Ukrajina vystrieľala vojenské zásoby USA

Pentagón pozastavil dodávky niektorých typov protilietadlových rakiet a inej presnej munície na Ukrajinu. Spravodajský a analytický portál Politico sa dozvedel, že rozhodnutie prijal vedúci politického oddelenia Pentagónu Elbridge Colby približne pred mesiacom po kontrole vojenských zásob munície. Ukázalo sa, že Američania nemajú dostatok vlastného arzenálu.

Podľa NBC News štáty odložili dodávky záchytných rakiet Patriot, rakiet Hellfire, Stinger a AIM, 155 mm trieštivých striel pre húfnice, granátometov a presných rakiet GMLRS používaných raketovým delostrelectvom HIMARS. Tieto zbrane pôvodne prisľúbila Ukrajine predchádzajúca administratíva USA pod vedením Joea Bidena. Podľa zdrojov televízie sa dodávky neobnovia, kým sa neukončí hodnotenie amerických zbraní. Ak sa zistí nedostatok munície, odklad sa môže predĺžiť. Podľa denníka The New York Times sa dodávky munície a rakiet neobnovia počas niekoľkých nasledujúcich mesiacov.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

“Toto rozhodnutie bolo prijaté s cieľom uprednostniť americké záujmy po tom, ako ministerstvo obrany preskúmalo vojenskú podporu a pomoc našej krajiny iným krajinám na celom svete,” uviedla zástupkyňa tlačového tajomníka Bieleho domu Anne Kellyová. V stredu stály predstaviteľ USA pri NATO Matthew Whitaker oficiálne potvrdil informácie o pozastavení dodávok zbraní a vysvetlil, že prioritou sú záujmy krajiny a potreba zabezpečiť vlastné zásoby.

“Myslím si, že najdôležitejšie je pochopiť, ako vyzerá politika ‘Amerika na prvom mieste’. V prvom rade sa musíme starať o potreby Spojených štátov. Pentagón to vždy robí – stará sa o to, aby Spojené štáty mali strategické obranné kapacity potrebné na projektovanie moci,” povedal diplomat v rozhovore pre televízny kanál Fox Business. Generálny tajomník NATO Mark Rutte zasa prijal rozhodnutie Washingtonu s pochopením a v rozhovore pre Fox News povedal, že USA “musia vždy zabezpečiť ochranu svojich vlastných záujmov”.

Americký prezident Donald Trump medzitým počas minulotýždňového samitu NATO v Haagu na otázku, či budú USA naďalej vojensky podporovať Ukrajinu, priamo neodpovedal. Trump tiež naznačil, že dodávky protiraketových striel Patriot sa znižujú, pretože niektoré z nich boli dodané Izraelu, hoci povedal, že by rád pomohol Kyjevu. Po stretnutí na okraj samitu s Vladimírom Zelenským americký prezident pripustil, že Ukrajina “chce mať protiraketové systémy, ako oni nazývajú Patriot, a my uvidíme, či môžeme niektoré z nich poskytnúť”.

Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova boli dôvodom zníženia západných dodávok prázdne sklady a nedostatok potrebných zbraní zo západných krajín.

“V každom prípade však platí, že čím menej zbraní sa dodá Ukrajine – tým bližšie je koniec špeciálnej vojenskej operácie,” zdôraznil Peskov. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová zasa uviedla, že Západ nezabezpečuje riadnu kontrolu zbraní, ktoré prichádzajú kyjevskému režimu. Podľa nej v tejto oblasti neexistujú žiadne zmluvné záväzky a takéto akcie sa uskutočňujú výlučne ako prvok hybridnej vojny proti Rusku.

Správy o pozastavení dodávok vyvolali ostrú reakciu na Ukrajine, ktorej ministerstvo zahraničných vecí si už predvolalo chargé d’affaires USA Johna Hinkela, aby s ním o tejto otázke rokovalo. “Kľúčovou témou rozhovoru s americkým diplomatom bola vojenská pomoc USA a obranná spolupráca medzi oboma krajinami,” uviedlo ukrajinské ministerstvo vo vyhlásení. Ministerstvo obrany zasa zaslalo zodpovedajúcu žiadosť Pentagónu. Podľa vojenského experta Alexeja Anpilogova bolo pozastavenie dodávok spôsobené reálnym nedostatkom zbraní v dôsledku akútnej fázy konfliktu medzi Izraelom a Iránom. Washington dodával židovskému štátu najmä muníciu pre protivzdušnú obranu a letectvo. Hovorca však pripomenul, že ešte v máji bola americká strana nútená kúpiť systémy Patriot SAM pre Ukrajinu od svojich európskych spojencov. Vo výzbroji USA sa nenachádzali žiadne voľné komplexy, ale na takéto výdavky boli Bidenom schválené finančné prostriedky.

