Úradníci nahlasovali Facebooku najmä príspevky týkajúce sa Ukrajiny

V októbri sa k téme vojny na Ukrajine v uniknutom dokumente pridal aj útok na Zámockej a LGBT.

Marker získal exkluzívny prístup k interným dokumentom obsahujúcim príspevky, ktoré slovenskí štátni úradníci v rokoch 2022 a 2023 chceli nahlasovať spoločnosti Meta. Toto je druhá časť nášho článku o tom, čo sme v dokumente našli. Prvú si môžete prečítať tu.

Úradnícke nahlasovanie koordinovala Rada pre mediálne služby (RpMS, bývalá Rada pre vysielanie a retransmisiu), ktorá je regulátorom slovenského mediálneho prostredia. Vedenie RpMS počas verejného zasadnutia Rady poodhalilo, čo ku koordinovanému nahlasovaniu viedlo.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Riaditeľ RpMS Martin Dorociak povedal, že platformy (čím myslel nielen Facebook a Instagram, ale pravdepodobne aj YouTube či TikTok) boli pred koordináciou nahlasovania „zahlcované“ podnetmi, ktoré im posielali rôzne štátne orgány. Myslel pritom aj podnety na obsah, ktorý úradníci žiadali odstrániť.

Samotné platformy si teda podľa Dorociaka „vyžiadali jeden kontaktný bod, s ktorým by mohli jednotne komunikovať a zbierať podnety“.

„Preto sme pri tomto stole sedeli so zástupcami všetkých platforiem a všetkých rezortov, kde sme im predstavili, že Rada pre vysielanie a retransmisiu bude kontaktným bodom,“ dodal Dorociak.

Podľa uniknutého dokumentu sa jeho prostredníctvom (a zároveň cez RpMS) do nahlasovania obsahu zapojili tieto inštitúcie: Situačné centrum Úradu vlády SR (SITCEN), Ministerstvo vnútra (MV), Centrum pre boj s hybridnými hrozbami na Ministerstve vnútra (CBHH), Prezídium Policajného zboru (P PZ), Odbor počítačovej kriminality Polície SR (OPK), Odbor komunikácie a prevencie Polície SR (OkaP), Ministerstvo obrany (MO), Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) a samotná Rada pre mediálne služby (RpMS, predtým RVR).

Okrem nich sa v dokumente ako nahlasovateľ nachádza aj medzinárodná neziskovka Trustlab, ktorá v roku 2023 uskutočňovala analýzu „dezinformačného prostredia“. Autorom niekoľkých desiatok nahlásení bol aj subjekt vystupujúci pod skratkou FPLP, ktorý sa nám nepodarilo identifikovať.

Podľa Martina Dorociaka sa toto nahlasovanie dialo „na základe vládou prijatého Akčného plánu na koordináciu boja proti hybridným hrozbám“.

Spomínané štátne orgány boli pritom podľa Dorociaka súčasťou „Stratcom siete“ (siete strategickej komunikácie), ktorá vznikla „iniciatívou Európskej komisie“. Podľa našich informácií na túto iniciatívu išlo 8 miliónov eur z eurofondov.

Na začiatku bola Ukrajina

Expremiéri Eduard Heger a Ľudovít Ódor, za ktorých vlád vznikol a fungoval uniknutý dokument, po zverejnení prvej časti nášho exposé potvrdili, že štátne nahlasovanie priamo Facebooku sa naozaj dialo.

Jeho cieľom podľa nich bola ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľstva. Exminister obrany Jaroslav Naď dal zároveň počas tlačovej konferencie ako príklad nahlasovaného závadného posolstva údajné odporúčanie „liečiť covid Savom“.

V skutočnosti sa však väčšina zo sumy 2628 linkov v dokumente týkala jednej, so zdravím Slovákov nesúvisiacej, témy – vojny na Ukrajine. Súvislosť s vojnou vyplýva aj z dátumu vzniku zdieľaných tabuliek. Tým je 25. február 2022, čo znamená, že dokument niekto vytvoril deň po začiatku rusko-ukrajinského konfliktu.

