány v konkrétnom prípade nemôžu prekročiť.“ (vyslovené už v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 36/02)
Pokiaľ ide o ochranu jednotlivcov, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z článku 8 Dohovoru vyvodil aj pozitívnu povinnosť štátov zabezpečiť im „efektívny a dostupný postup“ umožňujúci získať prístup ku „všetkým relevantným a vhodným informáciám“ vrátane vyhotovenia fotokópií zo zdravotnej dokumentácie (rozsudok K. H. a ďalší v. Slovensko, 28. apríl 2009).
Podľa ESĽP sa pozitívna povinnosť môže vzťahovať na osobné údaje, na sprístupnenie fotokópií spisov obsahujúcich osobné údaje osobám, ktorých sa tieto údaje týkajú. ESĽP sa napr. v prípade K.H. a ďalší v. Slovensko zaoberal sťažnosťou ôsmich sťažovateliek namietajúcich, že podľa zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti z roku 1994 nemohli získať fotokópie zo svojej zdravotnej dokumentácie. Odvolávali sa na článok 8 Dohovoru.
Sťažovateľky v tomto prípade získali súdne rozhodnutia, v zmysle ktorých mohli nahliadnuť do celej svojej zdravotnej dokumentácie, nemali možnosť vyhotoviť si z nej fotokópie. ESĽP skúmal, či dôvody, na ktoré sa štátne orgány dotknutého štátu pri odmietnutí takejto možnosti odvolali boli dostatočne presvedčivé na to, aby prevážili nad právom sťažovateliek podľa článku 8.
Podľa sťažovateliek možnosť získať iba výpisky zo zdravotnej dokumentácie im nezabezpečila účinný prístup k relevantným dokumentom týkajúcim sa ich zdravia. Originál dokumentácie, ktorý nebolo možné ručne skopírovať, obsahoval informácie, ktoré sťažovateľky považovali za dôležité z hľadiska ich psychickej a fyzickej integrity, pretože mali podozrenie, že boli podrobené zákroku majúcemu vplyv na ich reprodukčné zdravie. ESĽP pripomenul, že sťažovateľky potrebovali mať celú dokumentáciu v podobe fotokópií, aby ju mohol preskúmať nezávislý znalec a aj kvôli ochrane pred prípadným neúmyselným zničením originálov. ESĽP poznamenal, že zdravotná dokumentácia jednej zo sťažovateliek sa skutočne stratila.
Zákaz vyhotovovania fotokópií odôvodnili vnútroštátne súdy predovšetkým potrebou chrániť informácie pred zneužitím. Vláda SR sa odvolávala na mieru voľnej úvahy, ktorá patrí zmluvným štátom a tvrdila, že slovenské štátne orgány splnili svoje povinnosti podľa článku 8 tým, že sťažovateľkám alebo ich právnym zástupkyniam umožnili nahliadnuť do celej zdravotnej dokumentácie. Nebezpečenstvu zneužitia bolo možné podľa ESĽP predísť inými prostriedkami ako nesprístupnením kópií dokumentácie sťažovateľkám.
Oznámeniu alebo sprístupneniu osobných zdravotných údajov, ktoré môže byť nezlučiteľné so zárukami článku 8 Dohovoru, možno zabrániť takými prostriedkami, ako je napríklad zavedenie primeraných záruk do vnútroštátneho právneho poriadku s cieľom prísneho obmedzenia podmienok, za ktorých možno takéto údaje sprístupniť a okruhu osôb oprávnených na prístup k dokumentácii.
Toto preukazuje aj nový zákon o zdravotnej starostlivosti z roku 2004, ktorý zrušil sťažovateľkami kritizovanú právnu úpravu a výslovne ustanovuje pre pacientov alebo nimi splnomocnené osoby možnosť vyhotoviť si fotokópie zo zdravotnej dokumentácie. Vzhľadom na to dospel k porušeniu práva sťažovateliek na súkromný a rodinný život.
Tiež konštatoval práva sťažovateliek na prístup k súdu s tým, že zákonná prekážka získavania kópií zdravotnej dokumentácie predstavovala neprimerané obmedzenie pre ich schopnosť účinne predložiť ich prípad súdu. Podľa názoru ESĽP, ochrana práv jednotlivca podľa článku 6 vyžaduje, aby sa záruky tohto ustanovenia vzťahovali aj na situáciu, keď osoba, tak ako sťažovateľky v tomto prípade, má v zásade občianskoprávny nárok, ale domnieva sa, že dôkazná situácia vyplývajúca z ustanovení účinných právnych predpisov jej znemožňuje efektívne sa domáhať nápravy pred súdom alebo bez náležitého opodstatnenia sťažuje domáhanie sa takejto súdnej ochrany.
