Úklady a zrady vládnych elít na výročí zvrchovanosti Slovenskej republiky

To sa nedá vymyslieť inde vo svete ako len na Slovensku. Vyhlásenie deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky 17.júla 1992 bol politický a najmä štátotvorný akt, ktorým Slovensko vykročilo definitívne k uplatneniu si medzinárodného práva národa na sebaurčenie.

Vládni a regionálni politici, ktorí sú vo funkcii len vďaka vyhláseniu zvrchovanosti a existencii samostatnej Slovenskej republiky majú nielen oikofóiu (panický strach zo všetkého domáceho, slovenského, národného…), ale aj schizofréniu, no najmä nemajú politickú kultúru a úctu k histórii a symbolom štátnosti, vďaka čomu si pravidelne prilepšujú nemalými „štátnymi“ platmi.

Ak súčasná štátna a regionálna moc (totálne ovládaná najmä hnutím OĽaNO) nedokáže usporiadať oficiálne štátne oslavy zvrchovanosti, musia sa logicky tejto elementárnej slušnosti chopiť vlastenecky cítiace osobnosti, organizácie, obce a keď treba aj tie liberálnym proeurópkym a proamerickým mainstreamom zaznávané politické subjekty a proslovenkí politici.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

V malebnej obci Stará Bystrica na Kysuciach už tri desaťročia usporadúvajú nadštandardné oslavy na tento pamätný deň Slovenskej republiky. Tradíciu k 30.výročiu zvrchovanosti mali zvýrazniť opäť aj významné osobnosti politického a spoločenského života, vrátane exprezidentov SR a ČR Václava Klausa a Ivana Gašparoviča.

Organizátorom však dali košom a oslavy ohrdli – vraj kvôli „politickej akcii“ nielen prezidentka republiky (materská strana Progresívne Slovensko), žilinská županka (OĽaNO) i vládny poslanec G. Gyimesi (OĽaNO), ktorí mal sa mal zúčastniť verejnej diskusie, ale aj  angažovaní umelci a dokonca štátom dotovaný SĽUK.

Zvláštna prešpekulovaná výhovorka vládnucich politikov, ktorí sa húfne pred týždňom vrhli účasťou na ultraliberálny festival „politickej piesne“, kde aj o zatratenú dušu diskutovali. Nuž vrana k vrane sadá, krivý čaptavého si hľadá…

Antislováci sa vyfarbili

Ľudia z tohto svetoobčianskeho kmeňa pritom majú plné ústa tolerancie, úcty a slušnosti, ale nevedia ju prejaviť vlastným ľuďom (pozn. dôsledky oikofóbie), ani našim pamätným dňom či štátnym sviatkom a národnej tradícii.

Na Kysuciach a inde sa k oslavám slovenskej zvrchovanosti zišli Fico, Gašparovič, Uhrík, Podmanický a ďalší politici, kým premiér vlády Eduard Heger sa prihováral v tom čase slovenským Maďarom na „maďarskej pohode“ – festivale v Gombaseku.

Na fóre maďarskej verzie denníka N „Napunk“ debatoval pod logom organizácií, ktoré posilňujú maďarskú zvrchovanosť na území Slovenskej republiky.

Teraz je načim chápať vyznanie hlavy štátu, že „nerozumie tejto krajine v ktorej žije“, ale aj rozšíriť počet postihnutých touto antislovenskou oikofóbiou na celú vládnucu garnitúru.

Asi nebola náhoda, že prezidentka Zuzana Čaputová pred rokom (15. júna) na konferencii  euroatlantického think tanku GLOBSEC zradila národno-štátne záujmy a hodnotu zvrchovanosti slepou  podporou a súhlasom na vzdanie sa práva veta v EÚ ako to žiadal nemecký minister zahraničia  Heiko Maas, ani pozbavenie slovenskej zvrchovanosti nad dvomi letiskami „obrannou“ zmluvou DCA.

Odrodilci v službách cudzích záujmov

Takéto slová, postoje a rozhodnutia vládnucich elít, dočasne spravujúcich Slovensko či „Tútokrajinu“, na pokyny amerických tútorov a korporátnych lobistov naozaj nie sú kompatibilné s hodnotou a významom posvätných pojmov vlastencov – národnej zvrchovanosti, štátnej suverenity, slobody prejavu či nezávislosti od vôle mocných.

Práve na cudzej moci závislí antislovenskí, nesuverénni a nezvrchovaní politici zjavne ani mentálne, ani politicky nemôžu sedieť na dvoch stoličkách, no najmä nie na tej slovenskej, čo je v tomto marazme národnej tmy svetlo poznania na konci tunela pre tých vlažných, čo sa vo februári 2020 popálili.

Vatry zvrchovanosti tak plnia svoju rolu aj po 30.rokoch od tohto pre národ a všetkých hrdých a slobodomilovných Slovákov zlomového suverénneho a štátotvorného aktu. História aj ľudová múdrosť nás učia, „Pán Boh nie je unáhlivý, ale je pamätlivý“ – úklady a zrada na národe sú nepremlčateľné a neodpustiteľné.

Rafael Elo Rafaj

sk správy