Neznáme osoby a subjekt označený skratkou RVR (Rada pre vysielanie a retransmisiu) začali linky na príspevky do tabuľky pridávať v marci 2022. Všetky príspevky pridané v marci, ktoré sa nám podarilo zobraziť, sa týkajú Ukrajiny. Pokiaľ sa nám ich zobraziť nepodarilo, znamená to, že ich sociálna sieť vymazala, zneprístupnila ich na Slovensku, alebo už nie sú verejné.

Že pôvodným cieľom uniknutých dokumentov bolo „ochraňovať“ obyvateľov pred neželanými informáciami týkajucimi sa Ukrajiny, naznačuje nielen dátum vzniku tabuľky a počet takto tematizovaných príspevkov. Úradníci rezortu obrany si v máji 2022 k niekoľkým nahláseným línkom poznačili, že sú „mimo ua (ukrajinského, pozn. red.) kontextu“.

Fakt, že si úradníci potrebovali zaznačiť, keď sa nahlásený príspevok bol netýkal Ukrajiny naznačuje, že prvotným terčom boli „dezinformácie“ o Ukrajine a časom sa k nim začali nabaľovať ďalšie témy (pandémia, LGBT, migranti, Rómovia, atď).

Nahlasovacie zhluky

Od vzniku dokumentu je v nahlasovaní príspevkov úradníkmi vidno určitý vzorec. Témy sa často vyskytujú v zhlukoch. Pôsobí to, akoby úradníci pracovali na základe zadania. Napríklad: „sústreďte pozornosť na tvrdenie, že na Ukrajine existovali biolaboratóriá“. Niekedy sa nahlasované témy zhodovali s tými, ktoré sa na svojom facebooku snažil vyvracať profil Hoaxy a podvody – Polícia SR.

Takto to bolo napríklad pri spomínaných údajných biolaboratóriách na Ukrajine. Pozrime sa teda na tento príklad bližšie.

7. marca 2022 uverejnil profil Hoaxy a podvody – Polícia SR príspevok, ktorým upozorňoval, že sa šíria „dezinformačné naratívy o údajných zakázaných zbraniach, jadrových zbraniach a laboratóriách“ na Ukrajine, ktorými sa vraj Rusko snaží ospravedlniť inváziu.

Niekoľko dní potom, 10. marca, sa v tabuľke objavil prvý nahlásený (a nevymazaný) príspevok, ktorý tvrdil, že na Ukrajine existujú „smrtonosné“ biolaboratóriá. Ďalší podobný, od iného autora, sa v dokumente zjavil 11. marca. V ten istý deň úradníci nahlásili Facebooku ďalšie tri príspevky od rôznych autorov, ktoré sa týkali údajných ukrajinských biolaboratórií.

Hoci riaditeľ RpMS Martin Dorociak sa 19. novembra vyjadril, že RpMS v tomto období nahlasovala iba „nenávistné“ príspevky, je treba podotknúť, že v kolonke „autor nahlásenia“ v marci 2022, kedy sa úradníci venovali vojne na Ukrajine, pri všetkých svieti skratka RVR, teda Rada pre vysielanie a retransmisiu (teraz RpMS).

Celkovo sa v uniknutej tabuľke z celého roku 2022 nachádzajú približne dve desiatky nahlásených (a nevymazaných) príspevkov, ktoré sa týkajú existencie biolaboratórií na Ukrajine. Logicky, väčšina zo „závadných“ príspevkov tvrdila, že na Ukrajine sa biolaboratória nachádzajú. No jeden z nich má opačné posolstvo. Viac o tom nižšie.

Nebol čas lámať si hlavu, kto je kto

Z uniknutého dokumentu sa javí, že informácia o údajnej existencii biolaboratórií na Ukrajine bola tabu, ktoré nesmelo prejsť za žiadnu cenu. Ani vtedy, keď pochádzala od rešpektovaného zdroja. Konkrétne, úradníci Facebooku nahlásili aj príspevky obsahujúce link na článok portálu TA3 alebo texty slovenskej verejnoprávnej Tlačovej agentúry (TASR).

Oba spomínané texty štátnej TASR prebral denník Štandard a link na výsledný článok na Facebooku uverejnil účet Informácie bez cenzúry. Boli to práve príspevky obsahuje tieto linky, ktoré úradníci nahlásili. Pripomíname, že od TASR pravidelne preberajú správy všetky veľké slovenské médiá, vrátane Sme, Denníka N, a Aktualít.

