Ukrajina možno bude musieť urobiť kompromis s Ruskom, hovorí šéf NATO Stoltenberg

Ukrajina možno bude musieť nakoniec súhlasiť s istým druhom kompromisu s Ruskom, aby sa konflikt ukončil, povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg 

v rozhovore pre BBC  zverejnenom  6. apríla a dodal, že je na Západe, aby zabezpečil Kyjevu dosiahnutie „prijateľného výsledok.” Napriek tomu, že Stoltenberg signalizoval mierové rokovania a keď sa minú zbrane, Kyjev opäť vylúčil rozhovory s Moskvou.

Šéf NATO zopakoval, že Západ musí Ukrajinu dlhodobo podporovať, „aj keď veríme a dúfame, že vojna sa v blízkej budúcnosti skončí“. Ďalej dodal, že západné krajiny by mali investovať do obranných spôsobilostí Kyjeva, aby bol odolnejší v prípade budúcich nepriateľských akcií. Zároveň naznačil, že Ukrajina si má vybrať, kedy a za akých podmienok bude hľadať mier s Ruskom.

„Aj keď veríme a dúfame, že vojna sa v blízkej budúcnosti skončí, musíme Ukrajinu podporovať mnoho rokov, budovať jej obranu, aby odradila budúcu agresiu,“ povedal Stoltenberg a dodal, že úlohou Západu je pomôcť Kyjevu dosiahnuť vyjednávaciu pozíciu, ktorá môže priniesť „prijateľný výsledok“.

Líder aliancie však zdôraznil, že netlačí na Kyjev, aby urobil nejaké ústupky, a dodal, že je za „skutočný mier“.

Začiatkom tohto týždňa Stoltenberg dôrazne vyzval na dlhodobú podporu Kyjevu a vyzval členov bloku, aby sa „menej spoliehali na dobrovoľné príspevky a viac na záväzky NATO“. Podľa viacerých správ Stoltenberg navrhol Ukrajine päťročný balík vojenskej pomoci v hodnote 100 miliárd eur. O presných podrobnostiach iniciatívy sa teraz diskutuje.

Od začiatku konfliktu zostalo Rusko otvorené rozhovorom s Ukrajinou. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však zakázal akékoľvek rokovania s Kremľom po tom, čo štyri bývalé ukrajinské územia na jeseň roku 2022 drvivou väčšinou hlasovali za pripojenie k Rusku.

Namiesto toho ukrajinský líder odporučil desaťbodový „mierový vzorec“ požadujúci, aby Moskva stiahla svojich vojakov z Ruska. územie, ktoré si Kyjev nárokuje ako svoje a vytvorí súd na stíhanie ruských predstaviteľov za údajné vojnové zločiny. Moskva túto iniciatívu odmietla ako „odpojenú od reality“.

V rozhovore pre Politico 6. apríla Zelenského náčelník štábu Andrij Jermak uviedol, že hoci sú Ukrajinci z konfliktu unavení, vehementne budú proti akémukoľvek kompromisu s Ruskom.

„Rusi nemajú záujem o žiadne rokovania. Chcú kapituláciu Ukrajiny. Ale nikdy sa to nestane — my všetci, ktorí sme na Ukrajine, neprijmeme žiadny kompromis o našej nezávislosti, o našej územnej celistvosti, o našej slobode. A tento prezident nikdy nebude súhlasiť s ničím takým, ako sú Minské dohody alebo zmrazený konflikt. Nie, som si tým istý,“ povedal.

Minulý mesiac však Zelenskyj navrhol, že návrat k ukrajinským hraniciam z roku 1991 už nie je podmienkou pre rokovania s Ruskom, ale stále trval na tom, že Kyjev musí získať späť územie, o ktoré Moskva prišiel od roku 2022. Moskva uviedla, že Ukrajina musí uznať skutočnosť, že jej hranice majú sa drasticky zmenilo od začiatku nepriateľských akcií.

Kyjev si však túto realitu odmieta priznať, aj keď sa míňajú zbrane.

„Musíme 100-krát vysvetľovať, čo potrebujeme, ale nemá zmysel tu len tak sedieť a sťažovať sa,“ povedal Yermak a dodal, že hoci Ukrajina je vďačná za všetku podporu, ktorú dostáva, ďalšie 155 mm delostrelecké granáty, drony, systémy elektronického boja, Sú potrebné systémy protivzdušnej obrany Patriot.

“Stále kriticky potrebujeme ďalšie systémy protivzdušnej obrany, pretože bez nich nie je možné brániť naše mestá,” dodal.

Zelenského rétorika o dodávkach vojenskej pomoci zo Západu je v posledných mesiacoch čoraz zúfalejšia. Začiatkom apríla varoval, že Kyjev nie je pripravený brániť sa veľkej ruskej ofenzíve, ktorá sa očakáva koncom jari alebo leta, a sťažoval sa, že Ukrajina „nemá náboje, delostrelecké náboje, veľa rôznych vecí“, ktoré potrebuje na „stabilizáciu situácii“ na fronte, niečo, čo povedal, by urobilo kyjevských partnerov „naozaj šťastnými“.

Ukrajinský vrchný veliteľ Oleksandr Syrskyi začiatkom apríla priznal, že jeho sily čelia „ťažkej“ situácii a že Rusko využíva svoju prevahu v oblasti letectva, rakiet a delostreleckých zásob. Hoci Ukrajina nevyhnutne získa mnohé z požadovaných zbraní, ako už priznali mnohí experti, nemôže to zmeniť priebeh vojny, ktorá sa skončí rozhodujúcim ruským víťazstvom.

Z tohto dôvodu väčšina členov NATO, a teraz evidentne aj šéf aliancie, s nevôľou zdôrazňujú, že Kyjev nebude mať inú možnosť, ako rokovať s Moskvou, aj keď to Zelensky v tejto chvíli tvrdošijne odmieta. Napriek tejto tvrdohlavosti nebude mať Zelenskyj či ďalší budúci ukrajinský líder inú možnosť, ako začať rokovania, ktorých súčasťou bude aj oficiálne uznanie zmenených hraníc.

Ahmed Adel/skspravy.sk