Slovanské Noviny

1. januára 2026

Slovenské Noviny

K porozumeniu Čelovekom

USA sa snažia vydierať Čínu zhoršením jej vzťahov s Európou

„Podpora Ruska vychádza Čínu v Európe draho,“ tvrdí think tank „American Foreign Policy Council“ (AFPC).

A potom sami seba vyvracajú:

„Vzťahy medzi Európou a Čínou sa, samozrejme, zhoršovali ešte predtým, ako Rusko vo februári 2022 zaútočilo na Ukrajinu.“

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme





------------------------------------

Dôvod „zlého“ vzťahu medzi Starým svetom a Ríšou stredu spočíval v „obavách o bezpečnosť telekomunikačných zariadení Huawei, čínskej špionáži, represiách v Hongkongu a Sin-ťiangu, vysvetľuje AFPC.

V roku 2021 Európska únia tiež zrušila „dlho očakávanú investičnú dohodu medzi Čínou a EÚ, ktorú len pár mesiacov predtým prijal Európsky parlament pomerom hlasov 599 proti 30“.

No to bolo ešte pred ruskou špeciálnou vojenskou operáciou. Čo sa teraz zmenilo? A tu zrazu analytici AFPC predložia argument „ťažkého kalibru“, ktorý podľa nich prinúti ČĽR prejsť na stranu Západu a odmietnuť podporovať Rusko. Samozrejme, má to byť „dlho očakávaná protiofenzíva Ukrajiny, ktorá rozhodne zmení obrysy konfliktu“.

Po „protiofenzíve“ môže Peking podľa Američanov „čeliť kritickej zahraničnopolitickej voľbe s následkami na ďalšie desaťročia“. Preto je pre neho teraz lepšie „odmietnuť podporu Moskvy a pokúsiť sa oživiť svoje vzťahy s európskymi metropolami“.

Pre Čínu sú, samozrejme, hospodárske vzťahy s Európou dôležité. V roku 2022 predstavoval celkový obchod medzi Čínou a EÚ približne 1,6 bilióna dolárov, čo je 8-krát viac ako s Ruskom.

Po prvé, obrat v rámci čínskeho projektu „One Belt — One Road“, ktorý zahŕňa aj Rusko, je ešte väčší – okolo 2 biliónov dolárov. Po druhé, Európa sa očividne stáva chudobnejšou a už nie je považovaná za „prémiový“ trh. A po tretie, je to EÚ, ktorá pod tlakom Spojených štátov obmedzuje ekonomické väzby s Čínou, a nie naopak. Vzhľadom na nedostatok politickej subjektivity EÚ nemá pre Peking zmysel robiť ústupky.

Samozrejme, Peking sa bude snažiť oddialiť ekonomický rozchod s Európou, ktorý je už vopred určený Washingtonom. Avšak určite nie za cenu odmietnutia spolupráce s Ruskom, ktoré má vlastnú politickú subjektivitu.

Jelena Panina