Podľa ESĽP síce zákonná prekážka získavania kópií zdravotnej dokumentácie v danom čase sťažovateľkám úplne nebránila podať občianskoprávnu žalobu na základe informácií získaných pri nahliadaní do ich dokumentácie, domnieval sa ale, že § 16 ods. 6 zákona o zdravotnej starostlivosti z roku 1994 predstavoval neprimerané obmedzenie pre ich schopnosť efektívnym spôsobom predložiť svoj prípad súdu.
V tejto súvislosti bolo ESĽP nezistil dostatočne presvedčivé zdôvodnenie pre to, aby sťažovateľkám bolo bránené vo vyhotovení kópií ich zdravotnej dokumentácie a z rovnakých dôvodov toto obmedzenie n považoval za nezlučiteľné s efektívnym výkonom práva sťažovateliek na prístup k súdu. Za zistené porušenia priznal všetkým sťažovateľkám spoločne 8000 eur.
Berúc do úvahy uvedenú judikatúru ESĽP, ako aj skutočnosť, že v NR SR bol predložený návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Borisa KOLLÁRA, Petry KRIŠTÚFKOVEJ a Jozefa HLINKU na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom títo navrhovali doplniť § 48 odsekom 15, v nasledovnom znení: „(15) Úrad na požiadanie sprístupní po smrti pacienta pitevný protokol blízkej osobe 57) poistenca alebo osobe s udeleným súhlasom na prístup k elektronickej zdravotnej knižke poistenca 68ab) alebo s oprávnením nahliadať do zdravotnej dokumentácie poistenca,68ac) a to formou nahliadnutia a vyhotovenia fotokópií.“ a na ktorý som zbytočne čakala, pretože ho listom z 28. marca 2023 vzali späť, Vás opätovne žiadam o zaslanie kópie pitevného protokolu č. xxxxxxxxxx zo dňa xxxxxxxx.
Z dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorý schválený nebol, jednoznačne vyplýva, že súčasne platný zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo svojom obsahu upravuje vykonávanie pitvy, ale neumožňuje pozostalým – oprávneným osobám získať pitevný protokol, pretože nie je súčasťou zdravotnej dokumentácie. Navrhovatelia sú si vedomí, že táto dokumentácia je podstatná k ustáleniu skutočnej príčiny smrti pre účely znaleckého dokazovania a sprístupňuje sa až na dožiadanie súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní, čím sú pozostalí priamo nútení podať trestné oznámenie alebo civilnú žalobu, aby sa „dostali“ k pitevnému protokolu.
K tomu dodávam, že takýto právny stav je v rozpore s vyššie uvedenou judikatúrou ESĽP a ako blízka osoba žiadam s odkazom na článok 154c Ústavy SR prednostnú aplikáciu mojich práv zaručených článkom 8 Dohovoru okamžitým vyhotovením fotokópie všetkých strán pitevného protokolu.
Vzhľadom na okolnosti úmrtia môjho manžela potrebujem mať kópiu celého pitevného protokolu, aby som ju mohla dať preskúmať nezávislým znalcom a aj kvôli ochrane pred prípadným neúmyselným zničením originálu.
Bez nej nie som spôsobilá vyhodnotiť prípadné podanie občianskoprávnej žaloby a je tak porušované aj moje právo na prístup k súdu. Táto moja situácia je analogická s tou, akú ESĽP kritizoval v prípade K. H. a ďalší v. Slovensko.
Zdroj: ereport.sk
Daňový a pozemkový podvodník Andrej Kiska, ktorý okrem iných svojich obchodných aktivít bol aj prezidentom, má…
Prestížne ocenenia za rok 2023 putovali do rúk výnimočných osobností slovenskej kultúry. Medzi laureátmi nechýbali…
Europoslanec Milan Uhrík z hnutia Republika sa prihlásil do rozpravy a skritizoval bod programu, ktorý sa…
Zamestnávatelia budú mať povinnosť poskytovať príspevok na športovú činnosť detí zamestnancov. Nová regulácia sa bude…
Na oficiálnej webovej stránke Kremľa bola zverejnená naliehavá výzva ruského prezidenta Vladimira Putina. "Chcem informovať…
"New York Times prekvapil a napísal svoj doteraz najpoctivejší komentár k vojne. Píše na sociálnej sieti komentáror…