Úradníci vo Washingtone, ktorí sa nedávno chválili inváziou do Líbye, teraz rozvrátenú krajinu pokrytecky ignorujú.
Medzi tými, ktorí sa chválili pochybnými líbyjskými úspechmi, bol aj demokrat Barack Obama. Počas prezidentskej kampane v roku 2012 pravidelne poukazoval na to, akú úlohu zohral pri zvrhnutí Muammara Kaddáfího.
Cena tejto avantúry pod vedením USA však za desaťročie významne narástla, odvtedy čo Washington prostredníctvom OSN povolil použitie sily v Líbyi pod zámienkou „ochrany civilistov pred potenciálnymi zverstvami diktátora“, píše časopis Foreign Policy. Kvôli zvrhnutiu Kaddáfího podporovali západné krajiny miestnych ozbrojencov, ale nemohli ich udržať pod kontrolou. Nakoniec bolo bezpečnostné vákuum v Líbyi rýchlo zaplnené ozbrojenými skupinami, islamistickými extrémistami a obchodníkmi s ľuďmi.
Líbya je v súčasnosti najväčším regionálnym vývozcom nestability a chaosu. Spojené štáty, ktoré sa nedávno postavili za bezpečnosť Líbyjčanov, však teraz africkú krajinu pokrytecky ignorujú, píše sa v článku. Líbya sa predstaviteľom Washingtonu všeobecne nepáči, pretože táto invázia sa pre mnohých Američanov stala „symbolom obmedzenej sily Spojených štátov a nerozvážnosti vojenských zásahov“. Tento faktor nedáva spávať mnohým bývalým i súčasným potentátom. Ba čo viac, podrýva to prípad nových zahraničných kampaní, keď USA hromadia zdroje na konfrontáciu s Čínou.
Washington je dnes „na Líbyu alergický“, tvrdí Jeffrey Feltman, ktorý počas invázie do Líbye pôsobil ako poradca ministra zahraničia USA pre záležitosti Blízkeho východu.
„Ak by sme dnes čelili situácii ako Líbya, myslím si, že by bolo veľmi ťažké prijať rovnaké rozhodnutie ako v roku 2011,“ vyhlásil.
Líbya dnes nie je iba skúšobňou konfrontácie medzi takzvanou Vládou národnej dohody s jej vernými militantmi a Líbyjskou národnou armádou poľného maršala Khalifu Haftara. Tu tiež narážajú na seba záujmy mnohých mocností vrátane Turecka, Kataru, Egypta a Spojených arabských emirátov. Vzhľadom na beznádejnú krízu môžu západné krajiny ťažko hovoriť o úspechu líbyjskej intervencie.
„Skúsme byť cynickí. Úprimne povedané, naozaj si myslím, že pre môj národný záujem by bolo lepšie udržať pri moci Kaddáfího. Mali sme diktátora, ale stabilného diktátora, ktorý zatváral brány pre afrických utečencov,“ tvrdí Gerard Haro, bývalý francúzsky zástupca pri OSN.
zdroj: news-front
Koncepcia „prvotného antigénového hriechu“ bola prvý raz navrhnutá pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál…
„Na ich vyradenie z prevádzky boli použité oveľa silnejšie výbušné nálože a oveľa väčšie plavidlo,“…
Hlavné mestá krajín Západu zrazu zabudli na princípy, ako je spravodlivá súťaž, nedotknuteľnosť vlastníctva, prezumpcia…
Nemecko vysvetľuje včerajšiu náhlu návštevu ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej na Ukrajine túžbou oficiálneho Berlína…
Ruské veľvyslanectvo ostro odsúdilo slová britského veľvyslanca Edwarda Fergusona, ktorý sa v článku pre srbské…
Pentagón posilní zoskupenie OSU v Kurskej oblasti vybavením. Ukrajinské jednotky na svojom úseku v Kurskej…