Jedným článkom od TASR, ktorý sa znepáčil úradníkom, bola správa s nadpisom „Nulandová: Ukrajina má biologické výskumné zariadenia, môžu ich získať Rusi“ popisujúca vypočúvanie námestníčky ministra zahraničných vecí USA pre politické záležitosti Victorie Nulandovej v americkom kongrese.

Úradníci nahlasovali aj linky na články prebraté z TASR, ktoré sa netýkali biolaboratórií. Napríklad správu s nadpisom „Patriarcha Kirill vojakom: Rusko je mierumilovné. Bráňte ho tak, ako to vedia len Rusi,“ ktorú TASR spracovala na základe informácií od agentúry Reuters.

Mimochodom, úradníci podľa uniknutej tabuľky Facebooku poslali na vymazanie približne desať príspevkov facebookovej stránky Informácie bez cenzúry a zamerali sa aj na komentáre pod jej statusmi. Stránkam, ktoré úradníkom najviac prekážali, sa venujeme nižšie.

Nečítali, čo nahlasovali?

Ako sme spomínali, stávalo sa aj, že ani úradníkmi preferované posolstvá neprešli cez ich husté sito. Rada pre vysielanie a retransmisiu takto nahlásila Facebooku príspevok obsahujúci link na článok, ktorý vyvracal tvrdenia o existencii biolaboratórií na Ukrajine a zapojení Bidenovho syna do ich financovania. Teda presne to posolstvo, ktoré úradníci považovali za pravdivé.

Išlo o text uverejnený v denníku Štandard s nadpisom „Bidenov syn vraj vybavil peniaze pre výskum smrtiacich patogénov na Ukrajine. Čo na tom (ne)sedí?“.

Článok Petra Števkova (dnes pôsobí v Markeri) sa končí vetou: „Hoci niektoré prepojenia stoja za pozornosť, stále platí, že neexistuje relevantný dôkaz o vývoji biologických zbraní na Ukrajine s podporou Američanov, tobôž s podporou Huntera Bidena.“

Ďalšie zhluky

Okrem informácií o údajných biolaboratóriách sa úradníci snažili o potlačenie mnohých ďalších posolstiev týkajúcich sa Ukrajiny. Začiatkom vojny napríklad sústredili svoju pozornosť na tému ukrajinských nacistov. Prekážali im aj tvrdenia, že ukrajinské jednotky opúšťajú svoje pozície, a snažili sa zastaviť spochybňovanie znenia správ týkajúcich sa masakra v Buči, ktoré sa objavovali v médiách hlavného prúdu.

V apríli 2022 sa nahlasovači zamerali aj na slovenské darovanie protiraketových systémov S-300 a stíhačiek MIG-29 Ukrajine. Úradníkom prekážala kritika tohto darovania a neskôr sa snažili odstrániť aj tvrdenia, že darované S-300 zničila ruská armáda.

V septembri 2022 potom úradníci okrem iného nahlasovali príspevky, ktoré naznačovali, že za výbuch plynovodu Nord Stream neboli zodpovední Rusi. V novembri sa zasa zamerali na obsah súvisiaci s údajným ruským útokom na Poľsko. Stojí za to rozobrať tento príklad trochu bližšie.

Ruská alebo ukrajinská raketa?

V novembri 2022, konkrétne 15. 11., na poľskú obec Przewodów dopadla raketa a zabila dvoch ľudí. Západné aj slovenské médiá spočiatku prevzali tvrdenie agentúry Associated Press (AP) o tom, že raketa je ruská. Hneď na druhý deň však AP vyhlásila, že raketa mohla mať iný pôvod. Že išlo o zblúdilú ukrajinskú protileteckú strelu sovietskej výroby o rok nato potvrdilo poľské vyšetrovanie.

Situačné centrum Úradu vlády chcelo v tejto súvislosti 1. decembra 2022 nahlásiť Facebooku 16 príspevkov. Tie, ktoré sú stále dostupné, obsahujú kritiku médií, polície a vysokých štátnych predstaviteľov za šírenie správ o ruskom pôvode rakety. Niektoré nahlásané príspevky zasa kritizujú slovenskú vládu za reakcie na tieto správy.

