Ťažký diplomatický týždeň pre Ukrajinu

V prvých týždňoch vojny bol stále možný mier, pri ktorom by Ukrajina stratila niekoľko životov a takmer žiadnu zem. Dokonca aj Donbas by zostal na Ukrajine s autonómiou podľa stále možnej dohody z Minska. Len Krym by zostal stratený.

O rok a pol neskôr sú každodenné straty na životoch Ukrajiny strašné a Rusko je odhodlané držať nielen Krym a Donbas, ale aj Cherson a Záporoží.

Ale zatiaľ čo Ukrajina má problémy na bojovom poli, udržala si svoju diplomatickú podporu. Ale tento týždeň to tiež ukázalo napätie. Ukrajina mala ťažký týždeň so zarovnanými aj nezaradenými.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa pred rokom prostredníctvom videa prihovoril nadšene podporujúcemu americkému Kongresu naživo a vrelému Valnému zhromaždeniu. O rok neskôr, možno zo strachu z iného tónu, sa Zelenskyj stretne súkromne s americkými predstaviteľmi namiesto verejného s televíznym prejavom v Kongrese.

Pre Ukrajinu možno ešte znepokojivejšie znamenie, keď prišiel rad na Zelenského, aby hovoril na Valnom zhromaždení 19. septembra, „predniesol svoj prejav,“ informoval denník The Washington Post, „do poloprázdnej sály , pričom mnohé delegácie odmietli prísť a počúvaj, čo ti chcel povedať.”

Mnohé krajiny odmietli odsúdiť Rusko alebo sa pripojiť k sankciám pod vedením USA voči Rusku, ale odmietnutie zúčastniť sa zasadnutia Valného zhromaždenia a vypočuť si Zelenského môže vyslať silný signál.

A to nebol jediný signál. The Post ďalej uvádza, že „lídri z niektorých rozvojových krajín sú čoraz viac frustrovaní z toho, že snaha podporiť Ukrajinu uberá, ako hovoria, z ich vlastných bojov o nahromadenie dostatočného množstva peňazí na prispôsobenie sa otepľovaniu sveta, konfrontáciu s chudobou a zaistenie bezpečnejšej život pre svojich občanov.” Nezúčastnená globálna väčšina po celý čas videla vojnu ako ďalšiu zástupnú vojnu medzi NATO a Ruskom, ktorá odvádza pozornosť od problémov, ktoré sú pre svet najnaliehavejšie.

Diplomatické obavy Ukrajiny však nepochádzajú len z nezúčastnených krajín, ale aj zo zapojených krajín. Poľsko bolo možno najsilnejším podporovateľom Ukrajiny. Je jedným z najväčších dodávateľov zbraní – a centrálnym uzlom, cez ktorý ostatné krajiny NATO posielali svoje zbrane na Ukrajinu – a priekopníkom pri posielaní tankov a pokročilejších zbraní. Dala Ukrajine asi tretinu vlastných zbraní v hodnote viac ako 4 miliardy dolárov. A je to sila stojaca za tlakom na členstvo Ukrajiny v NATO.

Ale nezhoda ohľadom vývozu ukrajinského obilia ukázala, aké krehké toto bratstvo naozaj je. Hoci sú zjednotení kvôli spoločnej nevraživosti voči Rusku, v poľsko-ukrajinskom vzťahu existujú staré napätie. Poľsko trápi to, čo vnímajú ako pokračujúcu glorifikáciu svojej protipoľskej nacionalistickej minulosti zo strany Ukrajiny.

V januári poľský predstaviteľ pripomenul Ukrajine , že „naďalej oslavujú“ vodcu ukrajinských nacionalistov Stepana Banderu , ktorý bol „zodpovedný za genocídu Poliakov v rokoch 1943-44, keď jednotky UPA hrozným spôsobom zabili asi 100 000 poľských občanov“. Poľský parlament prijal uznesenie , ktoré obsahuje „uznanie viny“ zo strany Ukrajiny za genocídu ako podmienku „poľsko-ukrajinského zmierenia“.

Napätie však nedávno prevalcovalo otázku dovozu obilia. Ukrajina sa sťažovala na zradu poľských obmedzení na dovoz ukrajinského obilia na ochranu poľských farmárov a trhov. V auguste v nadväznosti na nedávne vyhlásenia USA a Spojeného kráľovstva Marcin Przydacz, vedúci kancelárie poľského prezidenta pre medzinárodné záležitosti, povedal, že Ukrajina by mala byť „vďačnejšia“. Vzal sa do poľskej televízie tvrdo nadávaťKyjev „by si mal začať vážiť úlohu, ktorú Poľsko zohralo pre Ukrajinu v posledných mesiacoch a rokoch“.