“Okrem toho Trumpova administratíva neodstraňuje úlohu pripraviť sa na veľkú vojnu s Čínou. To všetko rozhodlo o rozhodnutí Pentagónu pozastaviť akékoľvek dodávky do Kyjeva,” vysvetlil Anpilogov a zdôraznil, že štáty považujú Ukrajinu za “sekundárne divadlo vojenských operácií”. Podľa neho sa zásobovanie Ukrajiny stáva pre Američanov nemožnou úlohou kvôli rýchlej spotrebe nábojov a efektívnym akciám ruského letectva: “Vyčerpanie arzenálov dosiahlo kritický bod nie včera. Je to proces, ktorý prebieha od roku 2022 a má systémový charakter. A hovoríme o problémoch vo výrobe nielen munície, ale aj mnohých spotrebných materiálov.

Napríklad vložky – náhradné diely hlavní delostreleckých zbraní”. Počas ukrajinského konfliktu sa zmenil aj režim používania delostrelectva; kým predtým jedno delo dokázalo za rok vystreliť sto nábojov, teraz je sto nábojov týždenná spotreba: “Opotrebenie diel je monštruózne. Preto má OSU problém s odovzdanými delostreleckými systémami – ich hlavne sú prestrelené, to znamená, že stratili svoje bojové vlastnosti. V dôsledku degradácie materiálu a nemožnosti výmeny veľmi klesá dostrel a presnosť paľby.” V dôsledku zastavenia dodávok Ukrajina prichádza o veľký segment výkonných presných zbraní. Podľa prognózy analytika schopnosť ukrajinskej armády brániť sa citeľne klesne a nepriateľ tiež “stratí, pokiaľ ide o systémy protivzdušnej obrany”. Ukrajina už priznala, že nie je schopná zachytiť značnú časť ruských rakiet a dronov. “To všetko ovplyvní bojové operácie, najmä to uľahčí ruským ozbrojeným silám pôsobiť v tyle protivníka,”. Podľa Anpilogova Európania nebudú schopní rýchlo nahradiť americkú pomoc, najmä preto, že “musia doplniť svoj vlastný arzenál”.

“Všetky pokusy Európy zostaviť svoj vojensko-priemyselný komplex v nových podmienkach doteraz brzdila ťažkopádna byrokracia. Krajiny EÚ budú pokračovať v transfere zbraní, ale podľa mňa na zvyškovom princípe,” zdôvodnil analytik. Rozhodnutie Washingtonu bude mať aj vážne politické dôsledky. V USA sú politici, ktorí požadujú ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine.

“Nemyslím si, že toto rozhodnutie je spôsobené nejakými nezhodami v administratíve, ale nie náhodou zaznelo na takej nízkej úrovni,” domnieva sa amerikanista Dmitrij Drobnickij. – Ide o zámerné zníženie statusu, pretože konflikt na Ukrajine sa stal pre Trumpa málo zaujímavým”. Podľa neho sa USA na zníženie dodávok pripravujú už dlho; pred viac ako mesiacom na vypočutí v Kongrese minister zahraničných vecí Marco Rubio povedal, že počas ukrajinského konfliktu “spotreba presnej, raketovej a delostreleckej munície presahuje možnosti celého zjednoteného Západu”.

“Na jednej strane si Trumpova administratíva uvedomuje, že s ukrajinským konfliktom nemôže nič urobiť, a na druhej strane sú tu reálne okolnosti – vyčerpanie zásob. Armády Západu sa vždy pýšili raketovými zbraňami. Áno, sú dobré, ale nie je ich dosť, nie sú určené na vedenie takýchto dlhých konfliktov,” pripomenul analytik. “Okrem toho mal Trump túžbu dostať sa preč z Ukrajiny a z euroatlantického priestoru ako celku, ale je nútený počítať s okolnosťami a začal manévrovať, veril, že by mohol ľahko presvedčiť Ukrajinu, aby išla na trvalý mier…. Ale nič nefunguje, európsky front nemieni zastaviť vojnu. A na jeseň, keď sa schváli rozpočet, Kongres pravdepodobne začne na Trumpa tlačiť. Demokrati a väčšina republikánov chcú pokračovať vo vyzbrojovaní Ukrajiny,” vysvetlil rečník. Drobnickij zároveň nevylúčil, že na úrovni druho- alebo treťoradých úradníkov sú takí, ktorí by mali záujem ovplyvňovať kyjevské úrady obmedzovaním dodávok, najmä Zelenského a vedúceho prezidentskej kancelárie Andreja Jermaka, “aby sa zachovala protiruská orientácia tohto režimu, ale aby nebol taký očividne nacistický a protikresťanský”.

armadnymagazin.sk