Slovenská národná strana napríklad v príspevku, ktorý SITCEN chcelo nahlásiť, vytkla vtedajšiemu premiérovi a prezidentke, že „bez akéhokoľvek overenia odsúdili údajný útok ruských rakiet na Poľsko“. SITCEN tento status označilo za nepravdivé informácie („false news“). Podotýkame, že tento konkrétny podnet na príspevok RpMS sociálnej sieti neodoslala.

RpMS však sieti na odstránenie odoslala príspevok na Slobodnom vysielači, ktorý obsahoval text od poslanca Smeru Ľuboša Blahu. Autorov text je ostrou kritikou vtedajších vrcholných slovenských politikov.

Rovnaký postup zvolili úradníci aj v prípade príspevku inej vtedajšej poslankyne Národnej rady SR, Slavěny Vorobelovej. Tá sa do NR SR dostala ako náhradníčka Mariána Kotlebu a pôsobila ako nezaradená.

Príspevky týkajúce sa údajnej ruskej rakety, ktorá dopadla na Poľsko, nahlasoval v novembri 2022 aj neznámy človek reprezentujúci Ministerstvo vnútra. Konkrétne išlo o grafiku, podľa ktorej Polícia SR, médiá a poslanci šírili o rakete hoaxy. MV SR nahlásilo štyri príspevky zdieľajúce túto grafiku za šírenie nepravdivých informácií („false news“).

Vražda na Zámockej

Zásadnejší odklon od témy Ukrajiny nastal v zdieľanej tabuľke 14. októbra 2022, teda dva dni po tom, čo 19-ročný Juraj Krajčík na Zámockej ulici v Bratislave zastrelil dvoch návštevníkov LGBT baru Tepláreň a postrelil čašníčku.

V súvislosti s útokom na Zámockej prekážali úradníkom príspevky, ktoré tvrdili, že strelcovým motívom bola milenecká žiarlivosť. No zamerali sa aj na kritiku vládnucich politikov, či protesty proti obviňovaniu konzervatívneho spektra zo zodpovednosti za Krajčíkovu streľbu. Prekážali im najmä príspevky lídra Republiky Milana Uhríka a tie, ktoré kopírovali texty Ľuboša Blahu pôvodne uverejnené na Telegrame.

Podľa správy RpMS z roku 2022 Rada pre mediálne služby na monitoring „nenávistného obsahu“ po útoku na Zámockej používala aj softvér Gerulata Technologies.

Úradníci rezortu vnútra chceli v októbri 2022 nahlásiť Facebooku aj príspevok kritizujúci vtedajšieho moderátora diskusnej relácie Rastislava Ilieva. V zdieľanom článku Hlavného denníka autorka Mária Škultétyová napríklad tvrdila, že Iliev bol v relácii „arogantný, všetkým vnucoval svoj názor. Nechcel pochopiť, že nie každý s ním musí súhlasiť“. Tento podnet však RpMS sociálnej sieti neodoslala.

Prvé hromadné nahlasovanie komentárov

Vražda na Zámockej zároveň na úradníkov zapôsobila ako impulz pre nahlasovanie komentárov pod príspevkami na Facebooku. Dovtedy sa totiž venovali iba nahlasovaniu jednotlivých príspevkov.

V októbri takto úradníci nahlásili 32 komentárov pod príspevkami. Pripomeňme, že rovnako ako v prípade príspevkov, aj nahlásané komentáre pod nimi sa dajú zobraziť iba vtedy, ak ich sieť nevymazala.

Dovedna úradníci Facebooku nahlásili približne 500 komentárov pod príspevkami. Najviac sa tejto činnosti venovali v roku 2023, kedy ich sociálnej sieti poslali na vymazanie asi 400. Treba podotknúť, že v prípade veľkej väčšiny komentárov sociálna sieť žiadosti úradníkov o vymazanie vyhovela.

Príklady komentárov, ktoré pracovníci RpMS považovali po útoku na Zámockej za škodlivé, konkrétne ako „nenávistné prejavy“ obsahujúce „výroky cielené na vylúčenie určitých menšín zo spoločnosti“, uverejnila aj vo svojej správe z decembra 2022.

Do hárka, ktorý zachytával nahlasovanie v roku 2023 si zároveň úradníci značili aj témy „závadných“ komentárov. Z tabuľky sa teda dozvedáme, že nahlasovači za neprípustné považovali nielen posolstvo, že „transsexuálov treba zničiť“, ale aj „transsexuáli sú chorí“.