V nahnevanej reakcii Kyjev zavolal na ministerstvo zahraničných vecí poľského veľvyslanca na Ukrajine. Poľský premiér Mateusz Morawiecki zúrivo odpovedal, že „Predvolanie poľského veľvyslanca na ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí – predstaviteľa jedinej krajiny, ktorá zostala v Kyjeve v deň, keď Rusko napadlo Ukrajinu – sa nemalo stať. Krok Kyjeva bol „chybou… vzhľadom na obrovskú podporu, ktorú Poľsko poskytlo Ukrajine“.

A tam nezhoda kypela až do Zelenského prejavu na Valnom zhromaždení. Zelenskij sa tam ohradil nad tým, „ako niektorí v Európe hrajú solidaritu v politickom divadle a robia triler z obilia. Môže sa zdať, že hrajú svoju vlastnú rolu, ale v skutočnosti pomáhajú moskovskému hercovi pripraviť scénu.

Obvinenie, že najväčší podporovateľ Ukrajiny zrádza Ukrajinu a pomáha Rusku, spolu s Ukrajinou, ktorá podala sťažnosť Svetovej obchodnej organizácii na Poľsko, Maďarsko a Slovensko kvôli zákazu dovozu ukrajinského obilia, sa pre Poľsko ukázalo priveľa.

Poľský prezident Andzej Duda povedal , že Zelenskyj bol ako topiaci sa muž, ktorý „môže byť mimoriadne nebezpečný, pretože vás môže stiahnuť do hlbín“ a „utopiť záchranárov“. Pokarhal , že „pre Ukrajinu by bolo dobré pamätať si, že od nás dostáva pomoc, a pamätať si, že sme tiež tranzitnou krajinou na Ukrajinu .

Poľský premiér Mateusz Morawiecki potom oznámil , že Poľsko „už nepresúva zbrane na Ukrajinu, pretože teraz vyzbrojujeme Poľsko modernejšími zbraňami“. Objasnil, že Poľsko stále povolí iným krajinám prepravovať svoje zbrane na Ukrajinu cez Poľsko.

Poľsko odvtedy objasnilo , že bude naďalej dodržiavať dohody o zbraniach, ktoré doteraz uzavrelo s Ukrajinou:

“Poľsko vykonáva iba vopred dohodnuté dodávky munície a výzbroje, vrátane tých, ktoré vyplývajú zo zmlúv podpísaných s Ukrajinou,” uviedol hovorca Piotr Muller. Poľsko teraz tiež povedalo , že neskôr môže Ukrajine poslať viac svojich starších zbraní.

“Nemôžeme previesť naše nové zbrane, ktoré kupujeme, aby sme posilnili bezpečnosť Poľska alebo modernizovali poľskú armádu,” povedal Duda. “S Ukrajinou sme podpísali dohody týkajúce sa okrem iného munície a špeciálnych vozidiel a plníme ich.”

A Poľsko nie je jediné. Tri východoeurópske národy, proti ktorým Ukrajina podala žaloby vo Svetovej obchodnej organizácii, tvoria triumvirát problémov Ukrajiny. Poľsko je najhrozivejšie, pretože je najdôležitejšie. Najmenej prekvapujúce je Maďarsko, pretože od začiatku bolo v jednote NATO vo vojne na okraji. A Slovensko začína byť znepokojujúce.

Prieskumy ukazujú, že pred voľbami 30. septembra vedie bývalý slovenský premiér Robert Fico. Slovensko bolo doteraz silným podporovateľom Ukrajiny a dodávateľom zbraní. Fico však sľúbil , že ak bude zvolený, Slovensko „nepošle ani jedno kolo na Ukrajinu“. Fico tiež kritizoval sankcie voči Rusku a vyzval na zlepšenie vzťahov s Ruskom po skončení vojny.

Zelenského prejav na Valnom zhromaždení odhalil základné napätie s nezúčastneným svetom a zvýšil napätie s národmi, ktoré boli predtým spojené s Ukrajinou.

Ted Snider

O autorovi: Ted Snider je pravidelným publicistom o zahraničnej politike a histórii USA na stránkach Antiwar.com a The Libertarian Institute. Je tiež častým prispievateľom do Responsible Statecraft a The American Conservative, ako aj do iných médií.

Pôvodný zdroj tohto článku je The Libertarian Institute

globalresearch/skspravy.sk