Transsexualita bola pritom v medzinárodnej klasifikácii chorôb (ICD) vedená ako duševná porucha až do verzie ICD-10. To sa zmenilo prijatím ICD-11 v roku 2019, kde sa presunula mimo kategórie duševných porúch.

V súvislosti s LGBT je zároveň zrejmé, že sa na túto tému úradníci zamerali až po útoku na Zámockej. Pred októbrom 2022 sa totiž príspevky s negatívnym názorom na akúkoľvek dúhovú tému v tabuľke s nahlasovaným obsahom nenachádzali.

Naopak, po tomto dátume úradníci Facebooku nahlásili aj štyri príspevky Igora Matoviča, v ktorých kritizoval niektoré aspekty LGBT. Matovič bol pritom v tom čase stále členom koaličnej strany a straníckym kolegom vtedajšieho premiéra Eduarda Hegera.

Že útok na Zámockej úradníkov hlboko ovplyvnil dokazuje aj nahlasovanie, ktorému sa úradníci venovali na jeho prvé výročie. V októbri 2023 RpMS posielala Facebooku podnety na komentáre týkajúce sa LGBT, napríklad pod statusom Milana Uhríka. Dovedna ich poslala 17.

Koho najviac nahlasovali

Ak je reč o príspevkoch stránok, ktoré úradníkom najviac ležali v žalúdku, môžeme pravdepodobne za víťaza označiť facebookový profil s názvom Bádateľ. V oboch tabuľkách, tej z roku 2022 aj z roku 2023, sa jeho príspevky spolu nachádzajú približne 100 krát. Infovojna sa v uniknutom dokumente objavila 35 krát, profil s názvom Libor Mačuha 19 krát, Informácie bez cenzúry 13 krát.

Ako sme už spomínali v predchádzajúcej časti tohto článku, z politikov úradníkom jednoznačne najviac prekážal poslanec Smeru Ľuboš Blaha. Jeho texty pravidelne nahlasovali aj po tom, čo Blahov profil Facebook vymazala a jeho texty zdieľali iné stránky. Príspevky s Blahovými textami úradníci do tabuľky vložili minimálne 160 krát.

Najusilovnejšími nahlasovačmi boli pritom úradníci Rady pre mediálne služby, ktorí do tabuľky vložili až 921 príspevkov (vrátane komentárov). Hneď po nich sa v nahlasovaní najviac činila slovenská polícia.

No ktoré konkrétne osoby tabuľku vypĺňali? V prípade Rady pre mediálne služby môžeme predpokladať, že išlo o jej zamestnancov. Poznáme však iba skratky, ktorými sa do tabuľky „podpísali“. Boli to „JR“, „MŠ“ a „KD“. Rada pre mediálne služby nezverejňuje mená svojich zamestnancov, no z iných materiálov sa nazdávame, že KD by mohla predstavovať Katarínu Drevenú.

Drevená do roku 2024 publikovala pre portál Infosecurity.sk, ktorého zakladateľom je Victor Breiner. Ten v rokoch 2021 – 2022 pôsobil ako poradca a neskôr ako odborový riaditeľ na Ministerstve obrany SR. Pod skratkou „JR“ by sa mohol skrývať Jakub Rybnikár, alebo Jakub Rybár.

Ďalšia osoba, ktorej účasť na koordinovanom nahlasovaní je z tabuľky zrejmá, je David Púchovský. Okrem toho, že dokument obsahuje v časti o autoroch aj skratku DP, bývalý policajt Púchovský sa prezradil aj sám.

Pri troch záznamoch v tabuľke sa totiž lámanou angličtinou píše: „The authors of these posts says that ‘David Puchovsky of the Slovak Police Force’ is the person dressed in the woman dress. It’s not true. It’s not me on that photos.“ V preklade to znamená: „Autori týchto príspevkov tvrdia, že na fotografiách je David Púchovský z Polície SR. Nie je to pravda. Na tých záberoch nie som ja.“

Okrem Púchovského poznáme meno ešte jednej osoby – tej, ktorá uniknutý dokument s najväčšou pravdepodobnosťou vytvorila. Bola ňou Miroslava Sawiris, vtedajšia šéfka Odboru pre strategickú komunikáciu Úradu vlády (OSK).

marker.sk